Newtonovo faux pas

Isaac Newton, objaviteľ základných fyzikálnych zákonov a analytickej matematiky (integrál/diferenciál) stal sa na čas aj pomazaným vrchným britským ekonómom. Blamáž… Mal za úlohu zachrániť storočím občianskych nepokojov a iných vojen zdevastovanú libru. Ekonómia však nie je len o výpočtoch, ale aj o fištróne – veľkomestskom a kontinentálnom predovšetkým. Ako fyzik nemal Newton problém exaktne zabezpečiť kvalitu mincového zlata – Archimedov zákon sa objavil – pred dvomi tisícročiami – práve pri riešení takejto úlohy (koľko je v danom objeme čistého zlata, a koľko prímesí). Nepomyslel však, Sir Newton, že analogický zákon platí aj pre trh. A tak umiestnil naň vedľa bezcennej medenej mince aj poctivý kov – s tým, že sa medené obeživo bude postupne sťahovať z trhu. Vôbec vo svojej vedeckej úprimnosti netušil (ak sa, pravda, nešábol s bankami), že túto výmenu urobia – dnes by sme povedali online – šikovní zahraniční obchodníci, a to v opačnom garde: držitelia kapitálu vykúpili zlato z trhu za bezcennú meď či nekvalitné striebro, a Newtonovu mincu roztavili na zlaté prúty. Finita la commedia…

Ak nám to niečo pripomína, nie je to náhoda: Tento fenomén sa dnes nazýva print-dollar. Modernita tohto starého ekonomického princípu (prezentovaného potom, post mortem, vždy ako nešťastná chyba) je aktuálne len v tom, že meď dnes nahradili papieriky. A ešte čosi, zdanlivo mazanejšie – bankové – ako na potvoru vždy dolárové – deriváty. [*]

Americký finančný analytik Bix Weir (http://www.roadtoroota.com) píše, že ďalší rok 2008 je, podľa jeho mienky, „už za rohom“: „Krach sa začne na trhu s derivátmi. Trh s derivátmi je multi-triliardový dolárový trh. Jeho rozsah presahuje bežné chápanie. Banky, ktoré platia derivátmi sú veľkými držiteľmi peňazí nás všetkých. Banky, ktoré pôsobia na tomto trhu, sú priamo zodpovedné za fungovanie celého systému v posledných rokoch. Keď sa takýto derivát roztopí [rozumej: niekto sa ho pokúsi realizovať vo forme skutočných peňazí], ako roku 2008, sme do polhodiny odpojení od všetkých bánk, pretože všetky sú vzájomne prepojené… Je to čosi ako efekt snehovej gule, tým silnejší, čím dlhšie sa banky snažia uvedený stav udržať.“

To je kontext, v ktorom čítam predvčerajšie vyjadrenie ministra obrany USA: „Spoluobčania, sme na ceste za hranicu toho, čo sme kedy videli. Môžeme očakávať čokoľvek. Buďte pripravení!“ Skautící – v čiernych košeliach – to už dnes berú doslovne.

Obrnená technika na uliciach Fergusonu (časť Saint Louis, Missouri, USA) mala dať všetkým na známosť, aké veľké svaly má Biely dom. Čaká sa nevídané. Bez ohľadu na to, či zastrelený černošský chlapec naozaj päsťou vybil policajtovi oko, alebo nie. –  Ale v americkom ľude je dosť sily, aby aj v USA bol nakoniec poriadok. Tak ako si kedysi, nie tak dávno, Číňania poradili s takzvanými maoistami. A z dnešného stavu čínskej ekonomiky možno usudzovať, že si poradili dobre…

­­­­­­­­­­­­___________________

[*] Derivát – [lat. de- = od; rīvus = vodný tok; kanál] – v ekonomickom kontexte kloaka Veľkého Bankára, balíček nevymožiteľných pohľadávok, úverov a hypoték, s ktorým sa obchoduje, akoby reprezentoval skutočné peniaze – teda podvodom. Získa ten, kto vie, že v baličku je Nič – zaplatí to ten, kto sa nechal napáliť. Rovnakú funkciu (odlev aktív Slovenskej republiky) mali u nás na konci 90. rokov smutnoznáme vládne „balíčky opatrení“.