Rôzne formy žurnalistiky

Počet zobrazení: 4232
Jediným cieľom žurnalistiky má byť služba. Tlač má obrovskú moc, ale ako nespútané prúdy zaplavujú celé kraje a pustošia úrodu, tak aj neskrotené pero slúži iba zmaru“.

   MAHÁTMA GÁNDHÍ      

                                                                                                                               

Prezidentské voľby 2018 v Českej republike. Podľa mňa to vlastne ani neboli úplne slobodné voľby ako skôr referendum proti Zemanovi.

Napriek tomu (alebo práve preto?) Miloš Zeman zvíťazil a stal sa opakovane hlavou štátu. V priamej voľbe dokonca získal o stotisíc voličských hlasov viac ako v minulých voľbách!

 zemanhrad.jpg Kresba: Ľubomír Kotrha

Pripomeňme si ako hustla atmosféra, ako rástlo napätie v susedskej krajine s blížiacim sa rozhodujúcim okamihom. A tým modrým klinom z rozdelenej bielo-červenej štátnej vlajky boli na politickej a spoločenskej scéne v kampaniach kandidátov práve médiá. Zväčša zaujaté, neobjektívne, manipulačné, zákerné, útočné – lebo skorumpované. Až tak, že kvôli provokácii dokázali za tridsať grošov predať novinársku česť i stavovskú hrdosť a na falošný novinársky preukaz prepašovali do volebnej miestnosti ukrajinskú aktivistku Anželinu. Tá potom polonahá zaútočila s písomným odkazom na hrudi na prezidenta Zemana... Vetchý starec podopierajúci sa paličkou našťastie nedostal infarkt, ani ho nezasiahla mozgová mŕtvica. Isto, zrejme tým hlboko sklamal organizátorov tohto politického vabanku. Pre dohratie prezidentského mariáša tak museli ešte vyskúšať aj ďalšie ťahy. Kartou, vytiahnutou z rukáva, mali byť záverečné televízne debaty vysielané naživo. Do štúdia na Tv Barrandov sa k narcisovi Jaromírovi Soukupovi posadil iba Miloš Zeman, ktorý takúto „pohodičku“ pri uplatnení metódy „prázdneho kresla“ náležite využil. O dva dni neskôr už nasledoval pravý slovný duel Drahoša so Zemanom takpovediac na ostrie noža v divadle Karlín. Zorganizovala ho aj vysielala súkromná televízna stanica Prima. Hlučných sekundantov bolo v hľadisku dostatok z oboch strán, no Zemanovi ani to neprekážalo. Za miništrovania (od ucha k uchu sa usmievajúceho) moderátora Karla Voříška svojho neskúseného politického protivníka verejne „vyškolil“ ako učiteľ nepripraveného žiačika.

Platí, že do tretice všetko dobré! Vrcholom prezidentských kampaní – ako všade na svete – mala byť diskusia v priamom prenose verejnoprávnej Českej televízie deň pred voľbami. No všetkými masťami mazaný a mediálnymi vetrami ošľahaný, skúsený Václav Moravec na poslednú chvíľu odmietol  moderovať rozhodujúci súboj dvoch finalistov. Uviedol, že nechce byť hromozvodom Zemanovej kritiky voči ČT. A tak televízny duel , vysielaný 25. januára 2018 od 20.00 hodiny, viedla Světlana Witowská. Neodškriepiteľnou pravdou je – bola najkrajšia zo všetkých! No tým by som výpočet pozitív skončil. Žiaľ, sufražetka v roli moderátorky nepochopila, že v tej televíznej debate nie je ona tou najdôležitejšou a na mňa pôsobila ako vycvičená hašteráčka z trojuholníkového námestia s Uhelným trhem v pražskom Starom meste. V prvej časti bola nervózna a netrpezlivá, skákala do reči, podsúvala spravodajské, lobistické a iné záujmové témy aj otázky. Pôsobila málo žensky, nesprávala sa ani ako dôstojná hostiteľka, ktorá by mala, chcela či nebodaj vedela (!) – v prípade potreby – rozkokošených kohútov upokojiť. Dokonca kádrovala všetkých – od prezidentských kandidátov až po baby na hradných toaletách... Úplne v závere si preto lišiak Zeman neodpustil  zdanlivé poďakovať sa jej za to, že „nebola závislá od nikoho iného, ako sama na sebe“... 

Občania v sobotu rozhodli. K zmene na Hradčanoch teda nasledujúcich päť rokov nedôjde.

Sčasti by som chápal rozčarovanie, smútok i zúfalstvo, ba aj zlosť všetkých oligarchov, lobistov, politikov, sociológov, politológov i novinárov v Čechách, ktorí minuli ohromné množstvo peňazí aj energie nadarmo... Ich sa totiž Zemanovo víťazstvo bude priamo dotýkať.

Keď som však sledoval, ako vo večerných Správach RTVS informujú o prezidentských voľbách redaktori, ktorých platíme my, koncesionári, ostal som v nemom úžase.

Akýsi mladíček Matúš Dávid vplietol do správ v opakovaných živých vstupoch z Prahy – okrem základných aktuálnych a faktografických informácií) – aj svoje názory a pocity, čím porušil nielen Štatút RTVS, ale najmä princípy objektívnej žurnalistiky a etiku profesionálneho spravodajstva. Diváci na Slovensku chceli a potrebovali mať iba to základné a najdôležitejšie o výsledku a priebehu prezidentských volieb v Českej republike. Napriek tomu sa spomínaný redaktor uchýlil k manipulácii a dokonca až dva razy propagandisticky a „ješitne“ zašveholil čosi o tom, že: „prezident Zeman urazil novinárov“... Nedoložil však konkrétnu ukážku, nevysvetlil, ako a čím. Nebolo to podstatné ani najdôležitejšie, no naznačilo (či skôr potvrdilo) veľa. Najmä to, že patrí k tomu istému stádu, ktorí sa s víťazstvom Miloša Zemana nestotožnili, ktorým prekážal, prekáža a bude prekážať aj naďalej. Zrejme zabudol, že je vyslaným redaktorom zo Slovenska, že má vystupovať a reprezentovať najmä a predovšetkým koncesionárov verejnoprávnej televízie. Samozrejme, pokiaľ mu vedľajšie príjmy aj úlohy a príkazy nedáva tiež niekto iný? 

Sledoval som voľby priebežne a podvečer – po ohlásení výsledkov – som videl aj živý vstup zo Zemanovho volebného štábu. Zaujímalo ma preto, ako a čím urazil staronový český prezident Miloš Zeman citlivého redaktora z Bratislavy. Veď počas priameho prenosu nič také neodznelo... Až neskôr som sa z webových zdrojov dočítal viac.

Český prezident Miloš Zeman sa ako víťaz volieb, samozrejme, poďakoval svojim priateľom za pomoc a podporu. Ďalej sa venoval otázkam novinárov. Na otázku, čo bude v pozícii prezidenta ČR robiť inak, reagoval: „Chcel by som byť pokornejší, menej sebavedomý a otvorenejší voči ľuďom, ktorí majú iné názory, ako mám ja. Chcem byť aj menej arogantný. Chcem ale bojovať za to, čomu hovorím aktívne občianstvo. Presvedčil som sa, že nielen novinári, ale aj niektorí politici majú inteligenciu podstatne nižšiu, ako je inteligencia normálnych občanov, preto som za to, aby občania mohli rozhodovať nielen v referende, ale aj v priamej voľbe starostov či hajtmanov.“

Chcel by som na záver týchto riadkov odkázať televíznej „netýkavke“ Matúšovi Dávidovi, že v tomto s Milošom Zemanom (pri výkonoch a výplodoch mnohých tiež novinárov) súhlasím. Odporúčam mu nezabúdať na odkaz Gándhího aj ďalších veľkých a múdrych mužov histórie i na to, že v Česku aj na Slovensku je (viac ako on) známe porekadlo o povestnej trafenej husi...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984