Reklama

O kvótach, karme a západnom pokrytectve

Počet zobrazení: 4302

Som progresívny ľavičiar, rešpektujem iné kultúry, v mnohom ich obdivujem, som tolerantný a otvorený človek. Hnusí sa mi rasizmus a xenofóbia a som presvedčený, že ľuďom v Afrike máme morálnu povinnosť pomáhať. Vôbec mi neprekážajú cudzinci, naopak, mám veľa priateľov medzi Afričanmi, Arabmi aj Ázijčanmi. Ľudí, čo umierajú v Stredozemnom mori, aby unikli pred hladomormi a vojnami, je mi hrozne ľúto. Ale úplne otvorene: povinné kvóty vo vzťahu k migrantom, ktoré dnes presadzuje Európska komisia, považujem za bohapustý nezmysel.

Nahrávka na smeč fašistom


Nútená internácia utečencov v krajinách strednej Európy, ktoré nemajú s multikulturalizmom vo vzťahu k Afričanom a Arabom ani tú najmenšiu historickú skúsenosť, je byrokratická fatamorgána, ktorá len nahráva na smeč fašistickým úbožiakom v strednej Európe. Smutnou iróniou je, že sa ešte asi nikomu nepodarilo tak rýchlo zmobilizovať zmagorených neonacistov z celého Slovenska ako Európskej komisii. Naozaj krásna vizitka, gratulujem. Technokratom v Bruseli očividne nedošlo, že za pár týždňov z homogénneho konzervatívneho Slovenska ani pri najlepšej vôli nevybudujete multikulturálne liberálne Holandsko. Naopak, vynútené riešenia z Bruselu môžu mať opačný efekt a môžu zradikalizovať slovenskú spoločnosť.  

Slovensko odmieta kvóty z praktických, nie z hodnotových dôvodov. Interpretovať skeptický postoj stredoeurópskych štátov voči kvótam ako prejav xenofóbie je účelové a navyše urážlivé. Vytvára sa takto dojem, akoby západné štáty boli humanistickejšie a solidárnejšie. To je ale zjavný nezmysel. Spomeniem štyri dôvody.

Odkedy sa imperializmu hovorí humanizmus?
 

Po prvé, sú to predovšetkým západné veľmoci, ktoré po stáročia vykorisťovali svoje kolónie v Afrike, zotročili tamojších ľudí a vďaka ich otrockej práci vybudovali svoje národné bohatstvo. Mimochodom, dodnes sú to najmä západné koncerny, ktoré naďalej pôsobia v Afrike a zaobchádzajú s miestnym obyvateľstvom s neuveriteľnou brutalitou (najvypuklejšie prípady extrémneho vykorisťovania a zotročovania sú asi v Kongu, kde západné koncerny ťažia koltán). Povedzme si to na rovinu: keď ide o ekonomické záujmy, Západ je asi taký humanistický a solidárny ako Ivan Mikloš.

Po druhé, sú to predovšetkým západné veľmoci a ich armády, ktoré rozmlátili Irak, Afganistan, Sýriu či Líbyu, pričom – a to treba zdôrazniť – posledná spomínaná krajina bola za čias Kaddáfího nárazníkom pred vlnami migrantov do Európy. Nebyť agresívnych vojen USA, dnes by do Európy neprúdili státisíce utečencov. Mnohé západoeurópske veľmoci v týchto absurdných vojnách, ktoré destabilizovali celý región, výdatne asistovali, takže dnes je dosť pokrytecké, ak sa hrajú na tých najväčších humanistov.

Po tretie, občianske vojny v Afrike (odtiaľ potom prúdia utečenci) sú pre západné zbrojárske firmy fantastický biznis a zbrane do Afriky prúdia najmä zo štátov G8. Len opätovne podotýkam, že to sú akože tí chrumkavučkí  humanisti, ktorí nás dnes poučujú o tom, čo je to solidarita.  Niekto cynickejší ako ja by mohol povedať, že vlny utečencov, ktoré prúdia do západnej Európy si západné veľmoci do veľkej miery vykoledovali. V indickej filozofii sa tomu hovorí karma... Niekto tu očividne žne, čo zasial... Ale zdá sa, že o svoju žatvu by sa rád podelil... Westernizácia pozitív, europeizácia negatív – dobre tomu rozumiem?

Ide ozaj o pomoc chudobným?
 

Čo je však asi najdôležitejšie, apely na solidaritu s utečencami sú v súčasnej debate o kvótach často úplne falošné, pretože kvóty predsa nie sú primárne o pomoci pre Afričanov, ale o pomoci pre najbohatšie štáty Európy. Práve tam by utečenci z Afriky skončili, ak by sme to nechali na ich spontánne rozhodnutie (presne tam sa poberú zo záchytných centier z Grécka a Talianska, ak dostanú azyl). Kvótami a nútenou internáciou azylantov v jednotlivých štátoch Európy teda paradoxne zachraňujeme Francúzov či Nemcov, nie Sýrčanov či Eritrejčanov... Toto má byť ten deklarovaný humanizmus, tá veľká solidarita so slabšími?!

V Európe by dnes nemala stáť otázka, kto je solidárnejší a kto nie. Každý by mal pomáhať, o tom niet pochýb. Líšia sa však spôsoby, ako môžeme pomáhať. Pre multikulturálne štáty, ktoré po stáročia spolunažívajú s Afričanmi či Arabmi, je prísun ďalších utečencov niečo, na čo sú pripravení kultúrne, ekonomicky aj infraštruktúrou (majú tam svoje komunity, mešity, školy, ako aj prispôsobený sociálny systém). To však neplatí pre nás.

Šoková doktrína – už zas?!
 

Pre krajiny strednej Európy, kde Afričana s výnimkou veľkých miest stretnete tak raz za uhorský rok, ide o strategické rozhodnutie, ktoré môže mať závažné dôsledky na stabilitu spoločnosti. Takéto rozhodnutie sa nerobí zo dňa na deň a už vôbec nie na pokyn niekoho, kto nemá šajnu o slovenskej realite. Na prijímanie väčšieho počtu utečencov je potrebné urobiť dlhodobú prípravu, musí ísť o postupný a dobrovoľný proces, s ktorým sa väčšina ľudí bude schopná stotožniť. Nie preto, že by sme nechceli pomáhať utečencom, ktorých je – ako som presvedčený – úprimne ľúto drvivej väčšine Slovákov, ale preto, že isté procesy proste neurýchlite. Šokové terapie môžu mať katastrofálne následky, stredná a východná Európa si to nie tak dávno zažila v ekonomickej oblasti.

V západnej Európe spolunažívajú s Afričanmi či Ázijčanmi po stáročia (Francúzsko, Holandsko, Británia), či aspoň po desaťročia (Nemecko, Rakúsko, Švédsko). Od strednej Európy sa očakáva, že sa odrazu príkazom premení na multikulturálnu spoločnosť za niekoľko týždňov. A keď stredná Európa krúti hlavou, že povinné kvóty sú nerealistické, vyzýva k princípu dobrovoľnosti, keď hovorí o postupných krokoch a upozorňuje na riziká, tak ešte z Bruselu ukazujú prstom, akí sme vraj nesolidárni či nebodaj xenofóbni. Je to arogantná a absurdná skratka, ktorá absolútne neberie do úvahy historické a kultúrne špecifiká.

Ak niekto predpokladá, že tie isté riešenia, aké fungujú v multikulturálnom Paríži, budú automaticky fungovať aj na Orave, tak je proste neskutočne naivný, bez ohľadu na to, v aké ideály verí. Všetci chceme pomôcť ľuďom v núdzi, ale musíme byť realisti a vychádzať z takej reality, aká je, nie z takej, akú by sme ju chceli mať... Stokrát si môžeme hovoriť, že by sme chceli, aby bolo na Slovensku viac tolerancie a otvorenosti. Ale bez ohľadu na naše želania musíme vychádzať z reality. Tu predsa nejde o plané gestá, ale o udržateľné riešenia.  

Nútená internácia nie je solidarita
 

Z humanistického hľadiska ja iróniou aj to, že nútená internácia (kvóty) nepomôže ani samým utečencom (chcú ísť tam, kde majú svoje komunity, čiže na Západ) a nepomôže ani našej spoločnosti (hrozí tu ozaj nechutný nárast neonacizmu). Najčudnejšie však je, že solidaritou sa oháňajú tí, ktorí chcú proti slobodnej vôli utečencov násilne držať týchto ľudí v krajinách, kde nechcú žiť. Základným princípom solidarity je starosť o potreby tých, ktorým pomáhame. V diskusii o migrácii sa však najhlasnejšie solidaritou oháňajú tí, ktorí v skutočnosti úplne ignorujú potreby a preferencie azylantov a chcú ich nehumánne internovať v krajinách podľa nejakých umelých matematických vzorcov. Takto to vyzerá, keď sa o humanizmus pokúša byrokratická mašinéria, ktorá pripomína oveľa viac stroj než ľudskú bytosť.

Kvóty sú slepá ulička. Narobia viac škody ako úžitku. Hľadajme radšej skutočné a dlhodobé riešenia. V prvom rade musíme začať vnímať utrpenie Afriky ako vnútorný problém Európy a pomáhať Afričanom v Afrike, inak sa ťažkostiam s migráciou nevyhneme ani do budúcnosti. Kým sa  budeme zaoberať len operatívnymi a nedomyslenými riešeniami, ako sú kvóty, ďalej nám bude unikať podstata: skutočný humanizmus spočíva v záchrane Afriky, nie v nútenej internácii Afričanov v strednej Európe... Nebezpečné sú oba extrémy: tak technokratický „kvótizmus“, ako aj primitívna xenofóbia. Potrebujeme tak humanizmus, ako aj realizmus. Na jednej strane nemôžeme dopustiť, aby sa chudobní Európania rozoštvávali s chudobnými Afričanmi, zatiaľ čo skutočné problémy chudoby vo svete nikto nerieši. Na druhej strane nemôžeme prijímať umelé, experimentálne riešenia, vrátane kvót, ktoré v konečnom dôsledku nepomôžu nikomu, ani Európe, ani Afrike.

Kto rozmlátil Líbyu, mimochodom?
 

Niektoré veci sa už napraviť nedajú. Západné veľmoci sa potrebovali zbaviť Kaddáfího, ktorý síce nebol žiaden demokrat, ale počas jeho vlády bola Líbya stabilná krajina s relatívne vysokou životnou úrovňou. Bola to osudová  a hlúpa chyba. Dnes je aj kvôli západnej vojenskej intervencii krajina utopená v krvi, je tam občianska vojna, je tam chaos, chudoba, mizéria. Takto sa to končí, keď sa niekto nezamýšľa nad dôsledkami. Líbya je dnes rajom pre prevádzačov migrantov a preto sa nemožno čudovať, že do Európy prúdia v takých množstvách. Čo sa stalo, už sa neodstane, ale zodpovednosť by nemala byť premlčaná: ten, kto rozmlátil Líbyu, by mal niesť zodpovednosť za svoje činy. To platí aj pre vojny v Iraku či v Sýrii. Ak majú byť príčiny problémov vyvolané západnými veľmocami, zatiaľ čo negatívne následky máme „solidárne“ zdieľať naprieč celou Európu prostredníctvom povinných kvót, niečo tu riadne smrdí.

Bez ohľadu na vinníkov však Európa ako celok môže prispieť k dlhodobým riešeniam migrácie. Cieľ je jasný: pozdvihnúť životnú úroveň v Afrike, aby Afričania nemali potrebu emigrovať. Ako na to? Niekoľko radikálnych riešení by určite pomohlo. Napríklad rádovo zvýšiť rozvojovú pomoc Afrike a prestať ju podmieňovať neoliberálnymi reformami. Zakázať vývoz zbraní do Afriky. Reálne sprístupniť africké poľnohospodárske produkty na európsky trh. Odpustiť dlhy chudobným africkým štátom. Tvrdo zasiahnuť proti brutalite západných koncernov, ktoré ťažia a podnikajú v afrických štátoch. Sústrediť sa na sociálne otázky, nie len na liberálnu demokraciu a práva menšín. Dalo by sa pokračovať.

Afrika je náš domáci problém – už áno!
 

Predovšetkým musíme začať vnímať Afriku ako náš domáci problém, a nie ako nejakú charitu, na ktorú si v Európe spomenieme až niekedy úplne na konci, keď už máme vyriešené všetky domáce problémy, vrátane práv hydiny na dostatočný výbeh.

Západ po stáročia dusí Afriku a teraz sa čuduje, že tu máme problém. Je v tom veľa cynizmu a pokrytectva. Riešenie tohto problému však nie je v tom, že do Európy presťahujeme miliardu Afričanov. Riešenie nie je ani v tom, že sem presťahujeme len tých náhodných šťastlivcov, čo zaplatili prevádzačom a dostali sa cez more. Riešenie je len jedno: Západ konečne musí prestať vykorisťovať Afriku a reálne jej pomôcť pozviechať sa. Všetko ostatné sú len dymové clony na odpútanie pozornosti a rozoštvávanie európskych štátov navzájom. Čím skôr Európska únia zabudne na kvóty, tým lepšie pre Európsku úniu.

Priemer: 4.5 (86 hlasov)
     

Komentáre

Obrázok používateľa ľavičiar
#1
Ladislav Hvižďák
15. jún 2015, 23:19

Pán poslanec Blaha. Kde žijete? Myslíte si, že týmto článkom ste teraz  neďaleko od volieb, objavili ameriku? Problémy, ktoré ste popísali ľudia na tomto webe ovládajú. A mimochodom tí hnusní kapitalisti zo stoviek západných korporácií, ktorých predlženou rukou sú politici v národných štátoch  i europskom molochu, vykorisťovali a vykorisťujú nielen zaostalé africké, azijske i latinskoamerické krajiny , ale i ľudí v štáte, ktorých zástupcom ste v zákonodarnom zbore. Vo svojom článku ste ešte opomenuli aj to, že pre tak vyspelé krajiny nielen životnou úrovňou ale aj tým najpodstatneším čo v dnešnom svete rozhoduje a to vybavením tými najmodernejšími zbrańovými systémami, pozorovacími zariadeniami a tiež významným počtom vojakov i námorníkov, že by nemal byť žiadny problém zastaviť tento prúd utečencov ešte pred vylodením na europskych brehoch. Niekto asi počíta niekoľko krokov dopredu a pri očakávanom neasimilovaní sa toľkého množstva utečencov s domorodým obyvateľstvom a prípadné terostické, lúpežné a protiprávne konania vyustia do prijatia príslušných zákonov, ktoré ešte viac obmedzia práva bežných ľudí a "zabezpečia" kontrolu nad všetkými a každým, kto sa len trošku vymkne z radu. Spýtajte sa svojich stranických kolegov z EU parlamentu prečo hlasovali v úplnom rozpore s tým, ako na základe tohto článku, zmýšľate Vy.

Obrázok používateľa PeterPeter
#2
Peter Krumpál
16. jún 2015, 07:06

Súhlasím s predchádzajúcim diskutérom (až na úvodné oslovenie autora článku).

Skutočne ide o premyslené kroky USA na oslabenie a Európy ako možného konkurenta.

K tomu výrazne napomáha politika Nemecka, plne okupovaného USA a šašovská vláda Francúzska.

Slovensku, plne ekonomicky okupovanému Nemeckom, môže pomôcť len odpor nás, bežných ľudí.

To je ale ťažká úloha s ohľadom na poslušné masmédiá, plne ovládané oligarchami, pre ktorých sú pojmy vlasť a národ neznáme kategórie.

Obrázok používateľa Peter Dolina
#3
Peter Dolina
16. jún 2015, 16:14

Velmi pekna uvaha, dava to zmysel.  Kritikom poslanca Blahu by som povedal: Teste sa, ze mate na Slovensku poslanca tejto urovne!  My v USA mame jednu senatorku podobnej urovne, ovsem na omnoho vacsie USA je jedna senatorka malo, takze Vy na Slovensku ste na tom lepsie.

 

Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Top Mobilné telefóny
Reklama
Reklama