Problémy nášho školstva

(financie, koncepcia, legislatíva, ľudia...)
Počet zobrazení: 3725

Vzdelanie dáva lepšie možnosti  pre uplatnenie na trhu práce a je hlavným predpokladom zamestnania, ktoré vedie k  sebestačnosti  a zároveň podmieňuje spoločenskú dôstojnosť a sebaúctu

Viacero hodnotení potvrdilo, že Slovensko malo v minulosti školský vzdelávací systém na pomerne vysokej úrovni aj z pohľadu vyspelých krajín západnej a severnej Európy. Do vzdelávacieho systému začali však zasahovať ľudia, ktorí majú iba málo skúseností s pedagogickou a vedeckou prácou. Časté reformy boli zle realizované a nedotiahnuté do konca. Tak sa stalo, že aj základné, aj stredoškolské a aj vysokoškolské vzdelávanie má u nás v súčasnosti rad nepríjemných problémov a aj celkový pokles vedomostí žiakov a študentov.

Návrat späť nie je možný a žiadna nová koncepcia nie je bez chýb. Ja osobne za isté zlyhanie štátu a spoločnosti považujem neschopnosť uskutočniť systémové reformy, teda také, ktoré by neboli podriadené štvorročným volebným cyklom. Asi bude treba vyriešiť dve podstatné otázky v školstve: koncepčnú – aj to treba akútne, ešte kým nepadne na dno – a  okamžitú. Často si kladiem otázku, či  v záplave slov nestrácame zmysel pre skutočnosť – pomenovať kľúčové problémy, v tomto prípade školstva, a navrhnúť ich riešenie. Neutápame sa náhodou v množstve ego hladkajúcich slov, pričom podstata  sa  akosi vytratila? Asi treba čakať na zázrak, alebo úplný kolaps. Bolo by žiaduce povýšiť elity na tvorcu (čohokoľvek) a tak elity by si mohli vytvoriť alternatívne školstvo. Pod elitami nemyslím sebavedomých a namyslených jedincov, ktorí nemajú solídne riešenie ani pre národ, ani pre kontinent a počúvajú len seba a nepočúvajú potreby doby.

Kedysi som si myslel, že riešením budú súkromné školy .Vždy som bol za čo najvyšší počet alternatívnych škôl, nielen súkromných – vytvárajú konkurenciu a rodič má možnosť voľby. Žiaľ, počet alternatívnych škôl nerastie, skôr ubúda. Alternatívne školy zakladali a  zakladajú nadšenci, učitelia, ktorí si naštudovali alebo prešli výcvikmi v alternatívnych kurzoch. Alternatívne sú alternatívou k štátnym tradičným školám, hľadajú a realizujú inú formu edukácie, ako je bežná, tradičná výchova. Napr. Montessori škola, Waldorfská škola, škola C. Rogersa a iné. V Poľsku je ich oveľa viac a sú pozitívne prijímané.

Školstvo je veľmi ťažká téma a problémov je neskutočne veľa. Na malom priestore sa nedajú pomenovať všetky problémy nášho vzdelávania a ešte aj navrhnúť riešenia. Mrzí ma napr., že sme prešli sme od éry čítania do éry prežívania. To je dôvod, prečo sa málo číta. Zjavne to bude problém digitalizácie ľudského myslenia. Ale je na tom niečo. Neviem, či návrat ku klasickému čítaniu je riešením, prial by som si to, ale skôr pôjde o vychovávanie k informačnej gramotnosti. Našim deťom nie sú predkladané skutočné osobnosti spoločnosti ako vzory a pravdivo osvetľované historické medzníky. V každom prípade treba podporovať študentov, aby sa z nich stali inovátori schopní využívať svoju kreativitu a predstavivosť. Bude potrebné ukázať dynamiku a progres a tiež vytvoriť podmienky, aby vzniklo prajné organizačné prostredie.

Autor, PhDr. Dušan Piršel, je riaditeľom Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984