Reklama

Ochrana prírody a americký zločin proti ľudstvu

Počet zobrazení: 2698
Počas aprílového plenárneho zasadnutia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy v Štrasburgu sa prerokovávala aj správa o klimatických zmenách a Parížskej dohode, ktorá konštatovala potrebu väčšej ochrany prírody. K správe sa vyjadril aj vedúci delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy, poslanec Ľuboš Blaha (Smer-SD). Svoj príspevok predniesol v angličtine, prinášame jeho voľný preklad do slovenčiny.

 

Historická nespravodlivosť medzi Severom a Juhom
 

Veľmi oceňujem túto správu, najmä časti týkajúce sa solidarity s rozvojovými krajinami. Pretože existuje obrovská historická nespravodlivosť medzi bohatými krajinami globálneho Severu a chudobnými krajinami Juhu.

Krajiny Severu dostali historickú príležitosť využiť priemyselnú revolúciu pre svoj blahobyt a rozvoj. Bez akýchkoľvek limitov. Devastovali prírodu celé dve dlhé storočia a sú omnoho viac zodpovedné za globálne škody než štáty na Juhu. Klimatické zmeny a ekologická kríza sú dôsledkami ich industriálneho rastu.

A my teraz hovoríme chudobným južným krajinám, aby boli ekologickejšie, zelenšie a zdržanlivé vo svojich priemyselných stratégiách. Áno, samozrejme, je to správne, lebo potrebujeme chrániť našu Matku Zem. Bolo by však férové, aby sme im nejak kompenzovali túto historickú nespravodlivosť. Preto skutočne oceňujem volanie po solidarite a prepojenie s Agendou trvalo udržateľného rozvoja v tejto správe. Je to extrémne dôležité.
 

Postmaterializmus a mentorovanie chudobných krajín
 

Mali by sme si uvedomiť, že postmaterialistické myslenie je prirodzené pre bohaté sociálne štáty Európy. Keď spoločnosť prekoná základné materiálne problémy chudoby a hladu, môže začať rozmýšľať nad postmaterialistickými hodnotami, vrátane ekologických otázok. Preto je prirodzené, že Európska únia je priekopníkom zelenej agendy. A ja som pyšný, že Parížska dohoda bola podpísaná počas nášho, slovenského predsedníctva Rady EÚ.

Ale my, Európania, by sme nemali vyjadrovať rozvojovým krajinám iba solidaritu s ich ekologickými cieľmi – mali by sme vyjadriť aj porozumenie. Chrániť prírodu, to je z ich strany statočnosť! Nie sú to majetné metropolitné krajiny so silnými strednými triedami v mestách s ich postmoderným a liberálnym myslením. Nie, oni stále žijú vo svojich každodenných materiálnych problémoch, sú chudobní a potrebujú rast. Nemali by sme ich mentorovať, mali by sme im pomáhať. Je to naša morálna a politická zodpovednosť.
 

Deglobalizácia ako riešenie
 

V prvom rade, ak chceme prekonať ekologické krízy, mali by sme si prestať myslieť, že súčasné hyperglobalizačné trendy sú najlepšie a nevyhnutné železné zákony histórie. Nie, neexistujú žiadne železné zákony histórie. Potrebujeme kontrolovať globalizáciu, inak budú ekologické a sociálne krízy pokračovať.

Budem citovať slávneho filipínskeho environmentalistu a ekonóma Waldena Bella, ktorý si všíma, že priemerný tanier jedla skonzumovaný v západných industriálnych a jedlo-dovážajúcich krajinách pravdepodobne precestoval 2 000 míľ od zdroja k tanieru. Každá jedna míľa prispieva k environmentálnym a sociálnym krízam našej doby. Skrátenie vzdialenosti medzi výrobcom či pestovateľom a konzumentom sa musí stať jednou z kľúčových reforiem na prekonanie ekologických kríz. Bello navrhuje deglobalizáciu ako ekonomickú alternatívu. Nie je to o stiahnutí sa z medzinárodnej ekonomiky. Je to o presmerovaní ekonomík, aby dôraz nebol na produkciu na export, ale na produkciu pre lokálne trhy. Možno by sme mali myslieť viac na alternatívne projekty globalizácie, keď sa bavíme o klimatických zmenách.
 

Odsúďme aroganciu USA!
 

Môj posledný komentár k správe: Parlamentné zhromaždenie Rady Európy je vždy veľmi prísne vo svojej kritike akéhokoľvek porušenia ľudských práv vo svete. Európania často kritizujú Číňanov, Ázijčanov, Afričanov, Arabov, Hispáncov, všetkých. Ale keď vidíme, že Spojené štáty americké odstúpili od Parížskej dohody, v správe to komentujeme veľmi zdvorilo. Nerozumiem tomu.

Akoby sme zabudli, že toto arogantné rozhodnutie Ameriky môže priniesť omnoho viac znečistenia, viac migrácie, viac hladu a viac smrti, lebo k tomu všetkému klimatické zmeny prispievajú. Znečistenie zabije prinajmenšom deväť miliónov ľudí každý rok. Klimatickými zmenami bude ovplyvnených v budúcnosti minimálne dvesto miliónov ľudí. A Spojené štáty si povedia – nám je to jedno. Jednoducho tomu nerozumiem. Chudobné a odvážne rozvojové štáty všetky akceptovali Parížsku dohodu a mocné a bohaté USA ju odmietli. Nie je to fér.

Boli to Spojené štáty, v tom čase najväčší vypúšťač skleníkových plynov, ktoré neratifikovali Kjótsky protokol, čím vážne obmedzili jeho efektivitu. A teraz sú to opäť Spojené štáty, ktoré budú ignorovať záväzky Parížskej dohody. Toto nie je ten pravý čas na zdvorilosť. USA páchajú zločin proti ľudskosti (ľudstvu). A ja sa len pýtam, prečo v správe túto aroganciu neodsudzujeme.

Priemer: 4.8 (45 hlasov)
     
Reklama
Reklama
Top Mobilné telefóny

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama