Národ bez otca

Poznámky o bezmocnosti Slovenska
Počet zobrazení: 4395

Až záhadne dobre informovaná Karin Tara písala opäť nedávno na fejsbúku aktuálnym  tónom o Harabínovi a o kotlebovcoch. Pre stručnosť len jeden jej citát: „Vysvetlite mi, prosím, ako sa nezávislý kandidát na prezidenta, ktorý odmieta voliča klamať, ako Harabín, môže spojiť s politickou stranou, alebo s politikom? Uvedomujete si, že chcete – nútite politikov, aby vás od začiatku klamali? Chcieť totiž od kandidáta na prezidenta, ktorý sa doslova dištancuje od politikov, znamená, že chcete, aby Vás oklamal a zákulisne hral hry. Takéhoto prezidenta chcete? Ak áno, potom voľte Kotlebu.“ ––– Harabín – už ani nespočítame v koľkých bol stranách – fungoval vždy ako kvalifikovaný idiot (ten Dostojevského). Posmešne vždy reagoval – po desaťročia – na otázky novinárov. To má byť dôveryhodná postava? A tu zrazu vystúpil pred pár dňami s rétoricky skutočne štátnickým prejavom. Začal kampaň. Vzhľadom na desaťročia jeho drvivo nevhodných, (sarkasticky urážlivých, hoci právnicky brilantne formulovaných) verejných vystúpení sa mi vnucuje otázka: Kto mu prejav napísal? Asi slávna tzv. národná konferencia. Z čoho vznikla a kto ju organizoval, nemáme potuchy. Zo štátnického prejavu Štefana Harabína spred dvoch týždňov vyberáme: „keďže Rada [kto to je?] rozhodla, že pronárodne slovanský, vlastenecký a kresťansky cítiaci kandidát musí vzísť z poverenia delegátov na národnej konferencii, rešpektoval som to. Takto som to napokon oznámil aj rôznym osobám a subjektom [komu?], ktoré mali záujem ma podporiť, Vravím, počkajme, čo prinesie národná konferencia. Kým iných kandidátov zväčša deleguje vedenie strany, ja som trpezlivo čakal na hlasy združení slovenskej inteligencie a aktívnych delegátov z celého Slovenska. Tí sa v hlasovaní rozhodli úplne jednoznačne. Pričom medzi delegátmi aj v pléne bolo veľké množstvo profesorov [kto vie, ako je to dnes u nás s profesúrami, kde ruka ruku umýva, musí sa len trpko pousmiať] či docentov univerzít, akademickej inteligencie a vlastenecky i kresťansky orientovaných aktivistov. V tomto prípade teda nešlo o vlastné, egocentrické presvedčenie, ale o autentickú voľbu [stále tu visí otázka: Kým?], v ktorej by som eventuálne vôbec nemusel uspieť. V takom prípade by som zrejme svoju kandidatúru prehodnotil. Vzhľadom na presvedčivý výsledok som sa však rozhodol túto poctu prijať a slúžiť národným záujmom z vôle ľudu [doteraz slúžil z vôle koho?]. ––– Harabínovo záverečné „desatoro pre Slovensko“ je znamenitý rečnícky výkon – hlavne obsahovo. Sľubuje však záľahu opatrení, ktoré (takmer všetky) nie sú – pokým neprejdeme na americký prezidentský systém – v kompetencii prezidentského úradu. To v závere uznal i sám kandidát. Výber z desatora: „Po piate: Zasadzujem sa za obmedzenie výsadného postavenia finančného a bankového sektora. Najmä vytváranie peňazí z ničoho. Prostredníctvom podvodného systému frakčných bankových rezerv. Tento segment je nevyhnutné prísnejšie regulovať a podporovať alternatívne formy finančníctva, akými sú napríklad finančné družstvá [už sme zabudli na české družstevné kampeličky, ktoré ožobráčili desaťtisíce občanov?!]. – Po siedme: V zahraničnom obchode sa treba orientovať aj na krajiny mimo Európskej únie, na združenie BRIKS, ale najmä na perspektívne trhy Euroázie, ktoré reprezentuje napríklad Šanghajská organizácia spolupráce. – Po desiate: Odmietame sankcie voči Ruskej federácii. Sú v rozpore s Chartou OSN, ktorú vnímame ako základ moderného medzinárodného práva. Okrem toho, ich dôsledky poškodzujú ekonomické záujmy Európy a komplikujú bezpečnostnú situáciu v našom regióne a slúžia na presadzovanie záujmov USA v otázkach trhovej konkurencie. Slovensko má záujem prispievať k upevňovaniu vzťahov so slovanskými krajinami. Budem iniciovať prehlbovanie ideí slovanskej vzájomnosti ako kultúrnej a hodnotovej línie budúcnosti a ich využívanie pri riešení medzinárodných vzťahov.“ ––– Inak, napriek uvedeným výhradám: Klobúk dole! Takúto reč si nemohol dovoliť ani J. F. Kennedy. Veď predsa: Ako skončil?

Eduard Chmelár, ďalší protikandidát, na jednej strane poctivo akademicky kovaný, ale aj – na strane druhej – skrachovaný rektor skrachovanej Akadémie médií. Dnes hovorí múdro, aj keď nemožno utajiť, že taktiež ide najmä o začiatok volebnej kampane, boj o Grasalkovičov palác. Cenná je – okrem mnohých verejných a publicistických vystúpení Eda Chmelára – najmä jeho kritika nekompetentného, ba až vlastizradného, vulgo prezidenta Kisku. ––– Chmelár: „Andrej Kiska už narozprával v zahraničnej politike všeličo, no jeho posledný prejav na konferencii GLOBSEC bol z tohto hľadiska nočnou morou. Hlava štátu povedala, že najväčším ohrozením našich národných záujmov sú tí, ktorí sa snažia o ochranu suverenity Slovenskej republiky. Treba sa potom spýtať, ak mu tak prekáža suverenita Slovenskej republiky, prečo chcel tak veľmi stáť na jej čele. Pán prezident povedal veľa slov a najčastejšie opakoval, že naša politika, politika štátov Strednej Európy, je škrupulózna. Pohŕdavo sa vyjadroval o všetkom, čo nejakým spôsobom protirečí politike USA. Chcem preto pánovi prezidentovi pripomenúť niekoľko vecí: Pán prezident, bezškrupulózna politika je to, ak na jednej strane brojíte proti Rusku a jeho režimu a na druhej strane nazývate tureckého diktátora svojím priateľom a turecký režim ostrovom stability. Bezškrupulózna politika je to, ak chodíte do afrických krajín, ktoré sú na rebríčku najskorumpovanejších režimov, a pritom kážete doma niečo o korupcii. Bezškrupulózna politika je to, ak na jednej strane odsudzujete »anexiu« Krymu a na druhej strane ste chceli nezávislosť Kosova. Bezškrupulózna politika je to, ak z vašej iniciatívy dnes posielame provokatívne na ruské hranice slovenských vojakov, keď ich posielame na hranice štátu, ktorý znižuje svoje zbrojenie o 20%, ktorý nám ničím neublížil v posledných rokoch, ktorý sa nám ničím nevyhrážal a ktorý sa neprejavoval nijako nepriateľsky. Na rozdiel od vašich rečí, na rozdiel od vašej posadnutosti Ruskom. Pán prezident, bezškrupulózna politika je to, ak si nevážite suverenitu malých štátov, ak sa podlizujete hegemónovi, ak robíte všetko preto, aby ste napĺňali jeho záujmy, a nie záujmy tohto štátu.“ ––– Ako volič zásadne uprednostňujem Chmelára – aj keď u nikoho nemôžete dopredu vedieť, čo s ním urobí rádioaktivita Grasalkovičovho domiska… ––– O ostatných bezfarebných kandidátoch ani nebudem hovoriť. Z prostého dôvodu: Pre svoju bezfarebnosť sú slušne vidiacemu oku neviditeľní – a hlavne nečitateľní…

Kotleba sa vraj mal zúčastniť Národnej konferencie a nechať sa zvoliť za KANDIDÁTA NA KANDIDÁTA. Absurdum ingenium! Cítite ten nezmysel? Kto sú účastníci novej Svätej aliancie v Národnej konferencii? Smotánka, ktorú si Pinokchio tajne odsŕkol v špajzičke. Pravda, odstredené mlieko nám vždy nechajú, veď, kto by na nich robil, však? Videli ste tam niekoho, kto by dosiahol aspoň po členok takých ľudí, ako bol Štúr, Hurban, Škultéty, Rázus, Krčméry (než mu z toho slovenského hnusu preskočilo), Novomeský, Husák, Mináč?… To všetko veľkí rečníci antického formátu, navyše, keď bolo treba, nasadzovali za národ život – poslední traja menovaní dokonca najmenej dvakrát, v rokoch 1944 aj 1952. Tretieho, Clementisa, v druhom kole zavraždili, aby tí ostatní boli ticho. Kto Clementisa zavraždil? Boľševik? – Ale choďte! Fašizmus ovládol Európu v tridsiatych rokoch. A je tu stále. Tak ako strom a fialka, má korene pod zemou. Kto z obyčajných ľudí získa možnosť tie korene nájsť? To je úloha novinárskej investigatívy. Tá však namiesto profesionálnej práce sprosto intriguje. Celá! Akože inak, platí ich cudzí, protislovenský kapitál. Prípad Kuciak ukázal, ako sa to robí. Článok sme čítali, ale Kuciaka, okrem jeho „dôveryhodných“ kolegov nikto nikdy nevidel. Že by nový študent Šmíd?! Rôzne absurdnosti prídu človeku na myseľ v tomto marazme marazmov. ––– Národná konferencia – NK = Národná Katastrofa?… Teda aspoň podľa mňa… Voliť KANDIDÁTA NA KANDIDÁTA to je infantilita, ktorá by rozosmiala aj deti na pieskovisku. Pre dospelých jasný zámer – dať propagandistickú „výhodu“ hoc aj niktošovi. ––– Vzniká tak dojem, blízky istote, že to práve zmienená Karin Tara klame a hrá zákulisne… O čo? Za koho? – V tom je tá jej mazanosť. Nebezpečná, bo nás dostane ešte hlbšie do pseudo-občianskeho hnoja, v ktorom sme boli za Vápenkárov (VPN) síce len po kolená, dnes – pri ich pohrobkoch – sme v ňom po uši. ––– Ako budeme o taký rok vôbec dýchať?… Nemajúc Tatíčka (absolútne nijakého), hľadáme zlaté prasiatko v hustej džungli preplnenej šelmami!

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984