Obojok rozvoja spoločnosti sa aj teraz volá pôda

Počet zobrazení: 3637

Najväčšou chybou súčasných politických rozhodovaní je, že sa kŕčovite držia starých koncepcií, ktoré vznikali v iných historických podmienkach a ktoré súčasný technický i intelektuálny pokrok dávno prekonal. Jednou z nich je aj dogma o večnosti a posvätnosti súkromného vlastníctva, ktoré je historicky viazané na určitý vývojový (a teda historicky prechodný) stav výrobných vzťahov v spoločnosti, čiže sa nemôže nazývať večným a posvätným. (Pozri historickú štúdiu F. Engelsa Pôvod rodiny, súkromného vlastníctva a štátu, 1882).

Vo viacerých mojich prácach som sa zaoberal problematikou využívania pôdy pre poľnohospodárske podnikanie. Presadzovali sme a stále presadzujeme chápanie pôdy ako prírodného útvaru, ako povrchovú vrstvu zemskej kôry, ktorej všestranné úžitkové vlastnosti ju predurčujú na to, že pod využitím pôdy musíme chápať akúkoľvek činnosť človeka na suchom povrchu Zeme. Odmietame názor časti ekonómov, že pôda je tovarom, súkromným vlastníctvom, ktorý môže ktorýkoľvek majetný človek slobodne kúpiť a vlastniť ju i v prípade, že ju nevyužíva na podnikanie, bývanie alebo na iné celospoločensky potrebné účely (napr. infraštruktúra, doprava, kultúrne a rekreačné účely a pod.)

Neriešené principiálne otázky sú príčinou celého radu problémov, ktoré zamestnávajú ohromné množstvo ľudí. Koľko „zákonných úprav“ sa každoročne prijíma. Koľko súdnych procesov sa koná. Vláda rozhodla o komasácii (sceľovaní pozemkov), robí na tom a míňa peniaze niekoľko stoviek geodetov, potom zomrie majiteľ a podľa ešte uhorského práva sa scelený pozemok opäť rozdrobí medzi viacerých dedičov. Nastanú nové dedičské konania, zápisy do evidencie nehnuteľností, nové súdne konania.

Tentoraz je to výstavba diaľnic na pôde. To, že naša krajina diaľnice potrebuje, je fakt. To, že sa stavajú na pôde, je tiež fakt (mení sa teda spôsob využitia pôdy), to, že trasa diaľnice ide cez pozemok človeka, ktorý pôdu vlastní, ale ju osobne často nevyužíva, sa nepáči nie preto, že zmenou využívania je ohrozený jeho život, ale že chce viac peňazí. Znovu stovky ľudí v akcii. Treba prijať nové predpisy, právnici budú pripravovať zákony, politici dvíhať ruky, opozícia bude mať nové argumenty na nadávky, vzniknú nové žaloby, o ktorých musia súdy rozhodovať, policajti zasahovať, a ľudia, ktorí sa tešia na diaľnicu, budú čakať a platiť dane na financovanie takéhoto divadla.

Z dôvodov, že sme pripustili nekauzálny výklad historických udalostí, niet objektívneho meradla pravdivosti. V živote spoločnosti platí výklad – na čej strane stojíš, závisí od toho, kde sedíš! – lebo čo je pre jedného víťazstvo, pre druhého je porážka, čo je pre jedného krádež a podvod, pre iného je to úspešné podnikanie. Závisí od toho, kto je kronikárom a kto má možnosť udalosti zapisovať a zapísané šíriť! V odsúdenom totalitnom režime sme mali kategórie občanov – budovatelia socializmu – propagátori socializmu – užívatelia socializmu – majitelia socializmu. Vedeli sme presne, kto je kto, frflali sme, ale žili sme s tým.

Jednou z výhier občanov je verbálne zdôrazňovanie demokratických princípov spravovania spoločnosti, pod čím sa prakticky rozumie len formálny akt konania „slobodných“ volieb. Voľby sú celosvetovo vraj demokratickým prejavom vôle občanov tej-ktorej krajiny. Ak však nedopadnú tak, ako si to nejaká, niekde sídliaca, ale objektívne existujúca tajomná sila želala, hneď sú vyhlásené za zmanipulované a výsledky za neplatné. Príklady netreba uvádzať, máme ich na tanieri každý deň. Už pri prvých krokoch nastoľovania demokracie ako vlády ľudu napísal ktorýsi antický filozof doteraz platnú pravdu (voľne citujem): „Voľby nie sú znakom demokracie, lebo každá štátna moc je v podstate diktatúrou. Keby voľby znamenali prejav vôle občanov, kto bude spravovať veci verejné, skutoční vládcovia by ich nikdy nepovolili.“ Chlieb a hry bolo pravidlo vládcov v starom Ríme. Chlieb sa dnes nedostáva každému, z demokracie nám zostali teda len hry, pri ktorých rovní a rovnejší existovali, existujú a budú existovať. Tak nám Pán Boh pomáhaj!

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984