Postavíme v Tešedíkove pomník Svätoplukovmu synovi?

Počet zobrazení: 4269

tesedik.jpgBusta Samuela Tešedíka v centre Budapešti na Košútovom námestí oproti Parlamentu.

V posledných dňoch média živia „kauzu Tešedíkovo – Pered“. Ide o snahu niektorých radikálov z radov občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti premenovať obec Tešedíkovo na Pered. Pritom aj dnes sa táto obec v maďarčine menuje Pered a nie Tessedikfalva, čo je vyjadrené aj dopravnou značkou na začiatku a konci dediny a, samozrejme,  používaním názvu Pered v každodennej maďarčine. Zdá sa, že niektorým super tolerantným politikom prekáža akákoľvek prítomnosť slovenčiny na južnom Slovenku, voľakedy to súčasti Veľkého Maďarska. Pristavme sa pri niektorých súvislostiach.

Národná rada SR 7. júna 1994 schválila tzv. tabuľový zákon o označovaní miestnych názvov aj v jazykoch národnostných menšín. Na základe tohto zákona sa mohli obce, ktorých príslušníci národnostných menšín tvorili najmenej 20 % obyvateľstva, označovať v jazykoch národnostnej menšiny na samostatných dopravných značkách. Tento zákon nadobudol platnosť v novembri 1994. Uvedený zákon znamenal (okrem rešpektovania práv národností) aj akési „vykolíkovanie maďarských území“, čo pre maďarskú politiku vytváralo priestor pre pokračujúci tlak na presadzovanie nadštandardných požiadaviek. Maďarské „kolíkovanie“ na Slovensku išlo všetkými smermi. Ešte v roku 1990 bolo premenovaných niekoľko sídiel nesúcich mená slovenských národných dejateľov na „pôvodné“ maďarské názvy (Palkovičovo na Sap, Šafárikovo na Tornaľu), ďalšiu „deslovakizáciu“ musel zakázať zákon. V roku 2012 došlo k obecným referendám a napríklad obec Tešedíkovo sa má vrátiť k názvu Pered. Pritom Samuel Tešedík bol významný uhorský národohospodár (ctený aj Maďarmi) a v centre Budapešti na Košútovom námestí oproti Parlamentu má svoju bustu. A staronový názov Pered, ktorý podľa miestnych obyvateľov v maďarčine nič neznamená, jazykoveda (J. Stanislav) vysvetľuje „ako skrátenina mena ,Predeslav‘, takto sa veľmi pravdepodobne volal tretí Svätoplukov syn“. Nuž hľa! Azda občania Tešedíkova sa chcú vrátiť až k histórii tohto územia spred zaujatia vlasti? Potom odporúčam v Tešedíkove po premenovaní na Pered zhotoviť pamätník P(e)redslava aj s otcom kniežaťom až kráľom Svätoplukom.

Z hľadiska maďarského „vymedzovania sa“ je zaujímavá aj inventarizácia SNM – Múzea maďarskej kultúry na Slovensku spred dvoch rokov, ktoré prieskumom zistilo, že za 20 rokov na Slovensku pribudlo viac ako 600 artefaktov (sôch, pamätníkov, pamätných tabúľ a iných), ktoré pripomínajú mýtickú i skutočnú, niekedy i kontroverznú maďarskú pamäť. Múzeum „(…) zmapovalo pomníky maďarskej proveniencie na Slovensku, ktoré vznikli po roku 1989. (...) poukazuje na nevídanú konjunktúru pomníkovej tvorby na národnostne zmiešanom území juhu Slovenska za posledné dve desaťročia. Typológia sôch maďarskej proveniencie na Slovensku je pestrá, výstava akcentuje niekoľko základných typov: rehabilitované pomníky, ktoré sa vrátili po roku 1989 na svoje pôvodné alebo nové miesta, monumenty národnej histórie a symbolické sochy národného vedomia. Z množstva tém, ktoré sa stali frekventovanými za posledné dve desaťročia je svojím rozsahom a intenzitou najvýraznejšia téma Sv. Štefana, v dokumentácii sa našlo 26 sôch prvého uhorského kráľa, na výstave sa prezentuje 23 spôsobov jeho zobrazenia prostredníctvom fotodokumentácie a dvoch sôch. (...). Aj tzv. maďarské sochy na Slovensku, najmä tie symbolické, majú silný politický náboj, po Nežnej revolúcii sa konečne realizovali pomníky obetiam vojny, dovtedy zakazovaným osobnostiam a udalostiam maďarskej histórie. Na prelome tisícročia sa posilnila prítomnosť symbolických artefaktov: 1100. výročie príchodu Maďarov do Karpatskej kotliny, oslavy Sv. Štefana a maďarského národa v spoločnej Európe a Trianon. Aj z tohto vývoja, ktorý má vnútro- a zahraničnopolitické aspekty, môžeme usúdiť, že monumenty národnej histórie a symbolické sochy národného vedomia sa ani v budúcnosti nebudú spájať, ale skôr rozdeľovať. Vo vzťahu Slovákov a Maďarov na Slovensku chýbajú spoločné sviatky, dokonca ani také významné udalosti ako 1968 alebo 1989 sa zatiaľ neetablovali, ako výrazné témy v dielach maďarskej provincie“. Výsledky dvadsaťročnej vizuálnej maďarizácie južného Slovenska odštartovanej tabuľovým zákonom potvrdzujú dôslednosť maďarskej strany (občanov Slovenskej republiky maďarskej národnosti za pomoci maďarského štátu) pri udržiavaní vysokej intenzity maďarského povedomia a predovšetkým podpore zachovávania odstupu maďarskej národnostnej menšiny od silnejšej lojality k Slovensku. Uvedené výsledky prieskumu vyvracajú nekonečné sťažnosti na vraj neeurópsku a necivilizovanú politiku Slovenskej republiky voči svojej maďarskej národnostnej menšine.

Rešpektujem práva maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku na svoju „maďarskú identitu“. Ale ona musí rešpektovať fakt, že žije v Slovenskej republike, ktorý je štátom zriadeným predovšetkým pre Slovákov (a všetky menšiny tam žijúce). A maďarský štát je zriadený najmä pre uplatňovanie národných práv Maďarov. Má štát Slovákov oprávnenie existovať v čase všeobecne prijímaného a realizovaného občianskeho princípu? Samozrejme má! Vznik Českej republiky taktiež nikto nespochybňuje! Slovenská republika, tak ako Česká republika neexistujú prostredníctvom nejakého „čistého“ občianstva, ale ako občina, synergická suma konkrétnych občanov konkrétnej krajiny – ich občianstvo má pridanú hodnotu národnú: českú či slovenskú. V prípade Slovenskej republiky jej obyvatelia vyznávajú všeľudské hodnoty v slovenčine, v slovenskom háve a na slovenský spôsob. To je princíp každého národného štátu. Preto treba odmietať volania po uplatňovaní absolútnych občianskych princípov (nezávislých na národnosti), vo fungovaní konkrétneho štátu, často len na Slovensku. Občiansky princíp na Slovensku neznamená nekritické presadzovanie maďarstva. Uplatňovanie slovenských národných záujmov v Slovenskej republike je tak isto oprávnené ako uplatňovanie maďarských národných záujmov v Maďarskej krajine.

Pretrvanie názvu Tešedíkovo je výrazom suverenity demokratickej Slovenskej republiky.

Súvisiace:
Aktivisti vymenili tabule Tešedíkovo za Pered, staré poslali Kaliňákovi

Samuel Tešedík pretváral dobu a život roľníka
 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa anton b.
#1
anton braxatoris
04. november 2013, 16:04

ano, je to tak, Pered je pravdepodobne do madarciny prekomolene Predslav, co bol treti so Svatoplukovych synov. takych zkomolenin je velke mnozstvo - napriklad Mussenik (obec Mucenik s kostolom mucenika Klimenta), Garazda (od Gorazd), Kajal (od Kajich), Goleta (od Galanta), Gyor (Rab), Pecs (Patkostolie), Keszthely (Kostel pri Balatone) a mnohe dalsie. Tychto zkomolenin su stovky ak nie tisicky. Keby nasi spoluobcania v Tesedikove vedeli ze Pered je od Predslav, urcite by s tym dali pokoj. momentalne je vsak na slovensku taka mizeria, ze nie je nikoho, kto by im to zrozumitelnym jazykom povedal...

 

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984