Prežije to Putin?

Počet zobrazení: 3344


divide_et_impera.jpg

Podľa serióznych sociologických poznatkov sa v európskych krajinách – dlhodobo – zaujímajú o zahranično-politické súvislosti domácich, ale aj svetových udalostí sotva 3 % obyvateľstva, a zároveň takmer 70 % populácie túto oblasť informácie (tieto rubriky vydavateľov a vysielateľov) dôsledne a naozaj úprimne ignoruje. [1] Je preto pre novinára tristné komentovať geopolitické dianie. Má totiž nanajvýš 3 % spoľahlivých čitateľov/divákov…

Navzdory tomuto nešťastnému hendikepu 3 – či práve preň – treba sa geopolitickým otázkam venovať s hlbokým analytickým nasadením.

Žiaľ, vzhľadom na spomenutý hendikep, vyprofilovala sa v posledných desaťročiach aj celkom nová publicistická profesia – komentátor s tromi škrupinkami: Pod ktorou škrupinkou je guľôčka? A – prepytujem pekne – je biela či čierna, modrá alebo červená? Ťažká vec – niekedy je aj trápne… ružová. Tento typ zábavy je potom určený len pre zasvätených.

Známy znalec geopolitických súvislostí George Freedman na svojom spoplatnenom blogu Stratfor Global Intelligence [2] nám v dnešnej situácii kladie otázku: Prežije to Putin? Píše: „Vzhľadom na zložitosť ukrajinskej spoločnosti a politiky [pod Janukovyčovým vedením] nebolo by odôvodnené hovoriť, že by bola Ukrajina [v tom čase] ruskou bábkou. Ale je seriózne tvrdiť, že pod Janukovyčom a jeho podporovateľmi boli ruské záujmy na Ukrajine zabezpečené.“ – Tu sa nám očividne, excusatio sub exemplo acciperentur, podsúva nasledujúca sémantika: Ruské záujmy na Ukrajine = podlá intriga, priam zločin proti ľudskosti. – Ako občan Európskej únie to ale vidím priepastne naopak: Rusko predsa po 17. júli 2014 – ale výrazne už od začiatku ukrajinskej krízy – jasne požaduje viacstranné diplomatické riešenie, kde nebude mať (nemôže mať, z povahy veci – ak by k takým rokovaniam došlo) možnosť presadzovať akékoľvek tajné či nekalé ruské záujmy – donedávna údajne tak dobre chránené Janukovyčom… Jediný záujem, ktorý Rusko/Kremeľ vehementne dáva najavo, je, aby tesne na jeho západnej hranici nik nevraždil civilné obyvateľstvo a neničil civilizačnú infraštruktúru, hlavne nie, ak sú páchateľmi súkromné teroristické organizácie fašizoidnej povahy (jedno, či poľské, estónske, americké). Na druhej strane – ohrozenie dodávok energetických surovín do Európy nijako neohrozuje Rusko…

Ale Freedman to vidí inak. – Uvedené „zabezpečenie“ ruských záujmov na Ukrajine, píše, „bolo pre Putina mimoriadne [extremely] dôležité. Jedným z dôvodov, prečo Putin vystriedal Borisa Jeľcina v roku 2000 bol Jeľcinov postup počas vojny v Kosove. Rusko bolo spojencom Srbska a neželalo si, aby NATO začalo proti Srbsku vojnu. Ruské postoje však nik nebral do úvahy. Názory Ruska jednoducho pre Západ neexistovali. Ešte keď útoky letectva NATO nevedeli prinútiť Belehrad ku kapitulácii, Rusi dojednali dohodu, ktorá umožnila USA a ďalším krajinám NATO vstúpiť do Kosova  a zaviesť tam svoju správu. V rámci tejto časti  dohody ruským jednotkám prisľúbili [promisse – všimnime si to slovo!] významnú úlohu pri udržiavaní mieru v Kosove. Ale Rusom nikdy nebolo dovolené ujať sa tejto úlohy, a Jeľcin sa ukázal ako úplne neschopný čeliť takejto inzultácii.“

Očami strednej Európy to zasa vidím odlišne. Naopak, Jeľcin bol veľmi schopný. V prvom rade pri povalení už nepotrebného Gorbačova roku 1991 (nič nie je večné) – ale hlavne znivočil beztak zdevastovanú ekonomiku Ruska. Freedman až ako druhoradé priznáva: „Putin sa musel vyrovnať s obomi záležitosťami“ – teda aj s inzultáciami, aj s rozvratom ruskej ekonomiky.

Napriek tomu vzápätí tvrdí, že Putin je politik „chybne mysliaci a chybne rozhodujúci“. Prečo? – Preto, že si to myslia tzv. sociálne siete? Nie. V skutočnosti je to klasická, Aristotelom diagnostikovaná, logická chyba (obávam sa, že v tomto prípade, zámerne zvolená) – petitio principii, postulovanie toho, čo sa ešte len má dokázať, a až potom z toho vyvodzovať kladné či záporné závery/hodnotenia.

Freedman však brilantne prejde k proroctvu:

„ […] politici s chybným úsudkom a chybnými rozhodnutiami majú vždy tendenciu neprežiť. Putin sa prepočítal na Ukrajine, podcenil spojencov, podcenil dôležitosť efektívnej reakcie, a odvtedy sa už len zamotáva do nešťastných pokusov revidovať status quo. Jeho ekonomické kroky, povedzme, že prinajmenšom, neboli príkladné. Má kolegov, ktorí sa domnievajú, že by to vedeli lepšie, a teraz už sú dokonca aj v Európe dôležité osobnosti, ktoré by rady videli Putina odchádzať. Musí rýchlo zvrátiť tento trend – alebo bude nahradený.“ – Zasa ten staroveký pohľad na politiku: Sme my, spojenci, potom sú barbari, a potom už nič – dokonca ani Boh, nič, žiadne záväzky, ani normy. Čo nového sa tu dozvedáme? Očakával som, že konečne zistím, ako to bude v onen bájny Deň po the day after Putin, na ktorý sa toľkí tešia… Stále je to však to isté – „názory Ruska jednoducho pre Západ neexistovali“. A neexistujú ani dnes. Rozdiel je len v tom, že Putin nie je Jeľcin – ba nie je to ani poklonkujúci Gorbi.

Drsná odveta za Sýriu sa ešte len začala. Nie som síce, na rozdiel od doktora Freedmana, prorok, ale možno ešte za Putina sa dozvieme, ako je to – s dnes ešte neviditeľnou – mocenskou osou Egypt – Izrael – Kurdistan: „Urýchlenie rozvratu Iraku a Sýrie a prehĺbenie rozporov vo vnútri islamu, medzi sunnitmi a šiítmi na celom Blízkom Východe viedlo k tomu, […] že dnes už neexistuje nijaká postkoloniálna štruktúra blízkovýchodných štátov,“ teda v tom zmysle, ako sme ju poznali – a možno aj spoluformovali – v 20. storočí (Richard Darmon, Le Figaro). [3]
______________

[1] Tento stav sa potvrdil aj na Slovensku, v dlhodobej štúdiu Stav a úroveň čítania v SR, ktorý realizovalo Literárne informačné centrum a Kabinet výskumu kultúry NOC v rokoch 2003 – 2012. Súčasťou výskumu bolo aj zisťovanie vzťahu dospelej populácie, stredoškolskej mládeže a desaťročných detí k médiám.
[2] Can Putin Survive?https://mail.google.com/mail/u/0/#inbox/1475d559aab702dc
[3] http://www.lefigaro.fr/vox/monde/2014/07/24/31002-20140724ARTFIG00349-la-nouvelle-situation-geostrategique-au-moyen-orient-decryptee-en-huit-points.php

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984