Reklama
Reklama

Pracuj až do smrti...?

Počet zobrazení: 1308

Zastropovanie dôchodkového veku často rezonuje v našej spoločnosti. Táto téma je v línii mojich záujmov. Jednak preto, že som už dostatočne dospelý, ale aj preto, že svoju profesijnú dráhu som začal v oblasti sociálnej gerontológie. Hneď na začiatku mojej úvahy musím konštatovať, že  nie som zástancom ekonomického videnia sveta – najprv bol človek, až oveľa neskôr ekonomika. Takže humanizmus je základom – aspoň pre mňa. Problém je v tom, že v systéme, kde sú ideálom a kritériom ekonomické ukazovatele, ako peniaze a kapitál, to nie je možné. Ak vsadíme do systému kapitalizmu ľudskosť, tak v momentálnom celosvetovo nastavenom systéme budeme konať najlepšie, ako sa za daných okolnosti dá.

Niektorí odborníci z oblasti demografie to pokladajú za populizmus. Osobne zastropovanie penzií tak vlažne aj podporujem. Koniec koncov, vždy sa to v budúcnosti môže zmeniť. No stále je lepšie, ak ľudia majú aspoň akú takú istotu, ako to každý rok predlžovať. Demografia je veľmi variabilná, a to sa ešte neberie do úvahy technologická zmena, ktorá príde – ako je masívny rozvoj robotiky či nasadenie umelej inteligencie do výroby i služieb. Analýza systému je, samozrejme, na ekonómoch a odborníkoch, nie na mne. Osobne som presvedčený, že  človek nemôže pracovať do nekonečna. Potom by sme museli dať do Zákonníka práce, že zamestnávateľ je povinný svojmu zomrelému zamestnancovi zaplatiť truhlu a pohreb, keď zomrie na pracovisku. Takže stanoviť rozumný vekový strop na odchod do dôchodku na základe viacerých kritérií je podľa mňa v poriadku.

Nesmierne dôležitá je však populačná a rodinná politika, pretože by mohla pomôcť zvýšiť plodnosť možno ku hranici dve deti na jednu ženu. No pre politikov to neprináša až také politické body, pre obyvateľov je to až príliš abstraktné, pozitívne efekty sa prejavia až o dve dekády, keď väčšie generácie vstúpia na pracovný trh. Navyše, pokým budeme v populácii my, veľké socialistické generácie, boj so starnutím je vopred prehraný, môžeme ho iba trošičku spomaliť. My budeme dôchodcovia a starať sa o nás budú malé generácie, ktoré navyše prepadajú v medzinárodných testoch, čo sa týka vzdelávania a schopností.  Isté je ale jedno, pokiaľ nebudeme mať aspoň toľko detí, aby bol sociálny systém udržateľný, tak alebo skolabujeme alebo si nás podmania komunity ľudí s dostatkom detí, napríklad Afričania. To sa môže stať v priebehu jednej-dvoch generácií, teda do sto rokov. Podčiarknuté a zrátané.  Primárny problém je natalita, ergo rodina,  ergo rodinná politika. Potom je predpoklad potreby pracovnej sily. Potom dôchodok,  potom zodpovednosť štátu, aby to nehádzal na dôchodcov. Následne pracovné kategórie s určením pracovnej  záťaže a vplyvom na zdravie. Debatovať len o dvoch veciach – demografia verzus  dôchodkový strop je svojím spôsobom  až triviálne .  Budúcnosť vidím v uvedomení si, že nároková mentalita „štát sa postará“ je neistá a niektorí  politici sa vo svojom krátkom období snažia vysať maximum  pre blízku budúcnosť. Za veľmi dôležité pokladám, aby  boli odborníci  pozvaní nie len  do diskusií, ale hlavne  do rozhodovania.  Ekonomická aktivita nemusí byť iba v zmluvnom pracovnom procese, môže to byť aj dobročinná aktivita, práca  na umeleckých dielach.

Treba postulovať aj neekonomické aspekty, čo by mnohí seniori za to dali, keby ich niekto zavolal – napríklad, aby išli ukázať, ako sa strihajú stromčeky. Na prvý pohľad detail, ale je to jedna z vecí, ktorá sa stráca, medzigeneračne sa neprenáša, mladí to nevedia. A takýchto príkladov by sme našli veľa. Pri vážnych rozhodnutiach sa často  zamýšľam nad tým, prečo majú politické rozhodnutia väčšiu autoritu ako odborné  Vychádza mi to tak, že ak  berieme akúsi „vymožiteľnosť“ či rešpekt k rozhodnutiam, tak to možno pramení aj z toho, že politické rozhodnutia sa zvyčajne transformujú na nejaký typ právnej normy a tie musia byť (mali by byť) autoritou aj rešpektované. Zatiaľ čo názory, postoje a rozhodnutia odborníkov sú zvyčajne nevymožiteľné a zavše aj politikmi či verejnosťou odmietané – spochybňované . Odborné sa týkajú malej skupiny odborníkov, pričom neexistuje jednotné stanovisko – veda to neznáša; politické sú vysoko prezentované médiami aj často  komentované, takže sa ich dozvie mnoho ľudí.

Priemer: 4.2 (11 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama