Reklama

Prešovské Evanjelické kolégium v divadelnej inscenácii

Počet zobrazení: 647

V utorok 5. decembra 2017 bola pri príležitosti 20. výročia Prešovskej univerzity a 350. výročia Evanjelického kolégia premiéra novej hry profesora Karola Horáka Od kráľovstva ducha ku kráľovstvu človeka alebo Lux mentium, čiže Svetlo myslenia. Predstavenie sa konalo v PKO (Čierny orol) v Prešove. Autor hry Karol Horák, spisovateľ dramatik, literárny a divadelný vedec Študentské divadlo Prešovskej univerzity aj vedie.
 

Inscenácia v kontexte osláv univerzity
 

Pred predstavením udelila Prešovská univerzita čestný titul  Dr. h. c. dvom významným osobnostiam vedy. Z vedného odboru História emeritnému profesorovi dejín raného novoveku a bývalému dekanovi Filozofickej fakulty Humboldtovej univerzity v Berlíne, prof. Dr. Dr. h. c. mult. Heinzovi Alfredovi Schillingovi. Z vedného odboru Pravoslávna teológia profesorovi Karlovej univerzity v Prahe, teológovi a cirkevnému historikovi, prof. ThDr. Janovi Blahoslavovi Láškovi, Dr. h. c. Pri slávnostnom akte  zaznela aj husitská hymna „Kdož jsou boží bojovníci“. 

presovske_kolegium_uvod.jpg
Foto: Študentské divadlo Prešovskej univerzity

Výhodou aj nevýhodou divadla je, že vzniká i zaniká v čase. Záznamy z divadelných hier sú však, slovami môjho učiteľa dejín divadla, vyslovene nudné a neatraktívne. Preto by som najradšej odporučil čitateľovi zažiť divadelný zážitok na vlastné oči. Škoda, že prostredníctvom recenzií sa dá len ťažko sprostredkovať atmosféra či katarzný stav, ktorý človek zažíva pri percepcii divadelnej inscenácie. Napriek tomu sa pokúsim sprostredkovať význam divadelného umenia na jednom konkrétnom príklade.

Inscenácia (bola) je (ak sa dočkáme reprízy) inovatívnym stvárnením dejín nielen Evanjelického kolégia, ale aj samotného mesta Prešov na priesečníku krvavých dejinných udalostí. Ako je nám z histórie známe, 17. storočie je obdobím krvavých nepokojov, povstaní a predovšetkým náboženských vojen medzi protestantizmom a katolicizmom. Divadelná hra pojednáva o založení Evanjelického kolégia v roku 1667 (ako uvádza R. Dupkala), jedinej vyššej školy nielen v Prešove, ale aj na teritóriu severo-východného Uhorska takmer tri storočia. Kolégium formovalo kultúrny a spoločenský život nielen mesta, ale aj celého kraja a nadobudlo až stredoeurópsky význam. Na kolégiu pôsobili Samuel Pomarius, Ján Rezik, Samuel Mathaeides a pobýval tu aj Jan Amos Komenský. Medzi najznámejších profesorov patrili filozofi Izák Caban, Eliáš Ladiver a Samuel Pomarius. Medzi najvýznamnejších absolventov patria známe mená slovenského národného hnutia 19. storočia, ako M. M. Hodža, Ján Francisci, Koloman Banšell, ale aj Jonáš Záborský, P. O. Hviezdoslav, Janko Jesenský, Ján Lajčiak či Štefan Marko Daxner. Zaujímavosťou je, že v Prešove študoval aj Ľudovít Košút. Tieto údaje zazneli hneď v úvode inscenácie, čím získala hra aj didaktický charakter.

Autor hry píše: „Príbeh začína polemikou súčasných vysokoškolákov o téme Evanjelické kolégium, tá sa preľne do čias 17. storočia, do obdobia vzniku tejto výchovno-vzdelávacej inštitúcie.“ Hra podáva dejiny kolégia skutočne kreatívnou a pre mladého človeka príťažlivou formou, inscenácia bola spracovaná voľnou formou dramatickej rapsódie. Jej cieľom autorov bolo: „Označiť signifikantné valory vedeckého, pedagogického, spoločenského a dobového kontextu s nadčasovým presahom.“ 

Využívali sa bohaté možnosti práce so sémantikou. Školské lavice a stoličky sa využili ako symbolické predmety nielen pre vyučovanie, ale aj na zdôraznenie chaosu a deštrukcie (zhadzovanie stolov a stoličiek), miesta popraviska či symbolu obdobia temna (stoličky poskladané na kope). Druhým často využívaným symbolom boli vlajky, ktoré spolu s pochodovou hudbou znázorňovali buď zástancov vtedajšej hegemónie (veliteľov rakúskych vojsk Spankaua, Cobba, Caraffu); ale aj opozície – kuruckých veliteľov Imricha Tekelyho a Františka II. Rákociho. Pre zvýraznenie symbolu autoritatívneho režimu, ale aj vzbúrencov boli prostredníctvom zvukovej semiotiky využité bubny, herci navlečení v čiernych kuklách a ako predstava morovej epidémie postava s kosou, čo je asi najznámejší antropologický symbol smrti. Scénografia bola minimalistická, no dokázala účinne sprostredkovať pomocou sémantiky skryté významy. Významnú úlohu zohrala hra so svetlom, zvuky, ale aj kostýmy – striedali sa súčasné a historické.

Dej je vystavaný na obmieňaní scén z vyučovania na kolégiu s historickými udalosťami. Scény z vyučovania na kolégiu sú popretkávané historickými peripetiami s otváraním a zatváraním kolégia v konkrétnych dejinných udalostiach. Pre skratkovitý exkurz do dejín sa využila hra so svetlom a hudobné sekvencie.  V deji nachádzame dve dimenzie sporov: externé – spory kolégia s Viedňou, ale aj interné – filozofické spory medzi pedagógmi na kolégiu. Bola to doba Descarta, Bacona, Leibnitza, rozvoja vedeckého bádania na jednej strane, a obrody duchovna na strane druhej. Divák mal možnosť oboznámiť sa so základnými filozofickými spormi 17. storočia na príklade Eliáša Ladivera, reprezentujúceho protestantského scholastu a Descartom inšpirovaného atomistu Izáka Cabana. Aký je význam Cabana pre Slovensko? Ako pripomína J. Mikleš: „Pre Slovákov Caban predstavuje filozofa, ktorý tu v 17. storočí otváral dvierka pre nové myšlienkové prúdy, šíriace sa na západe. ... Caban v dobe temna zapaľoval veľkú pochodeň svetla materialistickou atómovou teóriou, ktorá sa do jeho kresťanského srdca vkradla pôsobením hutného pozadia obnovenej antickej filozofie v renesančnej dobe, keď znovu ožil záujem o voľný rozvoj indivídua.“

Záver inscenácie signalizoval jednak kruté osudy pedagógov Cabana a Ladivera (stvárnené skutočne expresionisticky) a nádej – kontinuitu humanizmu aj pre 21. storočie.

Umenie divadla je aj umením reprezentácie reality, teda umením vytvoriť atmosféru lesa bez použitia jediného konárika či ihličia. To sa práve v tejto inscenácii podarilo. Divadelníci obecenstvo skutočne zaviedli strojom času na prelom 17. a 18. storočia.

V čom spočíva prínos podobných predstavení? Upevňujú nielen historické vedomie národa, ale aj prirodzené vlastenectvo, naviazanosť na korene, spätosť s príslušnosťou k slovenskej kultúre, ktorá je skutočne pestrá a, žiaľ (pod vplyvom macdonaldovej kultúry a amerikanizácie), dnes už takmer nepoznaná. Podobné umelecké skvosty nám pomáhajú prekonávať aj zaužívanú historickú traumu, ilúziu o poddajnom a nevzdelanom národe, ktorý sa nikdy nedokázal vzbúriť proti  neprávostiam. Nech sú už tieto udalosti vnímané akokoľvek, existencia Prešovského kolégia, protihabsburské povstania, boj za náboženskú slobodu, ale aj sociálne boje (banícke povstanie, sedliacke povstanie, Košúty, Krompachy), bernolákovské hnutie, štúrovské hnutie, revolúcia 1848, či dnes menej známe vyhlásenie Slovenskej republiky rád spolu so Slovenským národným povstaním, boli vo svojej dobe znamením, ktoré dokazuje, že sa aj Slováci dokázali postaviť na stranu dejinného pokroku, a to aj za tú cenu, že bol ich boj márny. Či už to boli práva sociálne, národné, či túžba po slobode, práve tento odkaz by mal dávať odvahu aj pre dnešok a inšpirovať. Túžba po poznaní je kľúčom k oslobodeniu. Ako písal Novomeský odvolávajúc sa na Ľudovíta Štúra: „Nerozumeli ste azda doslovne storočnej slovenčine Štúrovej? Táto najjasnejšia hlava hovorí v podstate toto: Najlepšie sa zdiera a vykorisťuje ľud nevedomý a zaostalý...“ 
 

Informácie o inscenácii

Názov: Od kráľovstva ducha ku kráľovstvu človeka alebo Lux mentium, čiže Svetlo myslenia
Scenár: K. Horák; Réžia: M. Babiak
Spolupráca: M. Pukan, L. Papugová, H. Rodová, J. Puchala
Účinkovali: J. Jendrichovský, P. G. Hrbatý, B. Bednár, J. Hakošová, K. Hnat,
L. Ihnatová, D. Kundratová, G. Kuľbka, I. Kasala ml.
 

Citácie:

HORÁK, K. Bulletin k divadelnej inscenácii. Prešov: Študentské divadlo v Prešove. 2017. Nečíslované.
DUPKALA, R.; KONYA, P.: Prešovské evanjelické kolégium v kontextoch európskeho kultúrneho a filozofického vývinu do polovice 19. storočia. In: Antológia z diel profesorov prešovského evanjelického kolégia.1999.
MIKLEŠ, J.: Izák Caban, slovenský atomista v XII. storočí. Bratislava: SAVU, 1949.
NOVOMESKÝ, L.: Výchova socialistického pokolenia. Bratislava: Pravda, 1949.

(Autor je kulturológ)

Priemer: 2 (4 hlasy)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Top Mobilné telefóny
Reklama
Reklama