Nové slovo

Gustáv Husák.jpgSlovo sa hlási k odkazu
povstaleckého
Nového slova.
V septembri 1944, počas
Povstania, ho založil Gustáv Husák,
jeden z jeho vedúcich činiteľov,
ktorého sté výročie narodenia
pripadá na 10. januára 2013.
Pri tejto príležitosti uverejňujeme
úvodný článok zakladateľa
povstaleckého Nového slova
v jeho prvom čísle.

Gustáv Husák mal vtedy
tridsaťjeden rokov.


Listujeme stránkami slovenskej histórie. Malý národ na periférii svetového diania ospanlivo hľadá svoju vlastnú tvár. Jeho veľké udalosti sú ďalekým a často pokriveným echom revolučných prevratov v iných krajinách. Márne hľadáš vlastnú vôľu, samostatný krok, svojské politické vystúpenie v rokoch 1848, 1918, alebo 1938 – 39. Slovensko chodilo na voze národa otrokárskeho alebo spriateleného, takmer podľa náhody, nechodilo však cestou vlastnou. Niet divu, že pasívne prizeranie k svetovým zápasom mnohí považovali u nás za národnú vlastnosť.

Posledné týždne zapísali

           nové slovo do našej histórie.

Slovo povstania, revolúcie, politického prevratu. A to všetko z vôle slovenského národa, s vlastnými silami a umom, za vlastným národným cieľom. Slovenský človek, ktorý bol vždy číslom v cudzích rozpočtoch, ukázal sa dosť odvážnym k samostatnému vystúpeniu, dosť schopným k vedeniu svojich vecí, dosť obetavým znášať obete a utrpenia, bez ktorých niet pevného vedomia slobody a nároku na ňu. Nie je to malá vec. Vtedy, keď reakčná fínska klika je lámaná vojensky, keď slobodymilovný bulharský národ iba cez vojenský zákrok sa vie zbaviť obťažného spojenca, keď tzv. historický maďarský národ vytrváva ako posledný spojenec hitlerovského imperialistu, vtedy náš národ ako jeden z najmenších, obkľúčený morom nemeckého vojska, oslabovaný domácimi zradcami a zbabelcami, povstal proti okupácii, proti tyranii, postavil vlastný ideál slobody a života po bok ideálom spojeneckým.

Nie je ešte čas robiť bilanciu tohto boja. Toľko však možno povedať, že štyri týždne povstania ukázali maloverným doma a zlomyseľným za hranicami, že slovenský ľud kurátora už nepotrebuje, že si je vedomý vlastného práva i vlastnej sily. Z rozleptanej tisovskej armády a z pracovitých civilov vznikajú odvážne a statočné vojenské a partizánske jednotky. Na miesta diktátorských ľudáckych funkcionárov v obciach a krajoch nastupujú ľudové a demokratické národné výbory. Robotníci a roľníci proti všetkým pravidlám o vzdelaní a odbornej príprave dirigujú a improvizujú všetky pálčivé úkoly hospodárske, administratívne i obranné. Z pút fašistických predpisov tvoria sa ľudové formy bezpečnosti a spravodlivosti. V najkratšom čase vznikla politická reprezentácia, ktorá právom hovorí za celý národ. Vznikla

           národná jednota, jednota bojovná a akčná,

akej v našej histórii tu nebolo. Zjednodušenie politických pomerov, vytvorené prostým vývojom a zbavené osobných a karieristických cieľov, bolo by sa nám zdalo v demokratickom Československu zázračne nedosiahnuteľným. Ideová jednota a zlúčenie ľavých strán v jednu, tento túžený ideál všetkých poctivých socialistov, stal sa skutkom v takej manifestačnej a presvedčujúcej forme.

Nehľadáme iba lesk posledných udalostí. Nemýlia nás omyly a chyby ľudovej iniciatívy. Ľud sa učí vlastnými skúsenosťami a nie šlabikárovým rečnením. Keď sa prekonáva staré, keď sa hľadajú nové formy, a keď sa to činí v revolučnej dobe a bojovnými prostriedkami, i chyby a omyly znamenajú vzrast, alebo aspoň ukazujú cestu pokroku. Život kolektívu je popieraním egoizmu jednotlivca. A v tom je vzrast a tvorba. Národ, ktorý dobrovoľne odhodil pohodlie a otrocké vyčkávanie, ktorý sa dal na cestu svojich najkrajších tradícií, naznačuje cestu svojho ďalšieho vývoja a svojho vzrastu.

Šalda raz napísal: „Revolučnosť je niečo, čo predpokladá revolučnú ideológiu. Hlavným znakom ideológie revolučnej je jej uvedomelá a dôsledná protihistorickosť.“ Obrysy revolučnej ideológie v nás, v jej národno-oslobodeneckej forme dnes, i v náznakoch etapy budúcej, sú jasne proti historickej pasivite slovenského národa. Ideológia revolučná predpokladá však neustály vzrast, prehlbovanie tých myšlienok, z ktorých vyšla a ktorými bola vôbec umožnená. U nás je to

          myšlienka najširšieho ľudového demokratizmu.

Keď  hovoríme, že jediným nositeľom politickej moci je ľud, myslíme to doslova. V tomto povstaní prevzal slovenský ľud celú politickú moc do svojich rúk. Cez národné výbory, cez Slovenskú národnú radu, cez politické strany. Zjednocovací kongres socialistických strán s delegátmi zo všetkých krajov Slovenska tak názorne ľudovosť slovenského povstania potvrdil.

Sú, alebo budú robené pokusy obmedziť ľudovú iniciatívu a masový vplyv predpismi a paragrafmi. Po pár týždňoch povstania môže sa volať i po odstránení revolučných ľudových orgánov. Paragrafmi mali by byť spútané živé a nesmierne sily ľudovej energie a vynaliezavosti. Každá revolúcia prináša tendencie zakončenia v bludisku špičkovej a byrokratickej mašinérie. To je však stagnácia a koniec. Prísne musíme strážiť práva ľudových orgánov. Nik ma nepresvedčí, že jeden byrokrat lepšie vyrieši problémy ako desiatky ľudových orgánov. Wilde kedysi napísal, že bezprávie nespočíva v tom, čo robíme, ale čím sa stávame. Stali by sme sa hrobármi ľudového revolučného elánu, hrobármi ľudovej demokracie, keby sme neprenechávali kompetenciu a rozhodovanie tým ľudovým orgánom, ktorým jedine patrí. Tohto bezprávia sa treba naliehavo vyvarovať. Vyvarovať sa treba ideovej prostitúcie, politickej špekulácie, zaraziť staré huncútske a ošmekárske politikárčenie. Terajšia slovenská revolúcia môže úspešne pokračovať a harmonickú líniu pokrokovosti sledovať iba a výlučne vo svojej demokratickej ľudovosti.

Stále si treba pripomínať, že udržanie samobytnosti národnej nie je cieľom samo pre seba. Je a má byť iba prostriedkom, cestou k širokému ľudskému dorozumeniu. Nemáme tu na mysli humanitárnu sentimentalitu, ktorá aj u nás v rokoch mierových tak rozožrala odolnosť voči fašistickej agresivite. Ide nám o triezve a logické zaradenie nášho národa do širšej kultúrnej, hospodárskej a politickej spoločnosti, v ktorej vidíme pokračovanie našich revolučných ideálov, najlepšie využitie tvorivých síl nášho ľudu a zabezpečenie jeho potrieb. Barbusse hovorí, že národnosť nie je posledným, ale predposledným stupňom zjednotenia obyvateľov tohto sveta. I tu slovenská revolúcia povedala svojej nové slovo: v bratskom štátnom spolužití s najpríbuznejším národom českým, v najužšej spolupráci a kontakte

          s ostatnými slovanskými národmi,

menovite veľkým národom ruským, vidíme širšie hranice pre náš národ. Treba raz otvorene povedať, že náš ľud by nadšene uvítal, keby medzi nami a ostatnými slovanskými národmi, menovite medzi Slovákmi a Rusmi, nestáli hranice a colníci, keby slovenský človek za svoju vlasť považoval územie nielen od Ašu po Jasinu, ale od Ašu po Vladivostok. I toto slovanské zameranie nášho povstania je dôsledné a nesmie byť okliešťované. Treba prestať s taktizovaním medzi Moskvou a Londýnom. Sú vplyvní ľudia, ktorých rozum núti hľadať cestu k Moskve, ale srdce im ťahá inam. Slovenský pracujúci človek jednoznačne postavil svoju slovanskú orientáciu, a so žiadnou inou počítať nechce. Slovanské tradície u nás, neobyčajne podporované vývojom posledných rokov i týždňov, zaradili slovanskú orientáciu ako časť našej revolučnej ideológie.

Každý ľudový prevrat prináša na program dňa

           sociálne a hospodárske požiadavky.

Priniesol ich i náš posledný prevrat a prinesie ich zaiste v miere ešte zvýšenej. Politická demokracia je iba pol krokom k demokracii úplnej. Zabúdať na toto, znamená zabúdať na ľudové motívy v povstaní, znamená dostať sa do konfliktu s ľudovými želaniami. Všetky otázky majú svoje poradie a čas. Avšak iba spolu v jednotnej úplnosti znamenajú prehľadný obsah revolučnej ideológie, dávajú vysvetlenie k slovenskému ľudovému povstaniu.

Nové slovo, ktoré bolo zapísané do našej histórie 29. augusta 1944, znamená nové formy boja proti okupantom, nové ohodnotenie nášho národa v medzinárodnej klasifikácii, novú a revolučnú orientáciu, nové ľudovo-demokratické formy spoločenského života, nové metódy práce a organizovanosti, nový obsah tvorby a života vo svetovej súťaži.

Nové slovo nesmie dostať starý obsah, ak nechceme zradiť myšlienku, z ktorej naše povstanie vyšlo!

Priemer: 4.8 (22 hlasov)
Facebook icon
RSS icon
e-mail icon
REKLAMA

Komentáre

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#2
Peter Zajac-Vanka
10. január 2013, 23:31

Stále aktuálne slová...

Na pridávanie komentárov, sa musíte prihlásiť alebo zaregistrovať.
Reklama
Reklama

Blogy

Reklama
Reklama