Ostrov tučniakov a súčasné dianie vo svete

Počet zobrazení: 3828


ostrov_tucnakov_2.jpgNedávno som opätovne po mnohých rokoch čítal slávnu skvelú satiru francúzskeho spisovateľa Anatolea Francea Ostrov tučniakov. Kniha vyšla prvý raz v roku 1908 a má čo povedať aj v dnešnej dobe, hlavne k súčasnému vývoju na Ukrajine, v Izraeli a o politike USA vo svete.  Polovica knihy je venovaná  nedávnym dejinám a aktuálnemu politickému vývoju v republike Tučniakov (Francúzov). 

Jednou z hlavných tém je, či bude alebo nebude vojna. France neveril, že príde k vojne. Nakoniec vojna vypukla v roku 1914 a následkom jej výsledkov a dopadov vypukla ďalšia vojna v roku 1939. Ako autor satiricky píše, ľudia vedia, že sa zbrojí preto, aby magnáti dostali objednávky na lode a delá, ale neprotestujú voči tomu, pretože si myslia, že tak bude naveky. Inou témou je ovládanie politiky manipuláciami zo strany kasty finančných  magnátov a rôzne konšpirácie. Ako ďalej autor ironicky poznamenáva, finanční magnáti vlastnia a ovládajú takmer všetok majetok krajiny a prostredníctvom nimi vlastnených novín si robia s politikmi, čo chcú. Cieľ: dosiahnuť vlastné obchodné záujmy. Fakty nehrajú rolu, nájdu sa a prispôsobia sa. Nástroje: podplácanie a vydieranie (pozitívna a negatívna motivácia) a ohováranie nepohodlných politikov v tlači. Malé bohatstvo je bezpečné len vtedy, keď je bezpečné veľké – aké trefné v dnešných pomeroch.

Medzi kastu magnátov patria kresťanskí a židovskí magnáti. Ich konkurentmi sú šľachta a cirkev túžiace po návrate monarchie a, samozrejme, socialisti. Židovské miliardy má ľud vo veľkej úcte, ako aj kresťanské, ale židovských magnátov ľudia nenávidia, boja sa ich. Malých a stredných Židov sa už ľud nebojí, a preto si rád do nich kopne (Dreyfusova aféra – malý Žid, France sa postavil na jeho obranu). Podobnosť so súčasnou politickou situáciou na Ukrajine, v USA a postojom občanov v mnohých štátoch voči politike Izraela a „malým“ Židom. Ako je najlepšie dokázať vinu (Dreyfus)? Nepredložiť žiadny dôkaz a všetko zahmlievať, odkazovať na tajné materiály? Ak existuje dôkaz, milión dôkazov, každý z nich je napadnuteľný, vyvrátiteľný. Ak dôkazy neexistujú, nedajú sa vyvrátiť!  Výborné sú aj falošné dôkazy, pretože sú ušité na mieru pre potreby sporu, takže sú presné a správne (pád malajzijského lietadla).

Čo urobiť, keď preferencie klesajú? Zatvoriť 5, 10, 20 socialistov. Socialisti boli vymenovaní aj do ministerských kresiel. A to do tých rezortov, v ktorých sa búrilo najviac ľudí, aby  socialisti pocítili, že najlepšie ich bijú po hlave ich vlastní.

Dej satiry zavíta aj do najväčšej demokracie – Novej Atlantídy (USA). Citujem zo zasadania snemovne na  stranách 102/3 (Doma mám české vydanie z roku 1963, šieste vydanie, druhé v SNKLU, v preklade Radovana Krátkeho):

„Válka za otevření mongolských trhů je skončena k spokojenosti Států. Navrhuji proto, aby byly finanční komisi poslány účty...
Není námitek?

Návrh přijat.“
„Válka za zjednání trhů na Třetím Zélandě je skončena k spokojenosti Států. Navrhuji, aby byly finanční komisi poslány účty...
Není námitek?
Návrh přijat.“
„Rozuměl jsem dobře?“ Zeptal se profesor Blabuňka. Vy, tak průmyslový národ, jste se pustili do tolika válek?“
„Ovšem,“ odpověděl tlumočník, „jsou války průmyslové. Národy, které nemají na obchod, ani průmysl, nejsou nuceny válčit. Avšak obchodující národ musí vést dobyvačnou politiku. S naši výrobní aktivitou nutně také roste počet našich válek. Jakmile některý náš průmysl nemá odbyt pro své výrobky, je třeba, aby mu válka otevřela nové odbytiště. Letos jsme už měli válku uhelnou, válku měděnou a válku bavlněnou. Na Třetím Zélandě jsme zase pobili dvě třetiny obyvatelstva, jenom abychom zbytek donutili kupovat naše deštníky a šle.“

V tom okamžiku vystoupil na tribunu tučný muž, který až dosud seděl v shromáždění. Pravil:
„Žádám, aby byla vypovězena válka Smaragdové republice, neboť její vláda drze upírá  našim vepřům převahu, kterou dobyli svými šunkami a jitrnicemi na všech trzích.“
„Čím je tento zákonodárce?“ zeptal se doktor Blabuňka.
„Obchodník s prasaty.“
„Není námitek?“ pravil president. „Dávam o návrhu hlasovat.“
Válka proti Smaragdové republice byla odhlasována. Zdvižených rukou byla velmi značná většina.
„Jak jste mohli,“ řekl Blabuňka tlumočníkovi, „odhlasovat válku takovou rychlostí a lhostejností?“
„Ach, to je bezvýznamná válka, bude stát sotva osm milionú dolarů.“
„A lidi...“
„Lidé jsou do těchto osmi milionů započteni.“

Niet divu, že toto virtuózne dielo bolo prijaté s nesúhlasom a rozhorčením na viacerých stranách. Časom sa stal Anatole France váženým a obľúbeným spisovateľom, v roku 1921 dostal Nobelovu cenu. Zomrel ako najväčší francúzsky spisovateľ svojej doby. Na jeho pohrebe sa zúčastnili členovia vlády a 200 000 ľudí. Neskôr ho odsúdili surrealisti a cirkev, a každá skupina zvlášť ho poslala na čiernu listinu.

Áno, ako sme si už v dnešných časoch a v našich končinách zvykli, dalo by sa idiotsky namietať: Anatole France bol socialista, čo iného od neho očakávať? Jeho dielo je tendenčné: France sa stal dokonca na konci života komunistom. Nie je celé jeho dielo falošné? Mimochodom, keď už píšeme o vojnách:  Hašek sa stal tiež boľševikom. Nepísal tendenčne?

Cez minulosť niekedy jasnejšie vidieť súčasnosť než cez aktuálne správy; cez umenie, iróniu a satiru jasnejšie vidieť súčasnosť než cez doložiteľné a overené fakty a informácie.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984