Reklama

Na tú svätú Katarínu I.

Počet zobrazení: 3562


sv._katarina_uvod.jpg

„Katarína na blate, Vianoce na ľade“ patrí spolu s „Martinom na bielom koni“ medzi najznámejšie pranostiky. Ktovie, ako to bolo vo vzdialenejšej minulosti, ale až na horské oblasti a niektoré obce na severnom Slovensku za posledné polstoročie snežilo podľa štatistiky u nás 11. novembra zo tri-štyrikrát. A naozaj sa počasie 25. novembra tak striktne striedalo s 25. decembrom? Sotva. Obyčajne býva tak neurčito, hmlisto v oba tieto dni. To už skôr platí ľudová múdrosť „Na svätú Katarínu, zalezieme pod perinu“. Platilo to aj tohto roku, keď som zavítal do východných Čiech.

04_renesancna_brana_vedie_k_arealu_romanskej_rotundy.jpgRenesančná brána vedie k areálu románskej Rotundy sv. Kataríny v Českej Třebovej.

Českú Třebovú, mesto so 16-tisíc obyvateľmi, poznáme my Slováci, čo sme v blahej pamäti často cestovali vlakom do Zlatej Stovežatej, najmä ako jeden z najdôležitejších železničných uzlov v západnej polovici federatívnej republiky. Do určitej miery získala túto charakteristiku oprávnene. Predtým, ako sem v roku 1845 dobudovali trať na trase Praha – Olomouc, išlo o zaspané poddanské mestečko. Až oceľové tátoše sem priviezli priemysel a moderné časy.

Pritom história tamojšieho rannostredovekého osídlenia uprostred hlbokých hôr siaha oveľa ďalej. Aj názov Třebová sa odvodzuje od staroslovienskeho slova „triebiti“, teda rúbať les. Nedávny archeologický prieskum dokázal, že nielen na pravom brehu riečky Třebovka pri románskej rotunde, ale aj v centre súčasného mesta existovala zástavba už v prvej polovici 13. storočia. Prvá písomná zmienka o mestečku pochádza z roku 1278.

Najstaršia vo východných Čechách

Z vyhriateho autobusu nás rozospatých vyhnala vedúca zájazdu do sychravého dňa. Darmo sme sa tešili, že si po dvoch týždňoch v zachmúrenej Bratislave užijeme v podpolí Orlíckych hôr trocha slnka. Aj tu bolo beznádejne zamračené, chladno, každú chvíľu hrozilo, že sa rozprší. Ale ak sme chceli vidieť ojedinelú historickú pamiatku, museli sme von. Na vrchol kopca nad údolím Třebovky ďalej viedli už len úzke uličky.

05_pred_rotundou_boplo_naozaj_zivo.jpgPred „kostelíčkom“ bolo počas hodov primerane živo.

Konečne sa spoza vysokých stromov ukázala šindľová strecha dvojitej cibuľovej veže púťového kostolíka či presnejšie Rotundy sv. Kataríny. Áno, pod barokovou strechou nájdete jedinú zachovanú románsku budovu vo východných Čechách. Areál so zvyškami starého cintorína obklopuje kamenný múr. Pred vchodom doň, ktorý tvorí zvonica zo 16. storočia, sme už stretli skupinky ľudí. Každoročne sa tu cez víkend pred sviatkom svätej Kataríny koná Jabkancová pouť. Teda jabkancové hody. Nemá to nič spoločné s jabkami, jabĺčkami. Ide o miestnu špecialitu – jabkance, sladké zemiakové placky plnené tvarohom.

Pred samotnou rotundou bolo ako v úli. Miestni aktivisti zorganizovali pre deti súťaž o Kataríne, regionálnych pamiatkach a prírodných krásach. Nás už čakala turistická sprievodkyňa. Rotundu postavili po roku 1200 v centre osady na vyvýšenine počas tzv. českej kolonizácie dovtedy riedko osídlených prihraničných území Českého kráľovstva. V tejto oblasti ju organizovali premonštranti z kláštora v neďalekej Litomyšli. Čo nevidieť nasledovala nemecká kolonizácia, ktorá sa zavŕšila o sedemsto rokov neskôr odsunom sudetských Nemcov.

 Zlatý zvon stráži čierny pes

Vraj sa miestni pôvodne  rozhodli vybudovať „kostelíček“, ako tu rotundu nazývajú, ale inde v okolí. Náhle sa však zjavila záhadná žena v kráľovskom rúchu a so zásterou plnou kamenia, ktoré vysypala na inom mieste. Ale Třebovčania na to nedbali a stavali ďalej po svojom. Keď sa im práca nedarila a každú noc sa postavené múry zvalili, pochopili, že oná záhadná žena nebol nik iný ako ich patrónka – sv. Katarína. A tak postavili kaplnku v lokalite, ktorú si sama vybrala.

07_goticke_konzoly_a_barakovy_oltar_v_romanskej_rotunde_ceska_trebova.jpgGotické konzoly a barokový oltárik v románskej rotunde.

Kamenný kostolík sa stal kultovým strediskom pre širšie okolie. Ľudia sa tu nechávali pochovávať sedem storočí, až do roku 1905. Hoci neskôr mali dediny už vlastné kostoly, kaplnka sa stala cieľom cirkevných pútí. Niekoľkokrát ju upravovali, no zachovala si oválne románske jadro.

Z čias gotiky možno obdivovať krížovú žebrovú klenbu v apside. Na dvoch kamenných konzolách sú vytesané mužské tváre. Podľa legendy má ísť o stavebníka a donora stavby. Renesančná sgrafitová výzdoba fasády sa nezachovala, no baroková strecha a okná áno. V období klasicizmu pristavili pravouhlú predsieň. Keď sa tu prestalo pochovávať, objekt prestali využívať a tak postupne chátral.

Prvé záchranné práce prebehli v roku 1920. Vtedy strhli aj novšiu sakristiu a zamurovali vchod do kostnice, ktorá slúžila na ukladanie kostí zo zrušených hrobov. A tých za sedem storočí bolo iste neúrekom. Odvtedy kostnicu neodkryli. Hoci kostolík ešte niekoľkokrát čiastočne reštaurovali (naposledy v rokoch 1991 až 2002), dôkladný archeologický výskum sa tu dosiaľ neuskutočnil. Hádam sa raz Třebovčania dočkajú prekvapenia. Možno odhalia cenné nástenné maľby alebo objavia legendárnu tajnú chodbu, ktorá má údajne odtiaľ viesť do útrob kopca, kde je ukrytý zlatý zvon. Ale budú si musieť dať pozor, lebo ho stráži veľký čierny pes s ohnivými očami.

08_zredukovany_pomalovany_dreveny_chor_a_pomerne_novy_organ_idu_spolu.ceska_trebova.jpgZredukovaný pomaľovaný drevený chór a pomerne nový organ idú spolu.

Interiéru rotundy dominuje neveľký, no rozkošný neskorogotický oltár od viacerých neznámych autorov. V jeho centre umiestnili, ako inak, plastiku sv. Kataríny Alexandrijskej. Budova dodnes slúži sakrálnym účelom, bývajú tu bohoslužby, svadby a krstiny, sprevádzané malebným zvukom nového, no štýlového organu na starom drevenom chóre s pomaľovaným zábradlím.

A jabkance? Veru sme sa ich nedočkali. V uličke pod rotundou túto delikatesu predávali iba v dvoch stánkoch, no pred nimi stáli v trojstupe dlhé rady. Ešte že vareného vína a horúceho punču na zohriatie bolo dosť. Popri tradičnom hodovníckom tovare tu nápadne ponúkali mnoho voňajúcich klobás z diviny. Dve z daniela mi ešte stále visia v špajzi.

11_renesancny_zamok_v_litomysli_sa_dostal_na_zoznam_unesco.jpgRenesančný zámok v Litomyšli sa dostal na zoznam UNESCO.

Keď sa už raz zastavíte v Českej Třebovej, iste neobíďte ani spomínanú Litomyšl s malebným námestím, radnicou s malým orlojom, renesančný zámok zapísaný v zozname UNESCO a protiľahlý dom, kde sa 2. marca 1824 v rodine úspešného sládka, podľa dnešného jazyka riaditeľa miestneho pivovaru narodil geniálny český skladateľ Bedřich Smetana. Na celom múzeu bola najúchvatnejšia sprievodkyňa Smetanu, ktorá je doňho úprimne zamilovaná.

Od nej sme sa dozvedeli, že desaťročia tradované reči o tom, že majster zomrel na syfilis, sa nezakladajú na pravde. Nedávno ich vyvrátil doktor Jiří Ramba. Zistil, že jedenásťročný Bedřich počas pobytu v Jindřichovom Hradci (otec tam viedol pivovar) utrpel ťažké zranenie pri explózia sklenej fľaše, ktorú chlapci naplnili strelným prachom. Výbuch vmietol Smetanovi do tváre črepiny a čerstvo pohnojenú pôdu. Rany mu vymyli nečistou vodou z neďalekého rybníka Vajgar. Mládenec to síce prežil, ale nález prešiel do chronického štádia a zachvátil mozgové blany. Z toho sa dá vysvetliť následné množstvo chorobných príznakov, ktoré skladateľ znášal celý zvyšok života. Je známe, že symfonické dielo Vltava skomponoval ako beznádejne hluchý.

Alexandrijská a tie ostatné

A ktože to bola svätá Katarína Alexandrijská? V starej gréčtine Aicateriné, teda stále čistá, z čoho sa odvodzoval latinský variant Ecaterina a od neho ruská verzia mena Jekaterina. Ako napovedá jej prídomok, táto panna a mučenica pochádzala z egyptskej Alexandrie, z aristokratickej rodiny, podľa niektorých prameňov bola dcérou kráľa Kosta. Žila na prelome tretieho a štvrtého storočia nášho letopočtu.

01_pinturicchio_sv._katarina.jpgFresku Dišputa sv. Kataríny Alexandrijskej pred cisárom Maxentiom namaľoval Pinturicchio v rokoch 1492 – 1495, Vatikánske múzeá.

Bola vraj neobyčajne krásna, vzdelaná, múdra, ale aj márnomyseľná. Odmietla mnohých urodzených nápadníkov. Raz jej jeden pustovník povedal, že bude nevestou samotného Ježiša Krista. To ju, pôvodne pohanku, dajako osvietilo a konvertovala na kresťanstvo. Ale si to odôvodnila aj štúdiom odbornej antickej a rannokresťanskej literatúry.

Zahľadel sa do nej rímsky miestodržiteľ, podľa iných zdrojov sám cisár Maxencius (vládol v rokoch 306 až 312). Odmietla ho, navyše ho verejne kritizovala, že uctieva pohanské modly a prenasleduje kresťanov. Poslal za ňou päťdesiat učencov, aby ju presvedčili, že sa mýli. Ale ona ich všetkých obrátila na svoju vieru. Panovník ich dal upáliť a Katarínu uväznil.

Keď nepristala ani na sobáš a vo väzení priviedla ku kresťanstvu aj Maxentiovu manželku a dvesto vojakov, nechal ju mučiť. V rámci presvedčovacích prostriedkov kati používali koleso vybité klincami, no anjel ho bleskom rozštiepil. Dlhé dni nechali Katarínu bez jedla a vody, mučili ju, no vždy sa zázračne uzdravila. A tak sa k slovu dostal meč. Sťali jej hlavu.

02_sv._katarina_so_svojim_atributom_-_polamanym_kolesom.jpgSv. Katarína so svojimi atribútmi: polámaným kolesom, mečom a palmovým listom. Caravaggiho olej na plátne okolo r. 1598, Múzeum Thyssen-Bornemisza v Madride.

Sväticu tradične znázorňujú s mečom, palmou, knihou a kráľovskou korunou na hlave, ale jej hlavným atribútom je práve zlomené koleso. Prostredníctvom neho sa stala patrónkou všetkých povolaní, pri ktorých hrá koleso významnú úlohu. Vyznávajú ju mlynári, kolári, hrnčiari, šičky, obuvníci, kníhtlačiari, lodníci a baníci (popri Barbare). Najmä v stredoveku ju uctievali aj ako ochrankyňu dievčat, panien a manželiek, učiteľov, študentov, teológov, filozofov a rečníkov. Okrem toho bola i patrónkou univerzít, knižníc a nemocníc.

Katarína Alexandrijská bola dlhý čas druhou najuctievanejšou ženskou nebeskou postavou, hneď po Panne Márii. Zaraďuje sa medzi štrnásť svätých pomocníkov v núdzi a spolu so sväticami Barbarou, Dorotou a Margitou tvorí skupinu štyroch veľkých panien.

V priestoroch bratislavského Múzea dopravy ju 11. októbra 2009  slávnostne vyhlásili za patrónku slovenských železničiarov. Omšu celebroval vtedajší trnavský arcibiskup Róbert Bezák... Dekrét, ktorým sa tento akt schválil, vydala Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí.

Kult sv. Kataríny sa po II. vatikánskom koncile (konal sa v rokoch 1962 až 1965, o. i. zreformoval liturgiu) výrazne obmedzil. Je totiž otázne, či táto egyptská Katka vôbec jestvovala, lebo neexistujú o tom dobové záznamy, išlo iba o ústnu tradíciu. Preto sa jej sviatosť nemá ďalej rozširovať, iba udržiavať na doterajších miestach.

Tak či onak, legendy sa rozprávajú ďalej. Podľa jednej ostatky svätice po jej smrti odniesli anjeli na horu Sinaj, kde ich pochovali. Tamojší Kláštor sv. Kataríny, patriaci gréckej ortodoxnej cirkvi, sa stal jej prvotným kultovým strediskom. Zastavovali sa tam pútnici i križiaci, ktorí sa vydávali k Svätému hrobu do Jeruzalema, a teraz tisíce turistov.

03_saint_catherine_sinai.jpgV Kláštore sv. Kataríny na Sinaji je najstaršia existujúca knižnica na svete, ktorú zriadili za čias byzantského cisára Justiniána I. r. 564. Ukrýva vyše 3 000 cenných rukopisov a približne 8 000 kníh, vrátane prvých edícií Homéra a Platóna.

Katarína Alexandrijská nie je jediná svätica svojho mena, tie ostatné sú už historicky doložené. Napríklad Katarína Švédska sa narodila okolo roku 1331 ako druhé z početných detí kniežaťa Ulfa Gudmarssona a jeho manželky Brigity, neskôr tiež svätice. Zomrela roku 1382. Mimochodom sv. Brigitu Švédsku, sv. Teréziu Benediktu z Kríža a sv. Katarínu, ale Siensku, vyhlásil pápež Ján Pavol II. za spolupatrónky Európy. 

Panna a učiteľka cirkvi Katarína Sienska (1347 – 1380) sa narodila ako 25. dieťa v rodine toskánskeho farbiara vlny. Nebola síce vzdelaná, ale mala od malička vidiny. Ako dominikánska mníška prežívala extázie, až sa jej vytvorili na rukách stigmy. Primala pápeža Gregora XI., aby po 71 rokoch schizmy opustil Avignon a vrátil sa do Ríma. Päťdesiat rokov po smrti našli jej telo neporušené. A to je pádny dôvod vyhlásiť niekoho za blahoslaveného. To má skutočne smolu naša Žofia Bosniaková, ktorej pozostatky v roku 2009 podpálil jeden šialenec zo Žiliny.

Sv. Katarínu Janovskú (1447 – 1510), dcéru neapolského vicekráľa, v katolíckej cirkvi titulujú ako „teologičku očistca“. V spise Traktát o očistci opisuje, čo duša po prechode z tohto života do druhého všetko zakúsi a ako je očisťovaná, aby dosiahla úplnú jednotu s Bohom.

Budúca sv. Katarína Labouré (1806 – 1876) pre zmenu pochádzala z jednoduchej roľníckej rodiny v Burgundsku. Ako rehoľníčka mala dvakrát videnia Ježiša Krista a prinajmenšom päťkrát Panny Márie. Podľa toho vyhotovili tzv. zázračnú medailu, ktorá sa rozšírila medzi ľuďmi najmä po podivuhodnom obrátení francúzskeho židovského advokáta a bankára Alfonza Ratisbonna v januári 1842 na kresťanstvo.

Na skalnatej vyvýšenine nad Znojmom

Ale vráťme sa ku Kataríne z Alexandrie. Tá má v Česku, presnejšie na južnej Morave, ešte jednu rotundu. A treba priznať, slávnejšiu ako je tá na predmestí Českej Třebovej. Nachádza sa v areáli přemyslovského hradu na vyvýšenine nad Znojmom. Tohtoročné leto som sa tam vrátil po vyše štvrťstoročí.

13_vchod_do_opusteneho_pivovaru_na_niekdajsom_znojemskom_hrade.jpg14_svaty_jan_nepomucky_a_katarinska_rotunda.jpgVchod do opusteného pivovaru na niekdajšom přemyslovskom hrade nad Znojmom.

14 Svätý Ján Nepomucký a katarínska rotunda v Znojme.

Vtedy brnenský historik Jaroslav Zástěra začal publikovať odvážne hypotézy týkajúce sa najmä veľkomoravského obdobia tejto národnej kultúrnej pamiatky. Okrem iného bol presvedčený, že v dutine pod rotundou pochovali arcibiskupa Metoda a že nástenné maľby v interiéri neznázorňujú rod Přemyslovcov, ale rodinnú ságu franského kupca Sama a jeho neznámych nasledovníkov na praslovanskom tróne. Opakované archeologické prieskumy však tieto smelé úvahy nepotvrdili.

15_rotunda_sv._katariny_v_znojme_na_nadvori_niekdajsieho_pivovaru.jpgRotunda sv. Kataríny na nádvorí bývalého pivovaru.

16_dejiny_velkej_moravy_a_zalozenia_ceskeho_statu_v_kocke_ci_presnejsie_v_interieri_znojemskej_rotundy.jpgDejiny Veľkej Moravy a založenia českého štátu v kocke, či presnejšie v interiéri znojemskej rotundy.

17_premysl_orac_druha_verzia.jpgToto by mal byť Přemysl Oráč, ale niektorí vedci v ňom vidia legendárneho kráľa Sama.

V 80. rokoch sa muselo ísť k rotunde cez nepekný dvor pivovaru okolo nespočetných sudov zlatého moku. Veľmi to tam veru nevoňalo. Medzitým postavili osobitný vchod a cestu popri hradbách, areál skultivovali a... známy pivovar zanikol. Teraz sa uvažuje, ako komerčne využiť komplex priemyselných budov zväčša z 19. a začiatku 20. storočia.  

Znojemská rotunda bola pravdepodobne súčasťou hradu vybudovaného kniežaťom Břetislavom I. v prvej polovici 11. storočia. Architektúrou sa výrazne nelíši od ostatných rannostredovekých stavieb svojho typu v Českej republike. Ale niečím je výnimočná v celej Európe. Zachované románske maľby zrejme z roku 1134 nemajú iba liturgický ráz, ale zobrazujú predovšetkým ideológiu štátu: históriu dynastie Přemyslovcov a popri tom aj záhadné mytologické postavy, ktoré by hádam raz mohli poodhaliť neznáme kapitoly dejín od Samovej ríše po Veľkú Moravu. Namaľovali ich technikou secco, teda do suchej omietky. Zapĺňajú celú plochu vnútorných stien rotundy v apside i hlavnej lodi a sú usporiadané v niekoľkých súbežných pásoch od podlahy až po kupolu.

18_vyhlad_od_rotundy_na_kostol_sv._mikulasa_a_udolie_dyje.jpgVýhľad od rotundy na Kostol sv. Mikuláša a údolie Dyje.

V roku 1710 v predhradí zriadili  „veľmi citlivo“ meštiansky pivovar. Okrem rotundy, označenej ako Heidentempl, teda pohanský chrám, a osembokej Lúpežníckej veže všetky ostatné staré budovy zbúrali. Na konci 18. storočia bol v rotunde chliev, po stavebných úpravách v roku 1830 slúžila ako tančiareň a výčap piva, neskôr ako košikárska dielňa. Až po roku 1887 ju ako-tak zrekonštruovali a prvý raz zreštaurovali nástenné maľby. Posledné stavebné úpravy sa konali v roku 2006.

Znojemský hrad (veľkomoravské hradisko ležalo o čosi západnejšie za roklinou) bol od 11. storočia významnou súčasťou pevnostného systému na nepokojných hraniciach s Horným a Dolným Rakúskom. Súčasne sa stal ako Olomouc a Brno sídlom údelných Přemyslovcov a dôležitým správnym i obchodným centrom českého štátu. Z pôvodného hradu sa dodnes zachovali iba zvyšky pivníc, studňa, priekopy a torzo veže.

V rokoch 1710 až 1721 časť stredovekého objektu prebudovali na barokový zámok s reprezentačnými sálami, kde je teraz múzeum a konajú sa tam aj kultúrne podujatia komorného charakteru. Plošina pod rotundou poskytuje krásne výhľady na staré i nové mesto, na údolie rieky Dyje s priehradou, kde sa začína Národný park Podyjí. Za pekného počasia vidno aj ďaleko do Rakúska. Zástavku tu majú aj malé červené autobusy, ktoré s turistami mapujú historické pamiatky tohto jedného z najpôvabnejších moravských miest. Za uplynulé tri desaťročia sa naozaj zmenilo na nepoznanie. Samozrejme, v tom dobrom zmysle slova.

K známym sakrálnym stavbám v Česku zasväteným Kataríne Alexandrijskej patrí i rovnomenný kostol v Olomouci. Silný kult si svätica zachovala tiež v Dalmácii (pomenovali po nej aj ostrov) a vlastne v celom Chorvátsku, Slovinsku a na Slovensku.

Foto: Martin Krno a jeho archív

(Pokračovanie)

Priemer: 4.9 (12 hlasov)
     

Komentáre

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#1
Peter Zajac-Vanka
15. december 2014, 12:03

Díky, Martin, už som poslal link...

Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Odporúčame

Markéta Šichtařová, Vladimír Pikora: Bublina jménem Doník
Peter Singer: Bojkotovat Ameriku?
Ján Čarnogurský: Kto vládne v Amerike
Tomáš Profant: Zrkadlo antikomunizmu
Gáspar M. Tamás: Musíme sa vrátiť k politike
Reklama
Top Mobilné telefóny
Reklama
Reklama