Reklama

O slovenskom vidieku v Modre

Počet zobrazení: 2080

Napredovanie poľnohospodárstva, zabezpečenie sebestačnosti vo výrobe potravín a rozvoj vidieka, sú v posledných rokoch vážnym spoločenským problémom, na ktorý poukazujú médiá a sú tiež témou rozličných vzdelávacích podujatí. Zvlášť v závere januára sa uskutočnili protestné stretnutia slovenských poľnohospodárov a potravinárov, ktorí požadovali zvýšenie štátnej pomoci pre agrosektor tak, ako je to v okolitých krajinách. Pokým v Rakúsku dáva štát pre poľnohospodárov na hektár 111 €, Maďarsko 49 €, Česko 36 € , na Slovensku iba 3,9 € na hektár poľnohospodárskej pôdy. Pochopiteľne, podmienky sú takto neporovnateľné, nevýhodné, likvidačné pre slovenský agrosektor. Na Slovensko dovážame až 60 percent potravín zo zahraničia.

Týmito otázkami sa zaoberal aj seminár Premeny a  trendy ďalšieho vývoja v agrokomplexe a na vidieku v SR, ktorý organizovala Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Nezisková organizácia rozvoja vidieckej turistiky v Modre (NORVT) a Slovenský zväz vidieckej turistiky a agroturistiky v dňoch 24. - 25. januára 2018 v Penzióne Harmónia v  Modre. Na seminári sa zúčastnilo 45 starostov, agropodnikateľov a zástupcov tretieho sektora, prevažne z východného Slovenska, ktorí tiež navštívili výstavy cestovného ruchu ITF SLOVAKIATOUR, POĽOVNÍCTVO A ODDYCH, WELLNESS a FITNESS ako aj  25. medzinárodný veľtrh DANUBIUS GASTRO v Bratislave.
Na seminári vystúpili poprední odborníci v agrorezorte: Ing. Juraj Kožuch, PhD., gen. riaditeľ Poľnohospodárskej platobnej agentúry, ktorý účastníkov oboznámil s realizáciou Programu rozvoja vidieka SR v programovom období rokov 2014 – 2020, s možnosťami podpory pre agropodnikateľov a obce z verejných finančných prostriedkov a Európskych štrukturálnych a investičných fondov.

Doc. Ing. Gejza Blaas, PhD. hodnotil produktivitu poľnohospodárstva SR v porovnaní s krajinami V4 a jej vývoj z hľadiska potravinovej bezpečnosti Slovenska. Konštatoval, že produkčná výkonnosť poľnohospodárstva na Slovensku v porovnaní s krajinami V4 zaostáva a nevyužíva jeho výrobný potenciál.  

Ing. Zuzana Chrastinová z Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva v Bratislave charakterizovala vývoj ekonomickej situácie v poľnohospodárstve SR, oboznámila účastníkov s vývojom podnikateľskej štruktúry a zovšeobecnila skúseností najúspešnejších poľnohospodárskych a potravinárskych podnikov na slovenskom vidieku za rok 2016.

Ing. Ján Baršváry zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory vyhodnotil úlohy tejto organizácie za 25 rokov jej činnosti a hovoril najmä o aktuálnych úlohách SPPK.V súčasnosti rezonujú požiadavky poľnohospodárov na zvýšenie zdrojov z národného rozpočtu na podporu poľnohospodárstva tak ako v  krajinách V4, v inom prípade sa bude naďalej zväčšovať prepad slovenského agrosektora.

K problematike vidieckej turistiky, agroturistiky a kúpeľníctva, ako faktorov hospodárskeho a sociálneho rozvoja regiónov, hovoril Ing. Juraj Kerekeš, osobnosť cestovného ruchu. Zaujímavým vystúpením bola prednáška exministra Ing. Vladimíra Chovana zo spoločnosti Agropartner s.r.o. Plavecké Podhradie, ktorý hovoril na tému Ako byť úspešný v podnikaní na slovenskom vidieku? Uviedol príklady úspešných podnikov, ktoré majú vynikajúce výsledky v chove mliečneho dobytka a výrobe mlieka, ktoré dokazujú, že aj na Slovensku možno dosahovať medzinárodne zrovnateľnú úroveň produkcie.

Na slovenskom vidieku sa za obdobie rokov 1989 – 2016 znížil počet pracovníkov v agrosektore z 350 tisíc na 55 tisíc. Pokles postihol najmä  manuálnych pracovníkov so základným vzdelaním, ktorí sa stali dlhodobo nezamestnanými. Vytvorili sme tak „hladové doliny“, kde ľudia žijú zo sociálnych dávok na úkor štátneho rozpočtu.Za uvedené obdobie poklesli stavy dojníc o 75 percent; z 550 tisíc kusov na 125 tisíc kusov kráv. V súčasnosti vyrába mlieko iba 430 podnikov, pred 10 rokmi ich bol raz toľko. Produkcia mlieka poklesla o polovicu. Podobná situácia je aj v chove ošípaných, kde poklesli stavy z 1,8 milióna na 586 tisíc, t. j. o dve tretiny. Agrosektor má teda veľké rezervy vo vytváraní nových pracovných príležitostí na slovenskom vidieku.

O konkrétnych skúsenostiach z podnikania v kúpeľnom vidieckom cestovnom ruchu hovoril predseda Slovenského zväzu vidieckej turistiky a agroturistiky Štefan Píri z Hokoviec.

V diskusii si vymenili skúsenosti z realizácie projektov starostovia obcí, agropodnikatelia, pedagógovia i zástupcovia tretieho sektoru. Agropodnikateľka Zuzana Homolová z AFRA Levoča požadovala zjednodušenie legislatívy predaja z dvora na slovenskom vidieku podobne, ako je to v susedných krajinách. Navrhla užšiu spoluprácu a lepšiu  informovanosť profesijných zväzov v rámci SPPK pri predaji z dvora. Svoje skúsenosti z agropodnikania vo výrobe zemiakov a zeleniny prezentoval Juraj Máčay z Agramačay s.r.o. Kráľová pri Senci, ktorý hospodári na 4,6 tisíc hektárov pôdy, zamestnáva tristo pracovníkov; požadoval zjednodušenie legislatívy pri podnikaní na vidieku a zamestnávaní zahraničných robotníkov.

Zaujímavá bola i prezentácia Ivany Juráčkovej z Vinosad, ktorá ponúka programy pre deti zamerané na ekológiu a chov domácich zvierat na vidieku. V diskusii vystúpil i  Ladislav Lysák z NEZES, ktorý hovoril o aktuálnych otázkach ochrany pôdneho fondu pred špekulantmi.

O problémoch podpory agropodnikateľov z eurofondov diskutoval Viktor Mészáros z Diakoviec. Profesor Peter Patúš v diskusii zovšeobecnil skúsenosti z podnikania vo vidieckej turistike a agroturistike na Slovensku. Sylvia Matúšová hovorila o spoločnej poľnohospodárskej politike v EÚ. Bronislava Nyesteova z OZ Pomoc vidieku z Lučenca hovorila o opatreniach, ktoré prijali v zaostalých regiónoch Slovenska na podporu zamestnanosti. Hlavnú pozornosť venujú sociálnym podnikom v obciach s vysokou nezamestnanosťou. František Mach z NORVT v Modre a Katarína Bencová z TIK Modra informovali prítomných o aktivitách vinohradníkov a vinárov pod Malými Karpatmi pri rozvíjaní vinnej turistiky a realizovaných projektoch propagácie mesta. Oliver Kantor a Dušan Nedorost z Dunajskej Stredy informovali o možnostiach  modernej ekologickej dopravy v bratislavskom regióne. Organizátori seminára všetky diskusné vystúpenia vyhodnotia a pripomienky poskytnú riadiacim orgánom v agrosektore.

V rámci spoločenskej časti predseda spolku vinohradníkov a vinárov VINCÚR v Modre Vincent Jakubec informoval účastníkov o činnosti spolku a pôsobení vinárov na Malokarpatskej  vinnej ceste. Účastníci seminára ochutnali a pozitívne hodnotili kvalitu malokarpatských vín, ktoré dosahujú úspechy na medzinárodných výstavách. Slovenské vína sú takto najúspešnejšie poľnohospodárske produkty v agrosektore, ktorých výrobu je nutné náležite podporiť.

Na druhý deň sa uskutočnila exkurzia do moderného vinárskeho podniku ELESKO, hotela Majolika a SNM Múzea Ľudovíta Štúra a Galérie Ignáca Bizmayera.

Závery a odporúčania zo seminára:

  • Podporovať technický rozvoj, uplatňovanie poznatkov vedy a výskumu a technologické a výrobkové inovácie v poľnohospodárstve v záujme produkcie zdravých a kvalitných potravín a zachovania potravinovej bezpečnosti obyvateľov SR.
  • Posilniť podporu poľnohospodárstva z verejných zdrojov (štátna pomoc) so zreteľom na posilnenie produkčnej výkonnosti a konkurencieschopnosti odvetvia na jednotnom trhu EÚ.
  • Podporovať investície do spracovania poľnohospodárskej produkcie priamo v podnikoch a zvýšiť akcent na podporu rozvoja spracovateľských kapacít poľnohospodárskych podnikov a všetkých foriem „krátkych reťazcov“. Súčasne viac podporovať  programy diverzifikácie, jednoduché i sofistikované výroby podľa miestnych podmienok, integrované programy s obcami, rozvoj miestnych služieb, podporovať ďalšie rozširovanie činností poľnohospodárskych podnikov do nepoľnohospodárskych aktivít, a pod.. Legislatívne riešiť nerovnomernú potrebu práce prostredníctvom inštitútu sezónnej práce.
  • Posilniť úlohu poľnohospodárstva pri vidieckej zamestnanosti rozširovaním poľnohospodárstva s vyššími nárokmi na objem a kvalitu ľudskej práce a zvýšiť úlohu poľnohospodárstva pri revitalizácii rekreačného potenciálu vidieka (kultúrny vzhľad a rekreačné využitie vidieckej krajiny), pri zvyšovaní kultúrneho a sociálneho kapitálu vidieka. Uplatniť investičné podpory pre renováciu resp. revitalizáciu poľnohospodárskych „brownfields“, pre zveľadenie opustených poľnohospodárskych usadlostí v intraviláne obcí. Môže ísť nielen o jednoduché pracovné činnosti, ale i pracovne a kvalifikačne náročnejšie aktivity. Týmto nástrojom by došlo k širokému zapojenia vidieckych uchádzačov o zamestnanie do údržby zanedbaných poľnohospodárskych budov resp. areálov.
  • Rozvíjať pozitívny efekt vidieka za účelom rastu záujmu o bývanie v dedinských sídlach a územiach s kvalitnými prírodnými vodami, prírodným a klimatickým prostredím a pôdou.
  • V agroturizme a vidieckom turizme ponúkať balíky cestovných služieb, resp. cestovné služby v spojení s kúpeľníctvom v jednotlivých regiónoch Slovenska.

Autor, Ing. František Mach, Nezisková organizácia rozvoja vidieckej turistiky v Modre

Na snímkach pohľad na rokovanie (3), v hoteli Majolika, v Múzeu Ľ. Štúra a ochutnávka.
Foto: Autor

doc._blaas.jpg

ing._kozuch_z_ppa.jpg

stefan_piri.jpg

hotel_majolika_v_modre.jpg

snm_muzeum_l._stura_v_modre.jpg

jakubec.jpg

Priemer: 3 (2 hlasy)
     
Reklama
Reklama
Top Mobilné telefóny

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama