Reklama

Nová bezpečnostná stratégia: skončí premiér Fico ako rusofób?

Počet zobrazení: 1807

V súčasnosti sa na Slovensku pripravuje strategický dokument v oblasti bezpečnosti s názvom Bezpečnostná stratégia SR (ďalej len „BS“). Dokument už prešiel medzirezortným pripomienkovým konaním a zdá sa, že čoskoro bude po schválení vládou predložený do Národnej rady SR. Má však množstvo nedostatkov, vnútorne si protirečí a je veľmi nediplomatický, najmä voči Rusku. V nasledujúcom texte poukážem na niektoré nedostatky pripravovaného dokumentu v jeho súčasnom znení.
 

Čo vlastne chránime?
 

Podobne ako aj iné dokumenty sa návrh BS v úvodných ustanoveniach pokúša zadefinovať niektoré základné princípy a hodnoty, ktoré sa usiluje chrániť. V čl. 5 sa uvádza: „Na vrchole bezpečnostných záujmov stojí zaistenie politickej nezávislosti, zvrchovanosti, územnej celistvosti, nedotknuteľnosti hraníc a identity Slovenskej republiky, udržanie a rozvoj jej demokratického ústavného poriadku a právneho štátu, ako aj bezpečnosť všetkých jej občanov a obyvateľov, vrátane ochrany života a zdravia, individuálnych ľudských práv a občianskych slobôd.“

Predložená BS však rozhodne vymenované hodnoty nechráni a dokonca ignoruje mnohé zásadné hrozby voči nim. Pokiaľ ide o politickú nezávislosť a zvrchovanosť SR, tak hlavnou hrozbou nie je Rusko, ale skôr EÚ a NATO. Iste, že prenášanie kompetencií na Brusel môže byť zmysluplný krok pri niektorých problémoch súčasného sveta, ale prenos právomocí na orgány EÚ je aj tak veľkou výzvou pre zvrchovanosť SR. Zvrchovanosť sa síce dá definovať rôzne, ale faktom zostáva, že už v súčasnosti majú právne akty EÚ prednosť pred zákonmi SR a snaha o vstup do jadra EÚ prinesie i ďalšie výzvy.

Na druhej strane je tiež zaujímavé, že hoci sa vláda hlási k členstvu v jadre EÚ, návrh BS to úsilie príliš nereflektuje. Naopak, varuje pred „zbytočnými duplicitami“, ktoré by si EÚ mohla vytvárať. V čl. 59 sa uvádza: „Pri posilňovaní Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ bude SR vnímať NATO ako bezprostredného partnera, ktorý disponuje jedinečnými vojenskými štruktúrami a spôsobilosťami. Bude presadzovať, aby sa EÚ a NATO vyhýbali zbytočným duplicitám v oblasti obrany a bezpečnosti.“ Takýto postoj je presne tým, čo si želá NATO, pretože „vyhýbanie sa duplicitám“ by mohlo znemožniť emancipáciu EÚ v bezpečnostnej politike.

Pokiaľ ide o tému územnej celistvosti a nedotknuteľnosti hraníc z čl. 5, aj tu existujú politické hrozby – opäť však neprichádzajú z Ruska! Moskva nemá dôvod usilovať o zmenu hraníc SR, avšak niektoré politické sily v susedných štátoch áno, najmä v Maďarsku. Treba oceniť fakt, že súčasné vzťahy medzi Bratislavou a Budapešťou sú veľmi dobré a tento stav musíme podporovať, ale v bezpečnostnej stratégii nemožno ignorovať tie maďarské sily, ktoré majú záujem o zmenu situácie na južnom Slovensku. Žiaľ, v návrhu BS sa týmto otázkam nevenuje žiadna pozornosť. Naliehavosť tejto témy zvyšuje fakt, že aj Maďarsko je členom NATO a EÚ, a preto sa nám tieto organizácie pri dvojstranných sporoch nemusia pomôcť.

Pokiaľ ide o bezpečnosť občanov, ich život alebo zdravie, tak návrh BS je rovnako problematický. Novým protiruským zbrojením sa bezpečnosť občanov neposilní, lebo nové zbrojenie v NATO budú Rusko či iné štáty vnímať ako hrozbu a taktiež zareagujú militaristicky. Skúsenosť ukazuje, že štáty, ktoré dlhodobo vydávali v EÚ najvyšší podiel z HDP na zbrojenie (Grécko), boli pri aktuálnych hrozbách, ako napr. migračná kríza, najmenej schopné reagovať. Životu a zdraviu občanov SR by zrejme viac pomohlo, keby prostriedky určené na nové zbrojenie radšej smerovali do podfinancovaného zdravotníctva.
 

Hodnotové zakotvenie?
 

V čl. 5 BS sa tiež hovorí o demokratickom ústavnom poriadku, právnom štáte a ľudských právach, ktoré treba chrániť. Týmto hodnotám sa venuje niekoľko ďalších článkov, najmä čl. 4. Kroky navrhované v BS však právnemu štátu ani demokracii nepomáhajú. Naopak, formulácie ako „formovanie konsenzu“ (čl. 93) či postup voči „hybridným hrozbám“ vyvolávajú obavy, že v SR môže prísť k obmedzeniu princípov demokracie či ľudských práv. Demokratické by bolo viesť s občanmi otvorenú diskusiu o skutočných hrozbách pre SR a namiesto „formovania konsenzu“ širší spoločenský konsenzus hľadať.

V čl. 4 sa ďalej uvádza: „(SR) Vyznáva, obhajuje, presadzuje a chráni hodnoty slobody, mieru, demokracie, ľudských práv a občianskych slobôd, spravodlivosti, právneho štátu, solidarity a plurality.“ Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide o tradičnú formuláciu všeobecných hodnôt, ktoré sa objavujú v dokumentoch rôznych štátov. Nie každý štát však tieto hodnoty aj skutočne presadzuje, a preto sa musíme zamyslieť nad tým, ako vážne to s uvedenými hodnotami mysleli tvorcovia návrhu BS.

Pokiaľ ide o hodnotu spravodlivosti, je zaujímavé, že v návrhu BS sa táto spomína len v súvislosti so „spravodlivým zdieľaním bremena“ s ostatnými spojencami v NATO (čl. 18,19). Návrh spomína aj nespravodlivosť v čl. 32: „Extrémistické hnutia účelovo poukazujú na sociálnu nespravodlivosť…“ Je paradoxom, že hoci extrémisti na sociálnu nespravodlivosť poukazujú, návrh BS od sociálnodemokratickej vlády nie. Sociálna nespravodlivosť je pritom vážnou bezpečnostnou hrozbou, a to nielen v rámci SR, ale celosvetovo. Pri hodnote spravodlivosti by sa BS mala zaoberať aj nespravodlivým rozdeľovaním bohatstva vo svete a nespravodlivými obchodnými vzťahmi, ktoré výrazne prispievajú k nárastu počtu migrantov.

Vo vzťahu k hodnote mieru, v čl. 6 sa hovorí o potrebe mierového riešenia vzťahov medzi štátmi, v čl. 8 o budovaní mieru a v čl. 49 o mierovom urovnávaní sporov. Je však paradoxom, že slovo vojenský sa v návrhu BS SR objavuje oveľa častejšie než slovo mierový a mier v návrhu vyznieva iba ako prázdne slovo. Pritom vláda R. Fica v minulosti dokázala vytvárať aktivity smerujúce k mieru. Zvlášť veľké uznanie si zaslúži konferencia „Cesty k mieru“ z roku 2015, keď sa vláde v spolupráci s významnými nemeckými subjektmi podarilo vytvoriť platformu pre dialóg ruskej a ukrajinskej občianskej spoločnosti. Je nepochopiteľné, že sa súčasná vláda tejto vzácnej mierovej iniciatívy vzdala a nehlási sa k nej a ani v návrhu BS.
 

Medzinárodné právo a Rusko
 

V návrhu BS SR sa objavujú aj úvahy o medzinárodnom systéme a o úlohe organizácií, ako OSN či OBSE (čl. 8 a nasl.). Je správne, že SR vníma porušovanie princípov a noriem medzinárodného práva ako hrozbu (čl. 9), je však paradoxné, že výslovne v tejto súvislosti spomína iba konanie Ruska pri ukrajinskej kríze (čl. 10). Oslabovanie princípov medzinárodného práva sa však nezačalo v roku 2014 a pri otázke Krymu si nemožno nevšimnúť kosovský precedens, pri ktorom bola porušená územná celistvosť Srbska. Mimochodom, aj medzi členmi EÚ sa nachádza štát, ktorého tretinu územia okupuje susedná mocnosť (Cyprus).

Popis udalostí na Ukrajine v návrhu BS je veľmi jednostranný a tendenčný. V čl. 10 sa uvádza: „Z pohľadu ochrany bezpečnostných záujmov SR je mimoriadne znepokojujúcim prípadom porušenia základných princípov a noriem medzinárodného práva pričlenenie časti územia Ukrajiny k Ruskej federácii ozbrojenou silou na základe nelegitímneho a nelegálneho referenda na Kryme a v Sevastopole, a jej podiel na vytvorení a udržiavaní ozbrojeného konfliktu v susedstve SR, ktorý má dopad na bezpečnosť a stabilitu celého regiónu.“

Keď sa v čl. 10 hovorí o „nelegitímnom a nelegálnom referende na Kryme“, bolo by vhodné spomenúť, čo sa predtým stalo v Kyjeve. Vo februári 2014 bol protiústavným spôsobom zvrhnutý prezident V. Janukovyč a následne aj tretina nepohodlných ústavných sudcov. Keď však ukrajinskú ústavu nerešpektovali vzbúrenci na Majdane, vzniká otázka, prečo ju mali rešpektovať obyvatelia Krymu. Navyše, celej kríze mohli predísť traja ministri zahraničia štátov EÚ, ktorí 21. februára 2014 garantovali dohodu medzi prezidentom V. Janukovyčom a lídrami Majdanu o predčasných voľbách. Tú však predstavitelia Majdanu nedodržali.

Významnú úlohu pri deštrukcii medzinárodného práva však oveľa viac než vývoj na Ukrajine zohrávali agresie západných veľmocí na Blízkom východe a nemožno si nespomenúť, že SR bola súčasťou tzv. koalície dobrovoľníkov v Iraku. V rozpore s medzinárodným právom je aj vojenská prítomnosť Západu v Sýrii, ktorú skresľujúco spomína i návrh BS. V čl. 25 sa poukazuje na rôzne faktory, ktoré spôsobili destabilizáciu celého regiónu, text sa však vyhýba pomenovaniu zodpovednosti západných veľmocí za agresie, ktoré rozhodujúcim spôsobom prispeli ku kolapsu fungujúcich štátov Blízkeho východu a viedli aj k nárastu počtu migrantov vo svete.
 

Extrémizmus a hybridné hrozby
 

Protiprávne konanie západných mocností na Blízkom východe a súvisiaca migračná kríza významne prispeli k poklesu popularity NATO na Slovensku, je však paradoxné, že v návrhu BS sa hľadajú iné príčiny tohto poklesu. V čl. 33 sa hovorí o úlohe protizápadnej propagandy, v čl. 32 zase o narastajúcej podpore extrémistov. Pokiaľ ide o „protizápadnú propagandu“, tá je z veľkej časti dôsledkom nedôveryhodnosti západných médií. Mnohé z nich sa zdiskreditovali primitívnymi manipuláciami, ako bola napr. lož o zbraniach hromadného ničenia v Iraku. Neobjektivita spravodajstva či „diskusií“ v mainstreame sa už dlho nedá prehliadnuť, a tak sa nemožno diviť, že ľudia hľadajú informácie nielen v prozápadných zdrojoch.

Pokiaľ ide o nárast extrémizmu, ten by mal byť vnímaný ako hrozba, avšak s daným pojmom treba zaobchádzať zodpovedne. Za extrémizmus nemožno označovať každý odlišný názor, ako to je zlozvykom v niektorých médiách. Za zvlášť nebezpečné považujem ustanovenie čl. 98: „V oblasti represie sa Slovenská republika zameria na zvýšenie kapacít a možností na efektívne odhaľovanie a stíhanie trestných činov extrémizmu a s nimi súvisiace organizačné opatrenia.“ Čo to však znamená konkrétne? Chystá sa azda nová vlna zostrovania trestného práva? Veď len nedávno boli prijaté reštriktívne trestno-právne zákony proti extrémizmu.

Za veľmi nešťastné považujem aj spájanie pojmov extrémizmus a terorizmus v rubrike nad čl. 96: „Potláčanie extrémizmu a terorizmu“. Pod pojem extrémizmus možno voluntaristicky zaradiť rôzne nenásilné akty, zatiaľ čo pri pojme terorizmus zohráva násilie dôležitú úlohu. Tieto dva pojmy treba oddeľovať. Obavy vyvolávajú aj snahy o „strategickú komunikáciu s verejnosťou“ (čl. 92), „formovanie konsenzu“ (čl. 93) , ktoré sa môžu ľahko zvrhnúť na jednostrannú propagandu, ale napr. i „spolupráca s relevantnými mimovládnymi organizáciami“ (čl. 95). Sú relevantnými organizáciami len tie, ktoré podporujú zbrojenie, alebo aj tie, ktoré vystupujú proti?

Pri identifikácii extrémistov by sme nemali ignorovať ani extrémizmus našich spojencov z NATO a EÚ. Medzi najväčších extrémistov v EÚ patria pobaltskí politici, ktorí si každoročne uctievajú pamiatku tamojších Waffen SS. Približne v čase, keď vláda SR vysielala svoje vojská do Pobaltia, oslavovali lotyšská predsedníčka parlamentu a niekoľko ministrov „Deň legionárov“, teda sviatok lotyšských Waffen SS a to kladením vencov padlým esesákom na cintoríne v Lestene. Čosi podobné platí aj v prípade Ukrajiny, kde na rehabilitáciu banderovcov odmietavo zareagovala poľská vláda a na diskriminačný školský zákon zase maďarská vláda. Vláda SR však mlčí.
 

Nová vlna zbrojenia
 

Ústredným cieľom BS je zvyšovanie výdavkov na zbrojenie. V čl. 78 sa uvádza: „SR zabezpečí potrebné zdroje na obranu štátu najmä postupným zvyšovaním výdavkov na úroveň 1,6 % HDP v roku 2020 a ich postupným smerovaním k úrovni 2 %, v súlade s jej záväzkami.“ Ide o jasné vyjadrenie, že navýšenie výdavkov sa nezastaví ani na úrovni 1,6 % HDP. Paradoxné je i to, ako alibisticky sa k tomuto faktu v medzirezortnom pripomienkovom konaní vyjadril minister financií: „K materiálu „Návrh Bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky“ nemám pripomienky. Beriem na vedomie, že ide o strategický dokument, ktorý nemá vplyv na rozpočet verejnej správy.“ Je pritom zrejmé, že na daný dokument sa zástancovia zbrojenia budú pri tvorbe budúcich rozpočtov odvolávať.

Rovnako tak je číslo 2 % HDP je zavádzajúce. Väčšina HDP sa vytvára v súkromnej sfére, kde dominujú veľké ekonomické subjekty, ako Penta, Volkswagen a pod. Tieto subjekty však nebudú zbrojenie platiť zo svojich rozprávkových ziskov, ale financovať sa bude zo štátneho rozpočtu. Pre porovnanie, HDP Slovenska v roku 2018 sa očakáva vo výške 84 miliárd eur, zatiaľ čo príjmy do štátneho rozpočtu len vo výške necelých 14 miliárd eur . Pri takýchto číslach by 1,6% HDP znamenalo takmer desatinu príjmov a suma 2 % HDP by presiahla 12 % príjmov štátneho rozpočtu. Je zrejmé, že podobný nárast zbrojenia musí obmedziť iné rozpočtové kapitoly.

Ako príčina výdavkov na zbrojenie sa už tradične uvádza Rusko (čl. 18): „Pričlenenie si územia susedného štátu ozbrojenou silou, zvyšujúca sa asertivita Ruskej federácie v zahraničnej a bezpečnostnej politike, a rastúci vojenský potenciál Ruskej federácie viedli k urýchlenej adaptácii NATO po roku 2014.“ Lenže keď štáty NATO zbroja kvôli obavám z Ruska, ako má asi zareagovať Rusko, ktoré už dnes vydáva na zbrojenie 13-krát menej než štáty NATO? Ak i v tejto situácii chystajú v NATO novú vlnu zbrojenia, treba sa empaticky zamyslieť ako asi zareaguje celý zvyšný svet, ktorý je častým cieľom agresií štátov NATO…
 

Úloha zbrojárskej loby
 

Zvyšovanie výdavkov na zbrojenie bude zrejme mohutným podnetom aj pre nový rozmach korupcie na Slovensku. Zbrojné obchody sú globálne najvýznamnejším motorom korupcie a spôsobujú až  40% korupcie vo svetovom obchode. Prostredie pre korupciu je pri zbrojných obchodoch takmer ideálne: ide o transakcie mimoriadneho rozsahu, pri ktorých rozhodujú štátni funkcionári, verejnosť možno z rozhodovacích procesov ľahko vylúčiť pod zámienkou tajnosti informácií a existuje len veľmi obmedzený počet potenciálnych dodávateľov.

Zbrojárske firmy „sponzorujú“ aj rôznych predstaviteľov mimovládneho sektora a médií. Jedným z ich hlavných cieľov je presadiť vo verejnosti predstavu, že zvýšenie výdavkov na zbrojenie je nevyhnutnosťou. Nemožno si nevšimnúť, aká obrovská kampaň sa na Slovensku deje a aj nová BS zapadá do danej kampane. Zaujímavo tiež vyzerajú diskusie na tému zbrojenia v mainstreame, napr. v RTVS. Odporcovia zbrojenia sú z diskusií RTVS úplne vylúčení a naopak, účelovo sa pozývajú zbrojárski lobisti, ktorých moderátori vznešene predstavia ako „bezpečnostných analytikov“. Najznámejším príkladom je „bezpečnostný analytik“ J. Nad, ktorý sa na anglickom internete otvorene prezentuje ako lobista. Už pred časom na to upozorňovali blogeri.
 

Vlastný gól Smeru a SNS?
 

Tento návrh BS je dokumentom, ktorý môže poškodiť politické ambície strán. ako SNS a Smer SD. Je zrejmé, že protiruské ustanovenia v návrhu BS boli požiadavkou strany Most-Híd a vláda za tento dokument zrejme dostane pochvalu aj v Denníku N a Sme. To však nie sú médiá, ktoré by sledovali voliči Smeru SD a SNS. Prijatím dokumentu si preto veľmi poškodí aj premiér R. Fico osobne. Mnohých voličov doteraz oslovoval tým, že pôsobil ako určitý garant stability a hoci sa v Bruseli zväčša podriaďoval, prostredníctvom mierovej rétoriky si udržoval zdanie vyváženosti. Umiernené gestá, ako bola návšteva Moskvy 9. mája 2015, boli silným argumentom pre jeho voličov.

Ak sa však premiér začne správať militaristicky a ostro protirusky, tak mu v budúcich voľbách nepomôže ani rétorika sociálneho demokrata a ani rozdávanie omrviniek z bohatého stola oligarchov. Ľavičiari totiž cítia, že Smer SD dnes nie je strana pracujúcich a nedokáže nespravodlivý ekonomický systém SR zmeniť. Každý tiež vidí, nakoľko sa deklarované úspechy slovenskej ekonomiky (ne)stali súčasťou jeho vlastného života. Pokiaľ premiér nestratil úplne svoj obvyklý politický inštinkt, mal by pochopiť, že jeho potenciálom je vystupovať ako reprezentant tých, ktorí žiadajú stabilitu a umiernenosť, nie vojnu a militarizmus. V prípade prijatia návrhu BS sa však natoľko zadefinuje ako rusofób, že sa stane nevoliteľným i pre mnohých doterajších podporovateľov. Návrh novej BS by mal preto R. Fico odmietnuť!

Priemer: 4.9 (41 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Top Mobilné telefóny
Reklama
Reklama