Prosím Vás, nekazte česko-slovenské vzťahy práve teraz!

Počet zobrazení: 4387


Prosím Vás, Vy bývalá „politička“ a „diplomatka“, nekazte česko--slovenské vzťahy práve teraz!

V roku 2018 si pripomenieme 100. výročie od vzniku Československa (Česko-Slovenska, Česko-slovenska, Republiky československej atď.) Tá terminológia nebola vtedy ustálená a ustálila sa až prijatím Ústavného zákona o nejaký čas neskôr. Napriek rôznym problémom – Slováci si dodnes ťažkajú, že nemali vlastný snem a autonómiu, bol to pre slovenský národ, ten prevrat v roku 1918, obrovským pokrokom. Kto to nevidí, musí mať iba beľmo na očiach. Čo sa stalo už na druhý deň po príchode prvej slovenskej „Dočasnej“ vlády do Skalice 6. novembra 1918? Už zakrátko sa na školách v dosahu jej kompetencií začalo vyučovať po slovensky. Odvtedy Česi aj Slováci prežili spolu aj oddelene (1939 – 1945) lepšie aj horšie časy. Ale nikto nemôže reálne poprieť dôkazmi, že Československú republiku – napriek jej nedostatkom – potrebovali Slováci viac ako Česi. Po legitímnom zániku spoločného štátu v roku 1992, vznikli 1. januára jeho zákonné nástupkyne: Česka republika a Slovenská republika.

Každý národ celkom zákonite smeruje k vlastnej štátnosti. U Slovákov bolo prvým krokom konštituovanie spisovného slovenského jazyka, čím sa potvrdilo, že aj Slováci sú národ. Veď môže existovať jazyk bez národa? Tento cieľ slovenského národa – vlastný štát, o ktorom Kollár, Štúr atď. nemohli otvorene hovoriť, sa realizoval v roku 1992/1993. Určite nie už v roku 1939 z milosti Hitlera. Len zaslepený človek nemôže nepriznať, že k tomuto slovenskému úspechu a založeniu prispela aj pomoc a spolupráca Čechov.

Viacero skutočností svedčí o tom, že aj keď Československá republika už neexistuje, stále sme si blízki, pomáhame si a rozumieme sa. Nie nadarmo sa dnes vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi hodnotia ako najlepšie v histórii.

 Po rozdelení ČSFR – bolo to už vtedy také zložité, že ani neviem, ako to mám napísať a kde dať pomlčku – nebodaj spojovník (to by som u hejslovákov teda pochodil), sme každý vykročili svojou cestou. Tieto cesty – slovenská a česká – však po stáročia ak aj nie  sú spoločné, majú ich aspoň rovnobežné.

Mám taký argument, keď rozoberám česko-slovenské vzťahy a naše súbežné – paralelné dejiny: vždy, keď sa v českých dejinách niečo významné dialo, vždy tam bola aj nejaká slovenská zložka, slovenská prítomnosť. Poznáte nejakú takú paralelu z dejín iných národov? Možno to ja málo poznám, ale ja naozaj nič podobné nepoznám.

Nezačnem už od praotca Čecha, hoci sa vraj na Řípe najnovšie našli už nielen zuhoľnatené zvyšky tvarohu, ale aj bryndze. Hádam nikoho na Slovensku a tým menej v Čechách nenapadne premenovať praotca Čecha na Čechoslováka. Ale čo potom tá zuhoľnatená bryndza na Řípe?...

Ale vráťme sa k vážnym veciam. Veľká Morava, aj keď tam ten český podiel bol minimálny, výboje kniežaťa Břetislava na území dnešného Slovenska (Břetislava – Bratislava), ktorý možno zabránil v 11. storočí tomu, aby si Poliaci neprisvojili iba časť Oravy a Spiša, ale aj celé Slovensko, druhý sobáš Přemysla Otakara II. vo františkánskom kostole, kráľ Žigmund na hrade, husiti, bratríci atď. Potom naše národné obrodenie – Kollár, Palacký, Šafárik – zrod myšlienky československého jazyka a československého národa v Prešporku na Evanjelickom a. v. lýceu. Prvá svetová vojna – Česi a Slováci v légiách, 1942 – vojenská operácia na elimináciu zločinca Heydricha (Gabčík), potom česká účasť v Slovenskom národnom povstaní, a napokon rok 1968 – Dubček... Veľmi skrátené, akoby len letom-svetom, ale môže niekto skutočne a vecne poprieť našu dejinnú prepojenosť a slovensko-českú, česko-slovenskú vzájomnosť v tých najdôležitejších veciach?

Aj preto sme sa v roku 1992 dokázali pokojne a mierovo rozísť, hoci to mnohí na oboch stranách aj oplakali – je nejaká štatistika o česko-slovenských rodinách?

A teraz, po 25 rokoch najlepších česko-slovenských vzťahov – herečka, režisér, politik – niektorí z nich boli nedávno odmenení štátnymi vyznamenaniami aj dezorientovanou hlavou Slovenskej republiky, zase kazia česko-slovenský pomer.

Prosím Vás, čo je Vás do toho, akú reprezentáciu majú Česi vo svojom nezávislom štáte po demokratických voľbách? Mlčte a venujte sa radšej svojim „umeleckým“ aktivitám. Ako si dovoľujete hovoriť za celé Slovensko? Protestujem!!!

Úvodné foto: Záber z filmu Postřižiny

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984