Reklama
Reklama

Rozloženie figúrok na predvolebnej šachovnici

Počet zobrazení: 3125

Na rozdiel od predchádzajúcich volieb sa zdalo, že táto kampaň bude mdlá a bez veľkej témy. Na tom, že pravica je beznádejne rozbitá, bez jednotiacej idey a nespochybniteľného lídra, sa už nič nezmení. Opozícia dodnes nepredstavila reálnu a príťažlivú alternatívu k súčasnému stavu, a preto sa vo finiši kampane pokúsi všetko vsadiť na jedinú kartu – apriórnu deštrukciu. Nakoniec, to je jediné, čo jej fakt dobre ide, a tak sa nakoniec ukazuje, že finiš predvolebnej kampane bude celkom divoký.

Štrajk učiteľov a sestričiek bol z hľadiska dosiahnutia cieľov ako aj masovosti podpory marginálny. V čase jeho zenitu štrajkovalo približne desať percent učiteľov aj to viac-menej symbolicky (jeden, dva dni). Štrajk bol navyše teritoriálne veľmi obmedzený na bašty pravice, východu republiky sa prakticky nedotkol. Podobne štrajk sestričiek bol úplne lokálny, vzťahoval sa prakticky len na dve nemocnice – Žilinu a Prešov. Išlo však o to, aby sa štrajky stali top témou médií, a to sa vo veľkej miere podarilo.

Ich cieľ oslabiť Smer o päť percent je diskutabilný, čo je však podstatnejšie, pokles Smeru bol takmer automaticky kompenzovaný nárastom SNS. A to je fakt, nad ktorým pravicoví experti na deštrukciu nerátali. Summa summarum, dnes je veľmi pravdepodobné, že Smer bude potrebovať koaličného partnera. Na druhej strane je veľmi nepravdepodobné, že by spojená pravica po voľbách prečíslila Smer a SNS. Tým vôbec nenaznačujem, že s koalíciou Smeru a SNS treba automaticky rátať. Dokonca som presvedčený, že to vôbec nebude prvá voľba – táto koalícia alebo tolerancia menšinovej vlády Smeru a SNS je len  posledná poistka, ak by vyjednávania o inom koaličnom formáte zlyhali.

V tomto rozhodovaní má totiž SNS podstatne menej voľnosti než napríklad Smer. Už len vďaka členskej základni bude neprijateľné odmietnuť Smer (ak nebude záujem ísť do otvorenej koalície napr. toleranciou menšinovej vlády) a byť súčasťou koalície, v ktorej je Most–Híd. Ak by to aj vedenie strany chcelo presadiť(o čom veľmi pochybujem), členská základňa by to jednoducho  nedovolila.

Smer už jasne deklaroval, že chce vytvoriť vládu na pôdoryse dvoj-, maximálne trojkoalície so štandardnými stranami, teda Mostom-Híd, KDH a SNS. Je otázne, či poradie strán, ktoré lídri Smeru opakovane vymenúvajú ako štandardné, je aj výrazom ich koaličných preferencií. Smer paradoxne preferuje  pravicového koaličného partnera. Vďaka tomu by prelomil dosiaľ platné tabu, že so Smerom nesmie ísť žiadna pravicová strana a že Smer má napriek vysokým preferenciám veľmi slabý koaličný potenciál. Na druhej strane si treba uvedomiť, že koalícia Smeru s Mostom-Híd by pre Smer znamenala preferenčné harakiri. Toto koaličné spojenie by znamenalo prudký úbytok preferencií Smeru (v severných okresoch a krajoch možno až 10 %), a zároveň prudký nárast preferencií SNS.

Koalícia s KDH by mala podobný účinok v zmysle padnutia tabu o Smere ako neprijateľnom koaličnom partnerovi pre pravicu, ale preferenčné straty by pri tomto koaličnom partnerovi boli podstatne menšie. Na druhej strane je KDH, hádam po SaS a  Matovičovi, najnevypočítateľnejší koaličný partner, a stabilita takejto koalície by bola menšia než pri inak disciplinovanom Moste-Híd. Pravda, je priam komické predstaviť si, že František Šebej a Ľuboš Blaha budú poslanci viazaní tou istou koaličnou zmluvou.

Z hľadiska preferencií a aj programovej blízkosti a schopnosti ponúkať nové a účinné politické riešenia by bola pre Smer najlepším koaličným partnerom strana Sieť. Je však otázne, či by Radoslav Procházka mal odvahu čeliť extrémnej hystérii médií hlavného prúdu, ktoré by ho za tento krok mediálne zlynčovali.

Pri pohľade na predvolebnú šachovnicu je najmenej pravdepodobné, že by pravica mohla prečísliť Smer a SNS. Nie je to však úplne vylúčené. Ak by bola veľmi nízka volebná účasť (okolo 50 %), nie je nemožné, že by tesne preliezla do parlamentu aj SMK. Ak okrem nej bude v parlamente aj SaS, čo je šanca tak 50 : 50, polovica prieskumov jej šancu dáva, a druhá zase nie. Je možné, že Sieť, KDH, Most-Híd, OĽaNO-Nova, SaS a SMK dajú spolu potrebných 76 hlasov. Otázne je, či by do takejto koalície išiel Béla Bugár a Radoslav Procházka. Ten prvý viackrát varoval pred tým, že práve úspech OĽaNO môže byť definitívnym umieračikom pre ambície pravice sformovať po voľbách slušnú a udržateľnú alternatívu voči Smeru. No a o dileme Procházku ísť do koalície s Matovičom asi netreba ani hovoriť.

Voľby napriek tomu, že sa viac-menej všetko zdá jasné, môžu priniesť niektoré prekvapenia. Asi najočakávanejšie je nárast Siete oproti súčasným preferenciám. Pri tejto strane sa môže naplno prejaviť efekt skrytých voličov, teda, ak všetci tí, čo dnes deklarujú podporu Skoku, Šanci či SDKÚ, uvedomiac si, že ich hlas beznádejne prepadne, vsadia na istotu a dajú svoj hlas Sieti. Druhé možne prekvapenie môže byť prudký pokles OĽaNO v súvislosti s daňovou aférou Igora Matoviča. Pokles pod päť percent síce osobne neočakávam, ale úplne vylúčiť sa to nedá. No a nakoniec preferencie Kollárovej strany SME RODINA za istých okolností môžu prekročiť päťpercentnú  hranicu. K tejto méte sa priblížil na rozsah štatistickej chyby, a aj keď to osobne nepredpokladám, úplne vylúčiť sa to nedá. Čo sa však s veľkou pravdepodobnosťou predkladať dá, je, že pokorí hranicu troch percent, za ktorú už dostane štátny príspevok, čo umožní dlhšie prežitie tohto politického projektu. Asi takto sú dnes, tesne pred voľbami, rozložené figúrky na politickej šachovnici, ako to však presne dopadne, dozvieme sa v skorých ranných hodinách šiesteho marca.

Vyšlo v Literárnom týždenníku 7 – 8/2016

Priemer: 4.4 (34 hlasov)
     
Reklama
Reklama
Kvalitné matrace za super ceny - NovyNabytok.sk

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama