Slavoj Žižek preháňa. O aké zdanenie ide Pikettymu?

Slavoj Žižek ku Kapitálu 21. storočia Thomasa Pikettyho

Slavoj Žižek preháňa, o 80-percentom zdaňovaní vôbec nie je reč.  Thomas Piketty rozlišuje dva druhy vystupňovanej nerovnej spoločnosti, ktoré koexistujú: spoločnosť rentierov a spoločnosť vrcholných manažérov; v obidvoch rolách často vystupuje tá istá osoba. Koncentrácia bohatstva je v súčasnosti oveľa vyššia v USA než v Európe, čo je práve zapríčinené prepojením rentierov a manažérov. Táto kombinácia môže vytvoriť do budúcnosti nový svet nerovnosti, extrémnejšej než kedykoľvek v minulosti. Podľa Giniho syntetického idexu nerovnosti (v intervale 0 – 1) je nízka úroveň nerovnosti (Škandinávia 1970 – 1980) = 0,26; stredná úroveň nerovnosti (Európa 2010) = 0,36; vysoká úroveň nerovnosti (USA 2010, Európa 1910) = 0,49; veľmi vysoká úroveň nerovnosti (USA 2030?) = 0,58.  Prerozdeľovanie je morálne opodstatnené tým, že výnos je vyšší ako tempo rastu: r > g. Ak dochádza k extrémnej koncentrácii bohatstva ako počas La Belle Époque (1890 –1914), najmä keď sa ekonomický rast spomaľuje a výnosy z kapitálu narastajú, ako v súčasnosti, vedie to k významným politickým prevratom.

Piketty zavádza termín „patrimoniálny kapitalizmus“, čo znamená návrat k dominancii súkromného kapitálu. Je návratom do minulosti na rozhraní 19. a 20.storočia, kríza v roku 2008 bola prvou lež nie poslednou krízou globálneho patrimoniálneho kapitalizmu. Pritom Lenin pred storočím používal pojem „rentiersky štát“, resp. úžernícky štát. Sám Piketty uvádza svoju predstavu globálnej dane z kapitálu ako užitočnú utópiu, ktorá nebude v dohľadnej dobe uplatnená. Predstavuje si túto daň ako prostriedok na reguláciu patrimoniálneho kapitalizmu a vie, že by si vyžadovala veľmi vysokú a momentálne nedosiahnuteľnú úroveň medzinárodnej spolupráce. Táto daň by sa pohybovala v škále od 0,5 do 2 % podľa výšky príjmu. Toto riešenie považuje Piketty za menej nebezpečné než alternatívy, pokiaľ by globálna nerovnosť progresívne napredovala.

* * *
„Imperializmus je obrovské nahromadenie peňažného kapitálu v niekoľkých krajinách... Preto nezvyčajne vzrastá trieda alebo správnejšie vrstva rentierov, čiže ľudí žijúcich zo «strihania kupónov», ľudí, ktorí sa vôbec nezúčastňujú na nijakom podnikaní, ľudí, ktorých povolaním je záhaľka... Pojem «rentiersky štát» (Rentnerstaat) alebo úžernícky štát sa preto začína všeobecne používať v ekonomickej literatúre o imperializme. Svet sa rozdelil na hŕstku úžerníckych štátov a na obrovskú väčšinu dlžníckych štátov.“

Ako v súčasnosti znejú tieto Leninove slová spred sto rokov?!

Odporúčam do pozornosti aj text Pikettyho a spol.:
Náš manifest pre Európu