Reklama

Sedemdesiat rokov temnej histórie CIA (3)

Počet zobrazení: 2242

Skúsené spravodajské služby dodržiavajú zásadu veľa o sebe nehovoriť ani v prípade svojich výročí (môžu sa im totiž pripomínať najmä ich neúspechy, fiaska, blamáže – v žargóne „prevalenia“). Na oficiálnej webovej stránke CIA bola 18. septembra zrejme z tohto dôvodu umiestnená len krátka tlačová správa CIA Celebrates 70th Anniversary (CIA oslavuje 70 výročie.)

Sedemdesiat rokov temnej histórie CIA (1)
Sedemdesiat rokov temnej histórie CIA (2)


cia_70_rokov.jpg
 


Ešte raz krátko o akciách a operáciách, v ktorých CIA splnila svoj cieľ
 

Politicky nekorektne nepovažujeme za vhodné vo vzťahu k aktivitám CIA hovoriť o úspechoch, lebo za každým z takýchto „príbehov“ sa skrýva väčší či menší počet ľudských životov, ďalších škôd i zhoršovania medzinárodnej situácie (atmosféry). Službe sa však podarilo dosiahnuť, že aj na aktivitách, kde bola priamo zainteresovaná, sa viac obetí na životoch i ďalších škôd pripisuje na vrub silám, ktoré dostala (pretlačila) k moci. Neraz bola samotná násilná akcia spojená s neveľkým počtom obetí, ale neskôr pri „vyrovnávaní“ si účtov, represáliách, štátnom teroru a pod. prišlo o život oveľa väčšie množstvo ľudí.

Fatálnym problémom je predovšetkým to, že zámery USA (CIA) sa síce naplnili, ale vôbec to nemuselo znamenať, že to pomohlo aj danému štátu, jeho obyvateľstvu a ich rozvoju. Od moci boli vždy odstránené určité sily (kruhy), s ktorými bol Washington nespokojný, či mu priamo prekážali. Boli nahradené osobami a skupinami, ktoré potom museli „odvádzať“ politickú daň Spojeným štátom. Tieto akcie neraz viedli k destabilizácii a chaosu aj v regióne.

Ospravedlňujeme sa, že niektoré veci sa budú opakovať z prehľadu aktivít CIA uskutočňovaných pod vedením jej riaditeľov. Za najvýznamnejšie akcie (spravidla spojené s jednou alebo viacerými operáciami), pri ktorých sa podarilo CIA splniť základné stanovené ciele a došlo k zmene politických a bezpečnostných pomerov (v niektorých prípadoch aj k sociálno-ekonomickým) v štátoch, kde aktívne pôsobila, sú najmä:

  • prevrat v Iráne v roku 1953 (operácia Ajax);
  • zvrhnutie guatemalského prezidenta J. A. Guzmána v roku 1954 (operácie Fortune a Success – všeobecne možno uviesť, že Latinská /predovšetkým Stredná/ Amerika bola tou časťou sveta, kde CIA patrila k takmer všemocnej sile a najmä do konca studenej vojny naplnila väčšinu svojich zámerov);
  • udržiavanie pri moci paraguajského diktátora A. Stroessnera (1954 – 1989);
  • prenasledovanie E. Che Guevaru v spolupráci s bolívijskou armádou, ktoré skončila jeho zavraždením;
  • zvrhnutie čilského prezidenta S. Allendeho a nastolenie režimu A. Pinocheta (1973), ktorému predchádzal projekt Fubelt. V jeho v rámci CIA od r. 1970 uskutočňovala rozsiahlu subverziu v Čile, bola zapletená do zavraždenia provládne orientovaného generála R. Schneidera a podieľala sa na masívnej propagandistickej kampani proti ľavicových silám v štáte;
  • operácia Kondor – spolupráca so spojenectvom reakčných režimov v Južnej Amerike na potláčanie a odstraňovanie ľavicovo orientovaných osobností, skupín a organizácií v druhej polovici 70. a v 80. rokoch s cieľom nedopustiť zvýšenie vplyvu ZSSR ani Kuby na západnej pologuli;
  • podpora modžahedínov v boji proti invázii ZSSR do Afganistanu (1979 – 1989) – operácia Cyklón. K tejto činnosti sa viaže aj podpora pakistanskej tajnej služby ISI pri výcviku modžahedínov zásobovaných zbraňami z USA a Saudskej Arábie;
  • boj proti partizánskym skupinám v Salvadore, Hondurase a Guatemale za spolupráce s argentínskymi a čilskými spravodajskými službami (1979 – 1985, operácia Charly);
  • podpora „Contras“ v Nikarague v 80. rokoch, na pomoc ktorým sa podnikali ozbrojené akcie z územia Hondurasu a Kostariky za účasti divízie špeciálnych činností – paravojenskej zložky CIA. Vyvrcholením americkej podpory bolo zamínovanie hlavných nikaragujských prístavov. V roku 1990 sa uzavrelo prímerie medzi vládou a vzbúrencami a v nasledujúcich voľbách sandinisti prehrali;
  • teatrálne zavraždenie Usámu bin Ládina (2011).

Možno sem zaradiť aj pomoc rôznym emigrantským organizáciám, ktoré združovali ľudí z európskych socialistických štátov, ako aj podporu rôznych nacionalistických a separatistických hnutí z týchto, ale aj iných štátov. CIA sa podieľala na nepokojoch a napätí, ktoré boli v NDR v 1953, v Maďarsku a Poľsku v roku 1956, v ČSSR v roku 1968. Mimoriadne výrazne sa služba angažovala na území socialistickej Juhoslávie.

Činnosť CIA však nemožno vidieť len ako ozbrojené či iné fyzické násilie. Dôležitú úlohu v ňom hrajú i „nenásilné“ metódy. Ešte W. Donovan ako riaditeľ Úradu strategických služieb  podpísal dočasnú „príručku“ o morálnych operáciách (Morale Operations Field Manual, Strategic Services /provisional/), ktorá sa stala aj jedným z dôležitých inštrukčných materiálov CIA a v januári 2017 bola zaradená medzi odtajnené dokumenty z rokov studenej vojny.

V príručke sú návody pre spolupracovníkov, ako dávať úplatky, vydierať ľudí, vytvárať u nich závislosť na narkotikách, aby sa dali efektívnejšie využívať, ako vyvolávať nepokoje a pod. Odvtedy sa tieto metódy, ktorých základom zostáva korumpovanie a vydieranie, rozšírili a zdokonalili a neskôr sa označovali za psychologické operácie. Dnes sa o nich hovorí aj v kontexte mäkkej sily, informačnej a hybridnej vojny.

Zložitá otázka je, či považovať rozpad ZSSR za realizáciu zámerov CIA. Iste nájdeme dostatok aj listinných dôkazov, že ZSSR bol najväčší nepriateľ USA, proti ktorému bolo zameraných veľa aktivít a nasadené obrovské sily i prostriedky. Existuje rozšírený názor, že rozpad ZSSR sa stal tak veľkým „úspechom“ CIA, po ktorom možno zabudnúť na všetky jej prehry a porážky počas studenej vojny.

Rozpad socialistického bloku v Európe a nakoniec aj ZSSR a vojny v Juhoslávii umožnili získať CIA kontrolu nad celou strednou a juhovýchodnou Európu (vrátane Balkánu) a Pobaltím. Neskôr sa jej aktivity rozšírili aj na Gruzínsko a Ukrajinu. Usiluje sa aj o zvýšenie svojho vplyvu v stredoázijských republikách, ktoré sú na území bývalého ZSSR.

V posledných rokoch vidieť na konaní CIA, že Moskva (tentoraz už nie sovietska, ale „len“ ruská) sa znovu stala jedným z hlavných terčov jej mnohostranných aktivít. Vzniká situácia, ktorá čoraz viac pripomína novú studenú vojnu.
 

Ešte raz stručne o neúspechoch CIA
 

Záleží na uhle pohľadu, či budeme hodnotiť CIA ako „úspešnú“ či neúspešnú spravodajskú službu. Zdržíme sa tohto hodnotenia. Napriek tomu poznamenáme, že akcií a operácií, ktoré sa skončili nezdarom, sa v médiách objavuje oveľa viac, ako takých, ktoré „naplnili zámery“, lebo tie sú spravidla „nečisté“.

Osudovým momentom totiž je, že CIA nikdy nešlo iba o „čisté“ získavanie informácií, ale oveľa väčšie úsilie venovala skrytým operáciám na presadzovaniu vplyvu a zámerov USA (často vedená aj vlastnými záujmami) – bezohľadne, za každú cenu. Bezpochyby v časoch vypätých krízových a konfliktných situácií na globálnej či regionálnej úrovni informovanosť a schopnosť spravodajských služieb nadviazať širokú škálu kontaktov mohli pomôcť riešeniu problémov. CIA však nikdy nevidela veci z „charitatívneho“, morálneho či humanitného hľadiska, ale len cez prizmu záujmov seba, popr. USA. Skôr naopak, situácie, keď protivník váha, sa využívajú v prospech služby.

Nemožno vylúčiť, že sú prípady individuálnej morálky príslušníkov CIA, ktorí dali prednosť čestnému riešeniu problémov a nekonali v protiklade so svojim svedomím. Služba ako celok však nikdy takto nepôsobila. Zo sedemdesiat rokov pôsobenia CIA nadobudneme silný dojem, že sa pohybuje len vo svete podrazov, surovosti a sily a na tomto základe pristupuje aj k poznávaniu, hodnoteniu  a riešeniu problémov, ktorými sa zaoberá.

V neposlednom rade k neúspechom každej služby patria okrem tých, ktorí z rôznych dôvodov niečo vyzradili službám iných mocností, aj prebehlíci, popr. jej bývalí príslušníci, ktorí sa neskôr kriticky vyjadrujú k pomerom v nej a jej činnosti. Aktuálne je ešte stále horúca aféra s Ericom Snowdenom, ktorý v rokoch 2006 – 2009 bol príslušníkom CIA a v máji 2013 utiekol z USA. K najúspešnejším krtom (osobám nasadeným do agentúry spravodajskou službou iného štátu) v CIA patril Karel Köcher z ČSSR. Tieto „príbehy“ by si tiež vyžadovali samostatnú analýzu.
 

O regionálnej a globálnej destabilizácii v dôsledku nelegálnych aktivít CIA
 

Za jeden z veľkých neúspechov CIA (ako súčasti politiky Washingtonu), ktorý na dlhý čas destabilizoval regionálnu bezpečnosť bolo jej pôsobenie vo Vietname, prípadne aj v celej bývalej Indočíne. Možno uviesť blamáž už so spomínaným programom Phoenix, ktorý podľa amerických zdrojov má na svedomí asi 6 tisíc obetí, ale vo vietnamských sa uvádza až 20 tisíc. Aj začiatok zostrovania vojny USA proti Vietnamu – bombardovanie Vietnamskej demokratickej republiky je spojené s dezinformáciou o tzv. Tonkinskom incidente. 4. augusta 1964 vraj severovietnamské lode bez príčiny zaútočili na americké plavidlá v medzinárodných vodách Tonkinského zálivu.

V roku 2005 boli odtajnené materiály z vyšetrovania tejto udalosti, z ktorých vyplynulo, že k žiadnemu útoku na plavidlá USA nedošlo. „Omyl“ severoamerických námorníkov však zobrali politici smrteľne vážne a pomstychtivo. Schválenie rezolúcie Kongresu o Tonkinskom zálive umožnilo prezidentovi Johnsonovi vydať pokyny na bombardovanie socialistického Vietnamu a ďalšie ozbrojené akcie proti nemu.

Mimoriadne protirečivým sa stalo podnecovanie nacionalizmu a separatizmu a predovšetkým podpora ozbrojených radikálov, ktoré sa službe a jej spojencom vymklo z rúk. Ide najmä o príbeh bin Ládina a al-Kajdy. Nebyť angažovanosti USA pri šírení chaosu a v konfliktoch, nevznikla by ani teroristická organizácia Islamského štátu. Podľa niektorých zdrojov politika USA prispela aj k vzniku Talibanu.

Dohady sú aj o tom, že viaceré radikálne a extrémistické organizácie v moslimskom svete sú v niektorých aspektoch tiež nechceným produktom politiky USA a ich spojencov (predovšetkým Izraela) na Blízkom východe. Bez aktivít, ktoré sa vyvíjali pri podnecovaní náboženskej, národnostnej a klanovej nevraživosti by tieto organizácie nevznikli, alebo by nemali také agresívne podoby, ako ich poznáme zhruba od sedemdesiatych rokov minulého storočia.

Osobnosťou, ktorá najviac „prekážala“ CIA, bol kubánsky vodca Fidel Castro, ktorý sa stal objektom najväčšieho počtu pokusov o atentát na politika v 20. storočí (niektoré zdroje uvádzajú až 638). CIA sa priznala k ôsmim pokusom o zavraždenie F. Castra. Koľko ich v skutočnosti plánovala či pripravovala, však nevieme.

Churchov výbor uviedol, že sa pritom pokúsila využiť aj mafiu. CIA najala jedného z pohlavárov mafie v USA Santo Trafficante Jr., kontrolujúceho v 50. a 60. rokoch organizovaný zločin na Kube a Floride, aby zabil F. Castra, za čo sa prehliadali jeho obchody s drogami.

Castrova vláda znárodnila majetky Trafficanteho na Kube a vyhnala ho ako „nežiaduceho cudzinca“. Pri stykoch so spravodajskými službami Trafficante preto súhlasil s tým, že sa pokúsi zavraždiť F. Castra. Niektoré podrobnosti o tomto „príbehu“ obsahujú materiály, ktoré CIA odtajnila v roku 2007 a zverejnila pod názvom „Rodinné šperky“ (Family Jewels).

Podobne bola objektom zvýšeného záujmu CIA celá Kuba. Akcie a operácie v tomto priestore si vyžadujú samostatnú analýzu, lebo Kuba i F. Castro, pokiaľ žil, odolávali všetkým pokusom o svoje zničenie. Sú negatívnym symbolom služby – znakom jej surovosti, ale aj množstva neúspechov a toho, že žiadna organizácia na svete (ani v USA) nie je všemocná.

Od 90. rokov sa stal prioritou CIA boj proti terorizmu, o ktorom možno povedať, že vzhľadom na jeho rast v globálnom rozmere, nie je úspešný. Zjednodušene možno povedať, že kde USA pôsobili vojensky (a v spojení s tým aj spravodajsky), terorizmus a iné podoby násilia narástli namiesto toho, aby zoslabli – týka sa to najmä Blízkeho východu (v prvom rade Iraku, ale dnes už aj Líbye a Sýrie) a Afganistanu.

V súvislosti s bojom proti terorizmu sa CIA na začiatku 21. storočia dostala do podobných problémov, aké mala v 70. rokoch a vytvorili sa znovu kongresové vyšetrovacie výbory. Médiá, ale aj niektoré politické kruhy kritizovali porušovanie práva v súvislosti s ďalšou veľkou blamážou CIA – existenciou jej tajných väzníc a mučenia v nich, ktoré sa eufemisticky označuje za zosilnené metódy vyšetrovania. Súčasťou týchto aktivít boli aj únosy a tajné prevozy osôb do štátov, kde boli tieto väznice. Patrilo medzi napr. aj Poľsko (podľa The Washington Post USA zaplatilo poľským tajným službám 15 miliónov dolárov za „sprístupnenie“ objektu v Starych Kiejkutach). 

Najznámejším prípadom používania zosilnených metód vyšetrovania je Guantánamo. Patria k nim rôzne spôsoby využívania vody na mučenie (waterboarding), bitia, hypotermie, dlhodobého udržiavania vyšetrovaných v nepríjemných a telesne namáhavých pozíciách, psychologického nátlaku, fingovanej prípravy zabitia, odopierania spánku, morálneho i sexuálneho ponižovania a pod.

Viaceré zdroje nielen konšpiračného charakteru spájajú CIA aj so skrytým podielom na obchode s drogami. Existuje mnoho zdrojov (aj v samotných USA), ktoré poukazujú na prepojenie CIA s „narkobiznisom“. Jeho využívanie má však v politike Západu oveľa staršie korene – nájdeme ho ešte v praxi Veľkej Británie v Číne v 19. storočí, ktorá viedla k ópiovým vojnám. V 70. a 80. rokoch tieto aktivity CIA uskutočňovala v Latinskej Amerike a juhovýchodnej Ázii a v súčasnosti to rôzne zdroje spájajú  predovšetkým s Afganistanom, kde došlo po invázii USA aj k výraznému zvýšeniu produkcie ópia, ktoré prúdi najmä do Ruska a štátov EÚ.

CIA sa spája aj s ďalšími oblasťami organizovaného zločinu. Ide najmä o aktivity pri nelegálnom obchode so zbraňami a praním špinavých peňazí.

Nakoniec poukážeme na obsah materiálov WikiLeaks, na ktorého serveri sa v marci začala publikovať séria tajných dokumentov CIA s Trezor (Vault) 7. Ide v ňom o detaily aktivít CIA v oblasti elektronického sledovania na celom svete, ako aj spôsobov prenikania do elektronických zariadení. Hackerské nabúravanie do elektronických systémov spravodajských služieb vedie k tomu, že čoraz viac vecí, ktoré chceli nielen utajiť, ale aj „ututlať“, sa dostáva na verejnosť, čo ďalej sťažuje možnosti ich tradičného pôsobenia, známeho z obdobia studenej vojny, označovaného aj za zlatý vek špionáže.
 

Súčasná štruktúra CIA
 

Aktuálna štruktúra CIA pozostáva z úradu riaditeľa (executive office) a piatich hlavných riaditeľstiev:

  • pre digitálnu inováciu
  • pre analýzu
  • pre operácie
  • pre podporu
  • pre vedu a techniku

Okrem toho sú v štruktúre služby aj Úrad verejných záležitostí, Úrad inšpektora, Úrad právneho zástupcu a „vydavateľská“ zložka.

Riaditeľ CIA zastupuje službu navonok, najmä v styku s prezidentom, Kongresom a riaditeľom Národného spravodajstva. Výkonným riaditeľom služby je vlastne zástupca riaditeľa, ktorý je zodpovedný za jej vnútorný chod. Dôležitou zložkou úradu riaditeľa je podpora ozbrojených síl (je funkcia pridruženého riaditeľa pre vojenské záležitosti) – vzájomná výmena informácií a spolupráca v „teréne“.

Každé z hlavných riaditeľstiev je ďalej členené. Bližšie poukážeme len na štruktúru hlavného riaditeľstva pre analýzu, ktoré má 13 základných zložiek. Ide o päť regionálnych skupín – úradov pre analýzu (Blízkeho východu a severnej Afriky, južnej Ázie, Iraku, Ruska a Európy a nakoniec pre ázijský Pacifik, Latinskú Ameriku a Afriku). Ďalej je to šesť nadnárodných skupín: Úrad pre analýzu terorizmu, Úrad transnacionálnych problémov, Centrum zločinnosti a narkotík, Centrum spravodajstva o zbraniach, nešírení a kontrole zbrojenia, Centrum protiteroristických analýz a Centrum analýzy informačných operácií. Okrem toho patrí k nim aj Úrad zhromažďovania stratégií a analýz a Úrad politickej podpory.
 

Záverom
 

História CIA už obrástla legendami, ale aj výmyslami a pri jej hodnotení sa pravda mieša s lžou, propaganda s kontrapropagandou, informácia s dezinformáciou, biele s čiernym atď., čo ju pomáha zastierať závojom tajomnosti. Za sedemdesiat rokov existencie sa táto špionážna služba stala napriek potrebe utajovania svojich aktivít veľmi medializovanou a predstavuje celosvetovo známu (aj keď len neslávnu) bezpečnostno-politickú „značku“ (brend ako sa to označuje v ekonomickej neoliberálno-globalizačnej terminológii).

CIA získala veľké skúsenosti a má k dispozícii odborne vysoko kvalifikovaný personál, ale aj obrovské finančné i technické prostriedky. Podieľala sa na rozpútaní viacerých vojen, náboženských, národnostných i sociálnych konfliktov a v 21. storočí aj na organizovaní „farebných revolúcií“.

Podľa článku Bartona Gellmana a Grega Millera ‘Black budget’ summary details U.S. spy network’s successes, failures and objectives (Súhrnný prehľad „čierneho rozpočtu“, úspechy, zlyhania a ciele špionážnej siete USA) z 29. augusta 2013 vo Washington Post o 178-stránkovom súhrnnom rozpočte národného spravodajského programu bol v tom roku rozpočet spravodajskej komunity v USA asi 52,6 miliárd USD, z čoho CIA disponovala necelými 14,8 miliardami.

V 16 organizáciách patriacich do spravodajskej komunity USA v roku 2013 bolo 107 035 zamestnancov. V iných zdrojoch sa neoficiálne odhaduje, že v CIA z tohto počtu pôsobí vyše 21 500 osôb (čo je viac ako na ministerstve zahraničných vecí USA).

Prvkom podporujúcim popularitu značky CIA najmä v akademických a mediálnych kruhoch je The World Factbook, v ktorom sa publikujú základné štatistické, demografické, sociálno-ekonomické a iné údaje o štátoch sveta, teritóriách, závislých územiach a pod. Tieto bezpochyby cenné informácie sú voľne prístupné a vytvárajú okolo CIA dymovú clonu organizácie, ktorá je otvorená a so svojimi poznatkami sa delí so záujemcami, ktorí ju považujú za dôveryhodný zdroj objektívnych informácií.

K výsledkom pôsobenia CIA, ktoré je ťažké súhrnne a jednoznačne charakterizovať, sa len s cynizmom možno postaviť neutrálne, lebo základným morálnym a humánnym problémom zostáva, koľko škôd a obetí sa s nimi spája. Na to kriticky poukazujú nielen tí, ktorých sa dotklo, ale aj časť bezpečnostných odborníkov, médií i politických kruhov v samotných USA. Obrazne to možno vyjadriť aj tak, že by to malo vyzerať ako na písomnej skúške z matematiky. Správny (politicky a morálne prijateľný) musí byť nielen výsledok, ale aj postup, ktorý sa pri tom použil.

A tak celkom na koniec len konštatujeme, že sedemdesiatročná cesta CIA je plná porušení nie dopravných predpisov, ako to vidíme pri naháňačkách vo filmoch o špiónoch, ale predovšetkým medzinárodného práva, morálky a humánnosti. A nezabudnime, že ide o veľmi špecifický, ale účinný a mimoriadne tvrdý nástroj na realizáciu plánov vládnucich elít v USA, najmä vojensko-priemyselno-finančného komplexu. Pred jeho pôsobením varoval už pred viac 55 rokmi prezident USA a jeden z najslávnejších amerických generálov D. D. Eisenhower a ten iste vedel prečo. Ako sa však ukazuje, tento komplex a v spojení s ním aj CIA, sa neštíti ani v druhom decéniu 21. storočia ničoho.

CIA je stále prítomná pri vojenských akciách, ale aj v mäkkej sile Washingtonu vo svete. Robí mnoho „skrytej“ práce v prospech elít USA, ktoré spôsobujú chaos vo svete, sprevádzaný násilím a snažia sa tým brániť úpadku svojej moci majúcej čoraz horšie postavenie i renomé vo svete.

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Fotozdroj: CIA Celebrates 70th Anniversary

Priemer: 5 (14 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Top Mobilné telefóny
Reklama
Reklama