Protirečivé globálne tendencie

Počet zobrazení: 3539

V roku 2017 pokračovali globálne i regionálne tendencie s protirečivým priebehom i dosahmi. Na Západe v týchto podmienkach silnel strach z pokračujúceho rozkladu neoliberálneho kapitalizmu. Napriek finančno-právne-informačnému tlaku západných nadnárodných spoločností sa svet i štáty v ňom viac atomizovali ako zjednocovali.

Nepribudol veľký svetový problém, hoci na „strednej“ (regionálnej) a „nižšej“ (vo vnútri štátov s medzinárodnými dosahmi) úrovni nové vznikali. A naopak – nijaký globálny problém sa síce nevyriešil, ale nastalo určité zlepšenie pomerov v niektorých regiónoch a štátoch.

Nepotvrdili sa „alarmistické“ predpovede o vzniku nových (aj veľkých) vojen v roku 2017. Žiadny z horúcich konfliktov sa však s výnimkou zlepšenia situácie v Sýrii a vojenskej porážky Islamského štátu (ďalej len IŠ), neskončil. Výrazný podiel na porážke IŠ v Sýrii mal kontingent ruských Vzdušno-kozmických síl (ich značná časť sa koncom roka už vrátila späť do vlasti), ktoré pozval B. al-Asad. Ruské vojenské aktivity dopĺňali diplomatické kroky. Išlo o rokovania v Astane (v decembri 2017 prebehlo už ich ôsme kolo) aj za účasti Turecka a Iránu, kde dohoda o zónach deeskalácie priniesla zmiernenie konfrontácie medzi vládnymi silami a silami „demokratickej opozície“. Na rokovaniach o Sýrii v Ženeve organizovaných OSN a preferovaných Západom bolo vo februári a marci 2017 štvrté kolo, ale k pokroku nedošlo.

O stabilite a pokoji v Sýrii nemožno ešte príliš hovoriť, ale sú vyhliadky na rozbehnutie mierového procesu a rekonštrukcie. Ťažkosti stále spôsobujú požiadavky Západu na odstúpenie prezidenta B. al-Asada. Neskončila sa ani informačná vojna okolo Sýrie. Washington síce vyhlásil, že vojensky porazil IŠ, ale napriek tomu zostáva protiprávne v Sýrii. USA v apríli uskutočnili raketový útok Tomahawkmi na leteckú základňu Šajrát. Bolo to ďalšie porušenie medzinárodného práva – odveta v „kovbojskom štýle“ za to, že zo základne štartovali lietadlá, ktoré údajne zhodili chemické látky na Chán Šajchún. Relevantné dôkazy o tom, že za útokom stáli sýrske vládne sily, dodnes nepredložili.

Išlo o prvé nepríjemné prekvapenie z konania Washingtonu pod vedením nového prezidenta, ktorý sľuboval o. i. skončiť aj so zasahovaním do záležitostí iných štátov. Mediálno-politická pozornosť venovaná nástupu D. Trumpa do funkcie prezidenta USA bola azda ešte väčšia ako v minulosti. Protirečivo sa s ním spájali očakávania i obavy, ktoré vychádzali z jeho neštandardného správania, absencie politickej praxe i volebného programu. Médiá hlavného prúdu i mnohí politici, ktorí sú spojení s neoliberalizmom, ho „privítali“ kriticky až urážlivo.

Necháme bokom domácu politiku D. Trumpa. Kroky jeho administratívy svet vo viacerých smeroch destabilizovali. Nezlepšili sa vzťahy s Ruskou federáciou ani s Čínou (ČĽR). Neprekonali sa názorové rozdiely s EÚ. Komplikácie zostali vo vzťahoch s ázijskými a latinskoamerickými štátmi.

Väčší súlad s partnermi D. Trump našiel azda iba v otázke NATO. Ide však najmä o tlak na jeho európskych členov na zvýšenie ich vojenských výdavkov. Plánuje sa aj nákladná  modernizácia zbraní a vojenskej techniky USA a zvýšenie ich vojenských výdavkov. V bezpečnostnej oblasti D. Trump pokračuje v kontroverznej línii G. Busha ml. a B. Obamu. V niektorých momentoch však akoby svet chcel vrátiť do osemdesiatych rokov minulého storočia, keď sa stupňovala militarizácia a agresívnosť washingtonskej politiky. V popredí globálnych kontroverzných krokov USA je aj odstúpenie od parížskej klimatickej dohody a séria opatrení, ktoré majú pomôcť ekonomike Spojených štátov.

Konanie USA zvýšilo napätie na Blízkom východe. Išlo najmä o protiiránsky kurz Washingtonu a úmysel presťahovať veľvyslanectvo do Jeruzalema. V boji s moslimským fundamentalizmom v traumatizujúcej afganskej vojne sa zvyšuje počet vojakov USA.

Napätie rástlo aj na Ďalekom východe, kde je nová kríza okolo severokórejského jadrového a raketového programu. Postup Washingtonu je však viac propagandistický ako racionálny. V niektorých ohľadoch sa dokonca zdá, že mu vyhovuje, ak kríza prináša komplikácie Číne a Rusku, ktoré nelogicky tlačí k tomu, aby konali v súlade s jeho líniou.

Zahraničnú a bezpečnostnú politiku USA potvrdila aj nová stratégia národnej bezpečnosti z  decembra 2017. Hlavné problémy, s ktorými musia podľa stratégie zápasiť, sú: súperiť s RF a ČĽR, zabrániť regionálnym aktivitám Severnej Kórey a Iránu, postaviť sa proti pôsobeniu medzinárodného terorizmu a organizovanej zločinnosti. 

V Európe bol relatívny pokoj, ale komplikácií zostalo neúrekom. Európska únia sa však zameriava už dlhší čas väčšmi na svoje vnútorné komplikácie ako na riešenie globálnych problémov. Zmiernila sa síce migračná vlna, ale ovplyvnila voľby vo viacerých štátoch EÚ. Došlo v nich k posilneniu pozície pravicových populistov, ale okrem Rakúska, nezískali vládne kreslá. Neočakávane vypukla politická kríza v Nemecku, kde zlyhalo rokovanie o koalícii kresťanských demokratov, Zelených a slobodných demokratov. Vyše štvrťroka po voľbách sa ešte stále rokuje o vládnej koalícii.

Iným problémom EÚ je posilnenie separatistických hnutí. Katalánci v opakovaných voľbách dosiahli úspech, hoci tesný. Ukazuje sa, že riešenie problému bude zdĺhavé a nielen pred Španielskom ale aj pred EÚ sú zložité úlohy, ktoré nemožno riešiť silou. Komplikácie v EÚ spôsobuje pomalý postup pri realizácii brexitu, ktorý má stále len všeobecný charakter. Okrem toho sú ešte minimálne tri momenty, ktoré znepokojujú Európu. Prvým je meniaci sa charakter terorizmu, ktorý sa prejavuje v nezvyčajných akciách. Druhým je zhoršujúca sa  situácia na Ukrajine. Východisko z nej musí mať politický charakter, ale to súčasný kyjevský režim, stále paradoxne podporovaný Západom, nie je schopný nájsť ani realizovať. Tretím je kontraproduktívne predlžovanie sankcií voči Rusku, ktoré spôsobuje značné hospodárske straty, ale k riešeniu situácie na Ukrajine neprispieva. Nebezpečným pre kontinentálnu Európu sa stáva konfrontačný postup NATO voči Moskve. V RF sa darí prekonávať následky sankcií, ale existujú viaceré sociálno-ekonomické problémy. Zvýšená pozornosť sa vo vytvárajúcej situácii venuje zaisteniu bezpečnosti štátu. Prezident V. Putin, ktorý disponuje veľkou podporou verejnosti, bude kandidovať aj v tohtoročných voľbách.

Relatívne stabilný bol vývoj v ČĽR. Vlaňajší 19. zjazd Komunistickej strany Číny stanovil  ambiciózne plány rozvoja štátu a riešenia najmä jeho sociálno-ekonomických problémov. Upevnila sa aj pozícia vodcu Si Ťin-pchinga a jeho blízkych spolupracovníkov. Z hľadiska výhľadu vývoja sveta je hlavnou otázkou, či prevládne tendencia vytvárať globálnu stabilitu alebo riešiť problémy na základe záujmov najsilnejších štátov a nadnárodných korporácií. Východiskom je multipolarita moci vo svete, ktorá sa pomaly a protirečivo presadzuje.

Hodnotenie roku 2017 uzavrieme konštatovaním, že v ňom došlo k ďalšiemu oslabeniu vplyvu Západu, najmä pre politiku USA, ale aj váhavosť EÚ. Náznaky toho, ako by sa mohli vo vznikajúcej multipolarite riešiť problémy sveta, bolo možné v roku 2017 nájsť v bezpečnostnej politike Ruska (najmä v Sýrii) a ekonomických zámeroch Číny, spojených aj s iniciatívou „Jeden pás, jedna cesta“.

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave
Komentár vyšiel v Literárnom týždenníku 1 – 2/2018

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984