Smer a jeho koaličný potenciál

Sledujúc naše politické panoptikum sa priam natíska anekdota. Čo najviac zvýšilo koaličný potenciál Smeru v poslednom období ? Odpoveď je úplne jasná – Igor Matovič. Po tom, čo urobil Procházkovi, je jasné, že úvahy o koalícii s ním môže mať len totálny politický dobrodruh alebo ešte lepšie len regulárny šialenec.

Tu sa však dostávame k inému problému. Tri po sebe idúce voľby – regionálne, prezidentské a do Európskeho parlamentu jasne ukázali, že Smer je už za svojím zenitom a dostal sa do svojej  zostupnej fázy. Z tohto dôvodu ani nemá veľký význam analyzovať prezidentskú kampaň, keďže štýl či koncepcia kampane môže ovplyvniť niekoľko percent, ale nie zvrátiť jasný a jednoznačný trend. A je jasné, že rozdiel, akým Kiska vyhral voľby, bol taký výrazný, že žiadna kampaň by tento výsledok nezvrátila.  Z tohto hľadiska mala snaha o vyvodenie politickej zodpovednosti zo strany šéfa kampane Marka Maďariča skôr iný zámer.

V Smere začínala prevládať tendencia, že napriek neuspokojivým výsledkom volieb je v podstate všetko v poriadku. V zásade sa všetko robí dobre a nejaký pokles preferencií je nevyhnutný a prirodzený jav sprevádzajúci politický cyklus strany, ktorá je pri moci. Ak by tento postoj prevládol, bola by to skutočne cesta do pekla. Aj pod Maďaričovým tlakom sa začala v strane diskusia, ktorá, bohužiaľ, skončila na pol ceste. Prijalo sa zopár opatrení: napríklad vyvodila sa zodpovednosť voči Vladimírovi Maňkovi, ktorý nezvládol regionálne voľby v Banskej Bystrici, zmeny nastali aj na nižších úrovniach straníckej štruktúry a, samozrejme, aj v exekutíve. Odchod dvoch  ministrov, Čaploviča a Malatinského, je však vnímaný skôr ako marketingový ťah, keďže prevládol názor, že nemajú dostatočnú schopnosť predať svoju politickú agendu. V prípade výmeny na rezorte školstva dokonca možno predpokladať, že minister Pellegríni, známy svojou digitálnou agendou, môže oživiť  reformný potenciál svojho rezortu a úspešne ho politicky predať. Bohužiaľ, snaha zatraktívniť vedenie strany povýšením úspešných regionálnych či komunálnych politikov Blanára a Rašiho na podpredsedov strany sa nateraz nepodarila. Zároveň sa však ukázalo, že hlavný stratég strany – jej podpredseda Marek Maďarič, má schopnosť rozvíriť stojaté vody a minimálne pre predsedu Fica je nepostrádateľný. Len na jeho naliehanie totiž znova prijal kandidatúru na post podpredsedu. 

Vráťme sa však k pôvodnej téme. Predstavitelia Smeru si uvedomujú, že otázka dnes  nestojí tak,  či zopakujú výsledok z roku 2012, ale skôr, na akej úrovni stabilizujú svoje preferencie a s kým sa dokážu politicky dohodnúť na pokračovaní vo vláde. Aj preto, okrem populárnych  a výrazne ľavicových opatrení typu – vlaky pre študentov a dôchodcov zadarmo či zavedenie inštitútu najnižšieho  dôchodku, vyšli programovo v ústrety aj pravici. Zníženie odvodov pre nízkopríjmové vrstvy je jedno z viacerých opatrení, voči ktorému nemôže nič namietať ani pravica.

Ukazuje sa, že najprirodzenejším partnerom pre koaličnú spoluprácu so Smerom je v súčasnosti KDH. Sociálna štruktúra voličov oboch strán je najpodobnejšia, po dvoch kolách odchodov sa strana zbavila najortodoxnejších Ficofóbov. V prvej vlne to boli Palko, Minárik, Mikloško a Bauer. Druhá vlna mala dva etapy: v prvej odišiel Lipšic so Žitňanskou,  v druhej zase Procházka.

Smer už s KDH absolvoval ad hoc koalíciu pri presadení ústavnej dvojzmeny ohľadom ochrany rodiny a reformy súdnictva, v dvoch krajoch obe strany úspešne kooperujú na regionálnej úrovni, takže o prípadne spolupráci oboch subjektov dnes takmer nikto nepochybuje, Otázka stojí, či len dvojkoalícia bude stačiť. Ak nie, až to by bola veľká prehra pre Smer. Prípadná najpravdepodobnejšia trojkoalícia - Smer, KDH, Most-Híd by bola pre Smer hlavne na severe Slovenska zničujúca. Samozrejme, do volieb je ešte dlhší čas a karty môžu byť ešte zaujímavo rozdané.

Takmer isté je len, že nástupom Siete de facto skončila Lipšicova NOVA. Osud SDKÚ a SaS je veľmi neistý, v parlamente rovnako môžu byť, ale aj nemusia, OĽaNO  bude oslabené, ale do parlamentu sa asi dostane.

Otvorená otázka je, či sa skonsoliduje SNS. Ak áno, zásadne by skomplikovala možnosť zostavenia pravicovej koalície. Nie preto, že by ju Smer pokladal za najbližšieho spojenca, skôr naopak, pre Smer je SNS strana poslednej voľby. Ale ak by kádeháci videli, že sa Smer bez nich zaobíde, ich ochota k ústupkom by bola podstatne väčšia. A aj keď by v eurosocialistických salónoch neradi videli koalíciu Smer – SNS, Fico úspešne ustál koalíciu so Slotom, takže s Dankom by to bola úplná selanka.  Na koaličné špekulácie je ešte priskoro, ale trendy sú už dnes celkom jasné.

Komentár vyšiel aj v SNN