Nielen reči o ekonomickej demokracii
Pojem ekonomická demokracia, dokonca teória ekonomickej demokracie nie je cudzia ani Slovu ani mne. Takmer pred piatimi rokmi sa práve stránkach Slova (aj mojím pričinením) rozvinula diskusia na túto tému. Jej východiskom bolo knižné vydanie vedeckej rozpravy Davida Schweickarta: „Po kapitalizme. Ekonomická demokracia“ a jeho osobné vystúpenie na pôde Ekonomickej univerzity v Bratislave. Ústredným mottom nášho záujmu bolo hľadanie odpovedí na otázku: ako sa vymotať z čoraz pevnejšej siete „všemocného trhu“, ako prekonať „hlbokú iracionálnosť globálneho kapitalizmu“.
Vážnejších ochotníkov prípadnej zmeny doterajšej paradigmy spoločenského vývoja to viedlo k vytvoreniu pracovnej skupiny pre ekonomickú demokraciu, ktorej priestory pre diskusie poskytol aj Inštitút ASA. Úvahy nezostali len na úrovni voľných rečí. Ústav politických vied SAV poskytol pre ne tlačenú platformu a v roku 2013 uzrela vo vydavateľstve Veda svetlo sveta útla publikácia editorov P. Dinuša a K. Šabíkovej: „Ekonomická demokracia dnes. Od teórie k praxi“. (Anotácia: Kniháreň Slova – november 2.) Autori chceli „nielen prispieť k relevancii uvažovania o základných princípoch ekonomickej demokracie, ale aj hľadať cesty jej presadzovania v praxi“.
Jeden z iniciátorov uvedenej pracovnej skupiny Peter Zajac-Vanka aj vzhľadom na svoje pracovné skúsenosti komerčného inžiniera a „poprevratové štúdiá na moderných manažérských školách“ zašiel ešte ďalej. Napísal a v roku 2015 vydal knihu „Coopindustria – podnik fungujúci na princípe zamestnaneckej samosprávy (prípadová štúdia)... alebo: plán B pre Slovensko?...“ (Anotácia: Kniháreň – február 2016/2.) V utorok 21. júna 2016 usporiadala Futurologická spoločnosť na Slovensku prezentáciu prípadovej štúdie a odborný seminár na tému rovnomennú s názvom knihy. Podujatie viedol L. Hohoš, knihu prezentoval autor.
Téma zamestnaneckej samosprávy a jej fungovania je v našich rozháraných spoločenských podmienkach mimoriadne zaujímavá. Kapitalizmus nebol nikdy taký autentický, ako je dnes. Kríza už nie je len jedna z jeho periód, ale jeho trvalý stav. A ako rastú zisky čoraz menšiemu počtu ľudí, ako rastie bieda čoraz väčšieho počtu ľudí, tak rastie presvedčenie, že stav globálnej ekonomiky nie je možné vyriešiť v rámci teórie a praxe kapitalizmu. Čo ako vedeckej.
Práve o „iný“ pohľad na východiská z našej biedy sa pokúsil Peter Zajac-Vanka. Nielen pokúsil, ale ich aj metodicky rozpracoval. Kniha predstavuje akýsi manuál pre tých, ktorí nechcú čakať na niekoho a či na niečo „zhora“, ale sami vezmú svoj osud (vlastný život a jeho kvalitu) do svojich rúk. Dnešný kapitálom podmienený stav spoločnosti, rodín i jednotlivca je veľmi vážny až chorobný. Vývody Petra Zajaca-Vanku sú nielen pokusom o diagnózu. Obsahuje tiež liečbu založenú na iniciatíve, ktorá je spolupracujúca, priateľská k ľuďom. Bez škodlivosti v súčasnosti extrémne rozšíreného sebectva.
Prečo o tom píšem? Pre odozvu, akú mala prezentácia autora na futurologickom fóre. Pripomienky „fóristov“ sa sústreďovali predovšetkým na rovinu pochybností. Nedostatočná vedecká prepracovanosť! Teoretická nedôslednosť! Ideová nekonzistentnosť! A predovšetkým veľmi diskutabilná možnosť praktickej realizácie. Odborným ovzduším znelo, prečo sa to nedá... Čiastočne si za to mohol P. Zajac-Vanka sám spôsobom prezentácie. Ako pozadie pre zakladanie a rozvoj zamestnaneckej samosprávy si zvolil preexponovanú fikciu rozpadu EÚ spustenej Veľkou Britániou a možnej reakcie Slovenska vyrovnať sa s jeho následkami vlastnými silami. Schweickartovú teóriu ekonomickej demokracie rozpracoval až na národnú úroveň – plán B pre Slovensko. Historicky sa odvolával na I. Karvaša a P. Zaťka a ich dobré národohospodárske vedenie Slovenska počas vojny a na kvalitné národohospodárske zabezpečenie SNP. Prognóza deštrukcie EÚ a navrhovaný spôsob riešenia permanentnej a globálnej krízy kapitálu a jeho praktickej existencie – kapitalizmu prekryli niektorým diskutujúcim pozitíva prezentovanej práce.
Ja osobne veľmi vítam túto knihu. Podáva nekonvenčné riešenia možných situácii v hospodárskej praxi. Na názorných príkladoch a konkrétne. Podotýkam, že riešenia, ktoré sú v súlade s dnešnou legislatívou. V tejto chvíli to určite nie je celoplošné východisko, ale má nezanedbateľný regionálny či lokálny význam. Už pred vyše sto rokmi sa propagovala drobná práca medzi ľudom. Myslím si, že zmysel a význam práce ekonóma P. Zajaca-Vanku správne zhodnotil recenzent knihy P. Dinuš. Okrem iného napísal: „... predkladá inšpiráciu pre prax v podobe podniku zamestnaneckej samosprávy fungujúceho na princípoch ekonomickej demokracie.“
To nie je málo.
