Nad Kaspickým morom je už asi jasno...

Počet zobrazení: 5405

Ak by fungovala akási hitparáda udalostí, ktoré ovplyvnia geopolitiku sveta, tak určite závery summitu, ktorý sa konal v kazašskom pobrežnom prístavnom meste Aktau v polovici augusta 2018, sa bude pohybovať v top pozíciách.

V nedeľu 12. augusta 2018 prezidenti piatich nezávislých štátov, ktoré hraničia s Kaspickým morom – Azerbajdžanu, Iránu, Kazachstanu, Ruskej federácie a Turkmenistanu – po dlhoročných prípravách podpísali počas V. summitu prezidentov kaspického regiónu, historický a zásadný dokument, ktorý určil aj (alebo najmä) bez domnelého majiteľa sveta nové pravidlá hry v dôležitom energeticko-surovinovom regióne: Konvenciu o štatúte Kaspického mora (Конвенция о статусе Каспийского моря)[1].

aktau_kaspicke_more.jpg Foto: kremlin.ru

Inak, že sa tak (asi) stane (po viac ako iks rokoch rokovaní zainteresovaných a bez vonkajšej kurately), sme na našich stránkach v predstihu informovali (http://www.noveslovo.sk/c/Nove_geopoliticke_pocasie_nad_Kaspickym_morom), len s jedinou zmenou. Summit sa nekonal v hlavnom meste Kazachstanu v Astane, ale symbolicky v prístavnom meste Aktau (Ақтау), ktoré bude v budúcnosti zohrávať výraznú logistickú úlohu v rámci prepravy tovaru z Číny do Európy cez Kaspické more. Text sa končil poznámkou, že:  „... ľudia majú strach z toho, čomu nerozumejú...“ Tí, ktorí pripravovali tento historický dokument ,veciam dlhé roky rozumeli...
 

O predchádzajúcich summitoch
 

Prvý summit  na úrovni prezidentov sa konal v dňoch 23. – 24. apríla 2002 (teda viac ako desať rokov po ukončení existencie ZSSR) v hlavnom meste Turkmenistanu v Ašchabade a de facto začal tradíciu stretnutí prezidentov prikaspických štátov. Na tomto „úvodnom“ stretnutí sa prezidenti pokúsili ani nie riešiť, ale najskôr zadefinovať problémy spojené s využívaním mora-nemora a vyšpecifikovať množinu prístupov, ako k jednotlivým témam pristupovať. Samozrejme, hlavnou témou bola otázka štatútu Kaspického mora.

Podľa výsledkov druhého summitu, ktorý sa konal 16. októbra 2007 v Teheráne, predstavitelia Azerbajdžanu, Iránu, Kazachstanu, Ruskej federácie a Turkmenistanu podpísali Deklaráciu summitu prikaspických štátov (Декларация саммита прикаспийских государств)[2]. Dokument na politickej úrovni fixoval základné dohody týkajúce sa právneho štatútu Kaspiku, otázok bezpečnosti a stability v regióne a taktiež, čo je dôležité, pozície prikaspických štátov v samostatných aspektoch medzinárodných vzťahov.

Počas tretieho kaspického summitu, ktorý sa konal 18. novembra 2010 v azerbajdžanskom Baku, podpísali spoločné vyhlásenie prezidentov a Dohodu o spolupráci v sfére bezpečnosti na Kaspickom mori (Соглашение о сотрудничестве в сфере безопасности на Каспийском море)[3]. V tejto dohode, ktorá je silným rámcovým dokumentom, došlo k doformulovaniu pravidiel vzájomnej spolupráce a koordinácie prikaspických štátov v sfére bezpečnosti a boja proti protiprávnemu konaniu. V spoločnom vyhlásení lídri „kaspickej päťky“ znovu potvrdili svoje politické pozície, tak ako boli formulované v deklarácii druhého summitu a potrebu pracovať nad právnym štatútom Kaspiku. Zásadná na tomto summite bola principiálna dohoda o šírke národných zón, v rámci ktorých sa pod suverenitu pobrežného štátu dostala aj vodná plocha, teda jej zodpovedajúca časť. Skoro dvadsať rokov bola táto téma počas rozhovorov prikaspických štátov nosnou. Súčasťou záverov tohto summitu bolo aj spoločné rozhodnutie o uvalení moratória na priemyselný výlov jesterovitých rýb v Kaspickom mori.

V ruskom meste, ktoré leží v delte rieky Volga a na pobreží Kaspického mora,  v Astracháni (Астрахань), sa 29. septembra 2014 konal štvrtý kaspický summit. Rozhodujúcim výsledkom bolo prijatie Vyhlásenia prezidentov Azerbajdžanskej republiky, Iránskej islamskej republiky, Kazašskej republiky, Ruskej federácie a Turkmenistanu (Заявление президентов Азербайджанской Республики, Исламской Республики Иран, Республики Казахстан, Российской Федерации и Туркменистана) [4].

Prezidenti sa dohodli na princípoch spolupráce v Kaspiku, ktoré budú inkorporované do návrhu Konvencie o právnom štatúte Kaspického mora, ktorý mal byť prijatý počas piateho summitu ­– tentoraz na území Kazachstanu.
 

summity.jpg
 

Krátka a dlhá história
 

História riešenia otázky právneho štatútu Kaspického mora sa nezužuje „len“ na päť prezidentských summitov.

V rokoch 1992 – 1996 sa uskutočnilo päť stretnutí námestníkov ministrov zahraničných vecí piatich prikaspických štátov, tri expertné podujatia a množstvo bilaterálnych a trilaterálnych stretnutí, na ktorých zainteresované prikaspické štáty detailne posudzovali špecifické otázky spojené s Kaspickým morom.

Samozrejme, že sa stretávali aj ministri zahraničných vecí. Na stretnutí v októbri 1996 (v Ašchabade) bola vytvorená pracovná skupina (na úrovni námestníkov ministrov zahraničných vecí) na vypracovanie Konvencie o právnom štatúte Kaspického mora (Конвенция о правовом статусе Каспийского моря).

V predvečer piateho summitu sa 11. augusta 2018 v Aktau  uskutočnilo stretnutie ministrov zahraničných vecí prikaspických štátov. Minister zahraničných Kazachstanu Kajrat Abdrachmanov – ako hostiteľ – mohol na záverečnej tlačovej konferencii konštatovať: „... dnes sme mohli, vďaka postupnej snahe o kompromis a hľadania vzájomne prijateľných rozhodnutí prísť ku konsenzu vo všetkých otázkach týkajúcich sa našich vzťahov v Kaspickom mori. Svedectvom toho je, že dávame na podpis našim prezidentom návrh Konvencie o právnom štatúte Kaspického mora...“

 

Aktau – pravidlá sú stanovené
 

Treba zdôrazniť, že summit v Aktau sa dopracoval k svojim záverom  na základe konsenzu všetkých (teda nie summit niektorých, ako je to v rámci EÚ štandardom...) a základom je fakt, že Konvencia... o Kaspickom mori, mori-nemori, jazere-nejazere, garantuje, že Kaspické more tak nie je Korzom a budú tam platiť štyri zásadné a konsenzom dohodnuté pravidlá:

  1. Konvencia... –  presne reglementuje otázky rozhraničenia zón, režim navigácie a výlovu rýb;
  2. Konvencia... – fixuje princípy vojensko-politickej spolupráce prikaspických štátov;
  3. Konvencia... – garantuje využívanie Kaspického mora výlučne na mierové ciele;
  4. Konvencia... – nepripúšťa prítomnosť na vodnej hladine cudzích lodí ozbrojených síl (neprikaspických) štátov.

Okrem spomenutej a zásadnej Konvencie..., na summite prezidenti podpísali ešte nasledujúce právne dokumenty:

  1. Dohodu medzi vládami prikaspických štátov o spolupráci v oblasti dopravy;
  2. Dohodu medzi vládami prikaspických štátov o obchodno-ekonomickej spolupráci;
  3. Dohodu o odvrátení incidentov na Kaspickom mori;
  4. Protokol o spolupráci v oblasti boja proti terorizmu na Kaspickom mori (príloha k Dohode o spolupráci v sfére bezpečnosti na kaspickom mori z 18. novembra 2010);
  5. Protokol o spolupráci a vzájomnej koordinácii pohraničných štruktúr na Kaspickom mori (príloha k Dohode o spolupráci v sfére bezpečnosti na kaspickom mori z 18. novembra 2010).

 

Na záver...
 

Je na mieste otázka, prečo dozrel čas k podpisu Konvencie... práve v auguste 2018. Asi o tom rozhodli dva faktory: konečne sa optimalizujú prognózy zásob ropy a plynu v šelfe Kaspického mora a svetové ceny sú také, aké sú. Inak ešte v roku 2008 autor tohto textu upozorňoval na túto nepríjemnú kombináciu na stránkach Pravdy v článku: Kaspická ropa nie je bezpečný prameň[5].

No a druhým faktorom je kombinácia potreby reálneho naplnenia projektu Hodvábnej cesty (tranzit tovaru z Číny do Európy) v kontrapunkte s rozhodnutiami publikovanými niekde na Twitteri.... Ostatné momenty sú dôležité, ale nie fundamentálne.

Inak dokument podpísaný v Aktau sa výrazne dotkne aj ďalších dvoch postsovietskych subjektov, ktoré síce nie sú pobrežnými štátmi Kaspického mora, ale s regiónom sú spojené pupočnou šnúrou: Arménska (ústupky Azerbajdžanu, ale výhody plynúce z členstva v Eurázijskej ekonomickej únii)Gruzínska (neprítomnosť cudzej vojenskej sily v regióne), ktoré sa obe dusia vo vlastne vnútropolitickej šťave a tiež postojov Číny (právne garancie tranzitu tovarov a nákupu surovín, o garancii investícií do energetického sektoru Kazachstanu nehovoriac) voči Strednej Ázii.

Určite je ešte skoro hodnotiť, ako bude konvencia fungovať, ale v expertnej sfére existuje zhoda v tom, že ide o „mimoriadne unikátny dokument“.

Po ukončení existencie ZSSR, keď sa v regióne Kaspického mora zjavili nové subjekty medzinárodného práva – Azerbajdžan, Kazachstan a Turkmenistan – sa stala otázka optimalizácie štatútu (more, jazero, resp. niečo iné...) a vzťahov v Kaspickom mori faktom, ktorý vymedzoval budúcnosť, čo si lídri prikaspických štátov veľmi dobre uvedomovali.

Preto je podpis lídrov – prezidentov – piatich suverénnych prikaspických štátov – Azerbajdžanu, Iránu, Kazachstanu, Ruskej federácie a Turkmenistanu – pod dokumentom, ktorý vytvára de facto hybrid (niečo medzi morským delením, vymedzením šelfu, slobodnou ekonomickou zónou, zónou voľného rybolovu...) potrebný (z pohľadu modernej histórie) vnímať ako niečo historický fakt.

Tak ako je fakt, že si prikaspické štáty nedali (a zrejme už nikdy nedajú) kafrať do svojej kaspickej politiky od žiadneho morálne zlomeného „garanta“, či „garantov“, čo nič nechápu, a dokázali, že môžu robiť vlastnú – a najmä rozumnú – prihranično-zahraničnú politiku.

No a preto by mali v geopolitickej hitparáde roku 2018 získať zatiaľ maximum bodov. Ešte však je len august a vo svetovej politike, geopolitike či geoekonomike sa ešte toho veľa chystá a najmä zmení. Neveríte? Tak napríklad: nová konfigurácia BRICS, stabilizácia Eurázijskej ekonomickej únie (EEÚ), suverenizácia kvality Šanghajskej organizácie spolupráce (ŠOS), zefektívnenie Organizácie dohovoru o kolektívnej bezpečnosti (ODKB)..., čo je v rámci vnútornej servilnosti v rámci EÚ a poklonkovania vo vnútornom rámci NATO isté!

Lenže preto a nato sa v Aktau nezišli prezidenti piatich suverénnych štátov.

Zišli sa preto a nato, aby rozhodovali za svoje krajiny, a nie proti nim!

(Autor je vysokoškolský učiteľ)
 


[1] Plné znenie tohto dokumentu v ruskom jazyku pozri: http://www.kremlin.ru/supplement/5328. Inak dokument bol  podpísaný, ako je uvedené v čl. 24 Konvencie..., aj v azerbajdžanskom, kazašskom, turkménskom, anglickom jazyku a v jazyku farsi a texty sú dostupné na preštudovanie a porovnanie.

[2] Plné znenie dokumentu s komentárom pozri: http://www.rodon.org/polit-071017143342

 

 

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984