Smer, vľavo v bok!

Smer potrebuje revitalizovať svoj politický program o to viac, že nevyhral posledný volebný súboj a do volieb ostávajú ešte/už len dva roky.

Strategický ťah, ktorým by sa zvýšil tzv. koaličný potenciál Smeru pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami tým, že Smer bez R. Fica by bol pre niektoré pravicové strany prijateľnejší ako s R. Ficom, nevyšiel. Treba uznať, že ako nápad to nebolo zlé. Dvere pre opätovný návrat na pozíciu predsedu strany by ostali dokorán otvorené a v strane by to otvorilo jedinečný priestor na možno už dlhšie očakávané preskupenie kádrov.

Otec strany by pritom pohyby v strane sledoval z dôstojného miesta prezidentského úradu. Mohol to byť zaujímavý scenár pre strednodobú konsolidáciu strany.

Ak by na tom bolo niečo pravdy, svedčilo by to o silnejúcom vnútrostraníckom tlaku posúvať Smer doprava.

Čo ďalej?

Ekonomická konsolidácia deficitu, ktorú si vláda stanovila ako prioritu, je v čase krízy kapitalizmu veľmi neistý politický biznis. Premiér R. Fico povedal, že je pripravený ísť cestou konsolidácie deficitu aj za cenu straty časti svojich voličov. Otázkou ostáva, ktorých voličov. Tých bohatých, alebo bežných pracujúcich voličov?

Áno, konsolidujme, som za, dokonca odporúčam smelšie a razantnejšie.

Majetková nerovnosť Slovákov sa stále prehlbuje, bohatí bohatnú a chudobní chudobnejú. Čo keby sme v rámci konsolidácie tento chorý spoločenský jav aspoň spomalili, ak nie obrátili? To by však Smer nesmel dávať umelé dýchanie posvätnej krave pravice – ako premiér pomenoval „rovnú daň“ po zavedení čiastočnej daňovej progresivity na začiatku volebného obdobia – a neznižovať korporátnu daň z 23 % na 22 %.

To naozaj nevieme. čo by sme s tými 90 miliónmi robili? Ak nevieme udržať pred tlakom zamestnávateľov ani takú nízku sadzbu dane pre právnické subjekty, tak z čoho chceme budovať projekt sociálneho štátu?

R. Fico minulý rok na zjazde ČSSD povedal: „Svet dnes potrebuje ľavicové hodnoty, čím viac sa ich budeme držať, tým budeme úspešnejší.“

Tak sem s nimi!

Medzi štandardné reformné sociálnodemokratické hodnoty patrí daňová progresivita, silný bezplatný zdravotný systém, robustná sociálna sieť, Zákonník práce na strane pracujúcich, silná odborová organizácia práce, ale aj aktívna národohospodárska politika, ktorá štátu umožní získavať zdroje na ich financovanie nielen výberom daní, ale aj vlastnou asertívnou produkčnou aktivitou, vytváraním prebytkov (ziskov) z významnej siete štátnych podnikov. Bez nich je sociálny štát neufinancovateľný! Zdaňovaním nízkych miezd zamestnancov si štát nezarobí ani na figový list.

Z priebehu a výsledku prezidentských volieb ešte jeden postreh. Neoplatí sa príliš oháňať rokmi politických skúseností ako zaručeným prostriedkom na získavanie si voličov.

R. Fico so Smerom boli tiež svojho času protestnou stranou, ktorú na stabilný politický orbit vystrelila len nespokojnosť s establišmentom. Tváriť sa etablovane a európsky či dokonca svetovo nezapláta riedky politický program.

Sociálna demokracia musí ľudí nadchnúť odvážnym sociálno-ekonomickým programom, viesť sebavedomé súboje o prinavrátenie efektívneho verejného finančného a výrobného sektoru na významnú pozíciu v ekonomike štátu.

Argumentom dovnútra aj smerom k zahraničnej opozícii nech je kalamitná nezamestnanosť, ktorú východoeurópsky neoliberálny a semikoloniálny kapitalizmus na Slovensku nedokáže vyriešiť.

Európska únia je politicky oslabená ako nikdy predtým. Môže za to hospodárska kríza a s ňou spojený faktický ekonomický bankrot viacerých štátov EÚ a najnovšie aj jej katastrofálna politika voči Ukrajine.

Teraz je vhodný čas nastúpiť s radikálnejšími ľavicovými reformami.

Založte štátnu banku

Štátnu banku, ktorá bude poskytovať výhodnejšie komerčné finančné produkty, od poplatkov cez úročenie vkladov až po hypotéky a mikropôžičky pre rozvoj podnikania. To isté platí pre poisťovnícky sektor.

Založte inštitucionálnu podporu tvorby družstiev (na využitie miestneho malého kapitálu na regionálny rozvoj) od osvety a propagácie, cez poradenstvo, legislatívu až po pôžičky .

Nepchajte peniaze zahraničným investorom za to, že zamestnajú pár ľudí navyše, budujte spojené podniky (joint ventures) na štátnej bilaterálnej alebo viacstrannej úrovni, v ktorých bude mať štát priame akciové podiely a zisky (s krajinami EÚ, V4, alebo Juhovýchodnej Ázie či Latinskej Ameriky).

Zaveďte konečne unitárny výber zdravotného poistenia

V sektore zdravotníctva nám nad hlavami visí veľký otáznik, ako to dopadne zo znovuzavedením jednej verejnej zdravotnej poisťovne. Politická rozhodnosť je to, čo tu chýba. Súkromné zdravotné poisťovne si od roku 2005 „zarobili“ viac ako jednu miliardu eur.

Existuje jediné morálne východisko: zoštátnenie bez nároku na náhradu. My by sme mali žiadať odškodnenie za tento výpalnícky biznis, ktorý stál slovenských pacientov mnoho utrpenia za ukrátenú zdravotnú starostlivosť, ktorú si zaplatili a nedostali. Za tie peniaze by starnúce Slovensko malo aspoň tri veľké špičkovo vybavené nemocnice. Namiesto toho rušíme oddelenia, lôžka po tisícoch, ba dokonca celé nemocnice aj s poliklinikami.

Zrušte kanibalský druhý dôchodkový pilier

Aká logika stojí na pozadí zavádzania súkromného dôchodkového piliera?

V socialistickej národohospodárskej politike bol dôchodkový fond jedným z hlavných kapitálových investičných zdrojov. Priebežné prebytky v tomto štátnom fonde sa investovali do budovania nových ekonomických kapacít, ktoré vytvárali nové zdroje, nové pracovné miesta, mzdy, spotrebu a ďalší dopyt a ekonomický rast.

Po Veľkom novembrovom prevrate '89 sa s koncom plánovaného hospodárstva a príchodom „novej“ ideológie trhu nenaplnili očakávania národohospodárskeho myslenia nových buržoáznych elít. Dôchodkový fond (rovnako ako bankový sektor) sa stal hlbokou studnicou bohatstva zahraničných finančných inštitúcií, ktoré tieto cenné a nenahraditeľné národné zdroje odkanalizovali preč zo Slovenska, do globálnej kapitalistickej ekonomiky. Tento peňazovod je napojený na peňaženku každého z nás, ako povinných platcov sociálnych odvodov. Tento kapitál vyše 6 miliárd eur v 2. pilieri aj naďalej vytvára pracovné miesta a hlavne zisky, ale niekde inde na tejto planéte.

Posilnite Zákonník práce

Raz sa naozaj nezdržím a keď budem opäť raz zamestnávateľom prinútený pracovať nad 12 hodín, zavolám na seba policajtov, nech ma v putách vyvedú z roboty. Zákonník práce je bez pochýb najporušovanejším zákonom.

Osemhodinový pracovný čas vyhynul niekedy koncom 20. storočia.

Platené nadčasy, príplatky za soboty, nedele, nočné sú len tieňom ich dávnej motivačnej sily, ak vám ich zamestnávateľ už „nezapočítal“ pri podpise pracovnej zmluvy do platu alebo ešte lepšie, neprinútil vás prejsť na živnosť.

Preto minimálne tieto motivačné položky treba mandatórne pre všetkých radikálne zvýšiť a spolu s tým skrátiť pracovný týždeň na 35 hodín týždenne bez zníženia miezd.

Hlavným argumentom nech je opäť nezamestnanosť. Keď je málo pracovných príležitostí, treba ju podeliť medzi všetkých, čo chcú pracovať.

Posilnite práva zamestnancov voči zamestnávateľom. V prípade opakovaného neplnenia si svojich záväzkov voči zamestnancom, ako je nevyplácanie miezd alebo odvodov, zamestnanci by mali byť prvými v rade veriteľov, ktorých oprávnené nároky budú vykonané. Zamestnanci by v prípade vyhlásenia konkurzu mali dostať prvé právo na podanie plánu reštrukturalizácie výroby v záujme zachovania výroby a práce, prevziať podnik do kolektívneho vlastníctva a legálne podnikať s právnou subjektivitou.

Bojujte proti daňovým rajom

Treba zaviesť legislatívnu normu, ktorá bude zákonne diskriminovať firmy so sídlom v daňovom raji. Vždy z toho budú plynúť krátkodobé SS nevýhody v niektorom segmente priemyslu. Dlhodobo však pri nečinnosti voči tejto rakovine v tele  spoločnosti hospodárstvo utrpí ťažšie škody.

Nemecká vláda nakúpila informácie o vlastných neplatičoch daní schovávajúcich sa v daňových rajoch. Som presvedčený, že by sa z podobných zdrojov dalo získať množstvo informácií o tisíckach našich daňových darebákoch, z ktorých treba vytriasť ulúpené stovky miliónov chýbajúce v rozpočte.

Premiér často hovorí o ukazovaní cesty, sám sa vidí ako jeden z lídrov európskej ľavice. Prosím, miesto pre skutočne silného ľavicového sociálnodemokratického lídra je v Európe až príliš dlho prázdne. R. Fico tvrdí, že treba ponúkať silné ľavicové riešenia. Sem s nimi!