Reklama
Reklama

Slobodný pohľad historika

Počet zobrazení: 3489

Po prezentácii knihy o Gustávovi Husákovi sa viac hovorí o ňom samom ako o knihe, ktorá diskusiu vyvolala (pripravili Klub Nového slova, Inštitút ASA, ÚPV SAV a Nakladateľstvo Vyšehrad). Možno to pokladať za ďalší úspech Macháčkovej práce o politickom životopise Gustáva Husáka. Znie to možno ako provokácia, ale nie je. Lebo to, čo nám vo verejnej debate chýba najviac, nie sú diskusie o politických osobnostiach v našich dejinách (je ich, žiaľ, len niekoľko), ale najmä kvalitné práce o týchto osobnostiach – a tých je napísaných ešte menej.


nova_obalka_machacek.jpgmachacek_m_stano.jpgMichal Macháček: Gustáv Husák
Vyšehrad, 2017, 632 strán




SÚVISIACE:
GABRIELA ROTHMAYEROVÁ: Michal Macháček: Gustáv Husák
JAROSLAV ČEJKA: Husák, Jakeš a puncovaná demokratka
Kniháreň – november 2017/2
 

Kresba: Milan Stano
 

Michal Macháček vniesol do verejnej debaty  silne tabuizovanú tému o politickom osude a voľbe Husáka, no kľúčové je v tejto debate Macháčkovo myslenie: bez predsudkov, bez moralizujúceho odsudzovania často ambivalentných a sporných dejín. Macháček v úvode svojej práce hovorí o rozhodujúcich inšpiráciách pri tvorbe svojej monografie – okrem iných je ním aj dielo Strach zo slobody od Ericha Fromma. Z Frommovej dilemy, či vnímať stigmatizujúce porozumenie dejinám, alebo riskovať neistotu, či ono porozumenie bude pochopené, si autor vybral: jeho pohľad je emancipačný, píše s porozumením k historicky ambivalentnej dobe, v ktorej sa odohrával Husákov život. Náš historik odmieta autoritatívne pseudomoralizovanie nad vopred odsúdeným alebo posvätne nedotknuteľným politickým životopisom Gustáva Husáka. Z celej knihy o Husákovi je zrejmé, že komu záleží na historickej pravde, ten spozná väčšinovú nepravdu a množstvo skupinovo vyznávaných, a preto účelových klišé, čo sa pokladajú za (morálnu) pravdu. Macháček si vyberá niektoré kľúčové stereotypy v diskurze – napr. „národný komunista“, alebo kariérny „človek moci“.

img_0382_2.jpgZľava, Michal Macháček,
Viliam Plevza, Róbert Letz
na prezentácii publikácie
7. decembra 2017
v hoteli Devín.












Foto: Alexander Piekov

Pre moju poznámku je dôležitý odkaz na druhý stereotyp a problém „politiky ako vôli k moci“. Nie náhodou je Macháčkovou druhou inšpiráciou prednáška Maxa Webera „Politika ako povolanie“. Weber ukazuje, že vôľa k politickej moci je základným rozmerom politiky – nedá sa nahradiť ani morálnou, ani inou metafyzickou hodnotou. Nemýľme sa, často prichádzajú k moci v krízových situáciách dejín politici „čistého zmýšľania“ a s nimi často aj ich krvavá gilotína. Pre hasičov historických požiarov je typická iná politika, politika zodpovednosti za udržanie politickej moci – pred politickými fanatikmi, aj za cenu komplikovaných kompromisov. Ich cena a pomyselné hranice sú zásadnou témou historického a politického myslenia . No len vo výnimočných prípadoch sa uskutoční v politike aj zodpovedná voľba na križovatkách dejín, ktorá je zas výsadou len niektorých „povolaných“ politikov. Tie domáce politické voľby na historických križovatkách boli a sú určované geopolitickou situáciou, ktorá rozdáva karty a vyberá základné možnosti. Voľba vždy narazí na križovatky s červenými čiarami, ktoré nemožno prekročiť. Ich cenu a podobu odhaľuje skutočný historik. Macháčkova kniha o Husákovi preto meria Husákov politický výkon vtedajšími geopolitickými možnosťami doby, v rámci ktorých, ale nie mimo ktorých, sa dalo tak alebo ináč, možno tiež výnimočne lepšie alebo často aj horšie rozhodnúť. V tomto diele dostávame predsudkov zbavený, emancipovaný a otvorený výklad často ambivalentných volieb s weberovským antimoralizujúcim pochopením politiky. A to je predpoklad nezaujatého slobodného písania o dejinách.

machacek-stano-prezidenti.jpg Kresba: Milan Stano


A ešte jedna poznámka na záver, ako prvý ju vyslovil počas našej diskusie Róbert Letz, konzervatívny profesor dejín a môj spolužiak z Filozofickej fakulty UK: Macháčkova monografia o Husákovi svojím metodickým prístupom vracia rešpekt k písaniu politického životopisu a tým pádom aj rešpekt k výkladu životopisu Gustáva Husáka. Husák je kľúčovou osobnosťou moderných dejín, či už si ju osobne niekto bude ctiť alebo aj nie, no Macháček týmto poukazom zároveň  otvára priestor pre ďalšie spracovanie politických životopisov iných (niekoľkých) osobností v sporných dejinách moderného Slovenska. Gustáv Husák má aj z toho dôvodu šťastie na svojho historika v 21. storočí – zaslúžené štastie.

Autor, Martin Muránsky, je filozof, poradca predsedu vlády SR

Priemer: 4.7 (34 hlasov)
     
Reklama
Reklama
Kvalitné matrace za super ceny - NovyNabytok.sk

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama