Prienik Číny do Latinskej Ameriky
Čínsky premiér Li Kche-čchian ukončil minulý utorok svoju prvú cestu do Južnej Ameriky, pričom od 18. do 26. mája navštvil Brazíliu, Peru, Čile a Kolumbiu. V každej krajine Li oznámil celý rad obchodných a investičných dohôd, všetko s cieľom zvýšiť čínsku účasť v tejto oblasti. Región sa rýchlo stáva miestom možného vzplanutia konfliktu so Spojenými štátmi, ktoré Čína nahradila v pozícii najlepšieho obchodného partnera pre rad krajín na Juhoamerickom kontinente.
V Brazílii, ktorá je už teraz najväčším hospodárskym partnerom Číny v Latinskej Amerike s bilaterálnym obchodom vo výške až 86 miliárd dolárov za rok 2014, Li oznámil balík investícií a obchodných zmlúv vo výške asi 50 miliárd dolárov. Súčasťou dohody je nákup 22 komerčných prúdových lietadiel značky Embraer a štyroch lodí Vale na prepravu rudy. Ďalších 7 miliárd dolárov pôjde na financovanie ťažko zadlženej štátnej ropnej spoločnosti Petrobras, ktorá sa spamätáva z korupčného škandálu vedúcemu k strate minimálne 1,9 miliardy dolárov. Čínska banka ICBC tiež oznámila, že poskytne ďalších 50 miliárd dolárov na financovanie rozvoja infraštruktúry vrátane ciest, železníc a rozvodných sietí.
Lietadlo čínskeho premiéra v Peru.
Fotozdroj: Ministerio de Relaciones Exteriores del Perú / Creative Commons
Brazília, Čína a Peru odsúhlasili účasť na vypracovaní štúdie skúmajúcej možnosti vybudovania 3 500 kilometrov dlhej železnice. Trasa železnice by viedla od brazílskeho Atlantického pobrežia k Pacifickému pobrežiu v južnom Peru. Takto koncipovaná železničná trať by umožnila zbaviť brazílsky vývoz závislosti na Panamskom prieplave a Číne by otvorila možnosti využiť prepravu prostredníctvom prekladacích prístavov. Okrem toho Li v Peru podpísal vyhlásenie, v ktorom sa obidve krajiny zaväzujú prehĺbiť vzájomnú spoluprácu v mnohých oblastiach a tiež vo väčšej miere využívať dohodu o voľnom obchode podpísanú v roku 2010.
V Čile premiér Li a prezidentka Michelle Bacheletová podpísali sériu dohôd vrátane dohody o menových swapoch vo výške 3,5 miliardy dolárov. V tej súvislosti tiež treba vidieť aktivity China Construction Bank na vytvorenie prvej zúčtovacej banky v jüanoch v Južnej Amerike, čo by bola výzva pre americký dolár ako de facto medzinárodnú rezervnú menu.
Pri návšteve Kolumbie Li rokoval o možnostiach vytvoriť dohodu o voľnom obchode s prezidentom Juan Manuelom Santosom, jedným z najbližších spojencov Washingtonu v regióne. Analyzovali plán rozvoja prístavu Buenaventura, kde je sústredená väčšina obchodu medzi oboma krajinami. Taktiež diskutovali o možnostiach investícií do výrobného sektoru.
Uvedené štyri krajiny sú už teraz najväčšími obchodnými partnermi Číny, pričom predstavujú 57 percent celkového obchodu Číny s Latinskou Amerikou. Obchod medzi Latinskou Amerikou a Čínou za posledných 15 rokov ohromne vzrástol. Odhad za rok 2013 hovorí o výške 270 miliárd dolárov v porovnaní s 12 miliardami dolárov v roku 2000. Veľa z tohto obchodu spočíva vo vývoze surovín vrátane ropy z Latinskej Ameriky a dovoze čínskeho spotrebného tovaru.
Avšak čínska ekonomika sa spomaľuje. Medzinárodný menový fond predpokladá pre tento rok rast na úrovni 6,8 percenta, čo je pokles z hodnoty 7,4 percenta za rok 2014 a ešte dramatickejší pád z priemeru 10 percent pred rokom 2010. Tento pokles je zapríčinený všeobecným spomalením veľkých kapitalistických ekonomík. Tie znížili dopyt po čínskych komoditách a spotrebnom tovare, čo sa prejavilo v 19,9-percentom poklese čínskeho dovozu. Tento fakt sa zároveň prejavil v nižšom dopyte po surovinách z Latinskej Ameriky, ktorý tiež bol zasiahnutý klesajúcim dopytom zo strany USA a Európy.
Obchodné dohody ohlásené premiérom Li Kche-čchianom majú za cieľ rozvoj dopytu po komplexnejších a kapitálov náročnejších výrobkoch. To sa má docieliť prostredníctvom programu rozvoja infraštruktúry a modernizácie priemyslu. Kroky premiéra Li nadväzujú na oznámenie čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, ktorý v januári predstavil zámer prostredníctvom čínskych spoločností investovať v regióne 250 miliárd dolárov v priebehu nasledujúcich 10 rokov, pričom už doterajšie investície dosiahli hodnotu takmer 100 miliárd dolárov.
Krok smerom k zvyšovaniu investícií v Latinskej Amerike je čiastočne motivovaný spomalením realitného boomu v Číne. Rovnako však aj závažnými náznakmi, že čínske akciové trhy sa nachádzajú uprostred obrovskej špekulatívne bubliny, ktorá môže prasknúť kedykoľvek. Šanghajský Composite Index sa za uplynulý rok takmer strojnásobil a financovanie prostredníctvom podielových trhov sa zvýšilo o faktor päť. Tým sa stáva zrejmé, že voľné peniaze, natlačené bankami po celom sveta v reakcii na hospodársku krízu 2008 – 2009, slúžia iba na parazitovanie a špekulácie.
Orientovanie Číny na Latinskú Ameriku je veľkou súčasťou odpovede na stratégiu USA nazvanú „Pivot to Asia“. USA však ekonomicky značne poklesli od doby, kedy dominovali krajinám na juhu. Celý juhoamerický kontinent vtedy pohŕdavo označovali ako „náš zadný dvorček“. Preto sú USA nanajvýš znepokojené vniknutím Číny do regiónu, ktorý tak dlho považovali za vlastnú doménu. Zároveň USA zaujímajú čoraz agresívnejší postoj, čím zvyšujú pravdepodobnosť vojenského konfliktu v tejto oblasti.
Zdroj: World Socialist Web Site, 30. 5. 2015
Preklad Martin Kráľ
Titulok, podtitulok a redakčná úprava Slovo
