Šrobárova zbierka – odhalenie

Počet zobrazení: 4639

Okrúhle jubileá Vavra Šrobára počas tri a pol roka boli a sú pre mňa príležitosťou zoznámiť sa s jeho životom a činnosťou. Začalo sa to v auguste tohto roku, kedy ubehlo 150 rokov od jeho narodenia a vyvrcholí v decembri 2020 – 70 rokov od jeho skonu. V roku 2018 si pripomenieme 100 rokov od jeho pozoruhodného národno-sociálneho vystúpenia na prvomájovom zhromaždení v Liptovskom Mikuláši a predovšetkým jeho zástoj na vzniku-vyhlásení Česko-Slovenska v októbri 1918. A v roku 2019 leví podiel na úspešnom prežití novonarodeného Slovenska v historicky prvej (aj) svojej štátnosti. V tom istom roku oslávime tiež 75 rokov od Slovenského národného povstania. Podieľal sa na jeho vyhlásení a dva mesiace spolupredsedal Slovenskej národnej rade.

srobar_putac.jpg
 

Šrobárova stopa lekára, politika a štátnika je ako tak známa. Zdôrazňujem „ako tak“.  Často je zaviata ideologickými nánosmi. Dokonca až prekrytá nevraživosťou, politickou neprajnosťou či zásadným znevažovaním jeho skutkov. „Skutok sa stal, ale tak ako ho my interpretujeme“. Za slovo „my“ si dosaďte hocikoho z najširšieho spektra slovenských i československých subjektov za ostatných vyše sto rokov. Akéhokoľvek myšlienkového prúdu. Často i bez náznaku nejakej myšlienky.

Preto ma koncom augusta nečakane a príjemne prekvapila tlačová správa o výstave „Šrobárová zbierka – odhalenie“ v Národním zemědělském múzeu v Prahe: „Výstava přibližuje mimořádnou a současně téměř neznámou „Šrobárovu sbírku“, doposud neprávem opomíjenou část sbírky Národního zemědělského muzea. Díky tomuto souboru, vytvořenému v období první republiky za ne zcela jasných okolností, se návštěvníci mohou seznámit s unikátními malbami realisticky orientovaných malířů v časovém rozpětí od 16. do 19. stol.

Ajhľa! Vavro Šrobár – zberateľ! Nevídané, neslýchané! Doteraz sa v súčasných verejných a povrchných mediálnych tokoch zdôrazňuje jeho nevydarený pokus spolu s bratislavským advokátom Gabrielom Kuchtom „podnikať“ s výtvarnými dielami. Dali sa „napáliť“, nakúpili falzifikáty. Zadlžili sa. Ratoval ich vraj aj sám prezident Masaryk. Avšak existencia kvalitnej zbierky výtvarného umenia zrodenej v slovenských podmienkach neprajných takejto pánskej zábavke je skutočné prekvapenie. A najmä podiel Šrobára na jej vzniku.

svehla-tabula.jpgzemedelske_muzeum.jpg

 

 

 


Nedá sa nič robiť, iba sa pobrať do Prahy a obzrieť si Šrobárovú zbierku. Je súčasťou zbierok českého národného poľnohospodárskeho múzea (NZM) sídliaceho na Letnej. Vedľa Národného technického múzea. Budova je čerstvo zrekonštruovaná. Pri vstupe nás víta pamätná tabuľa Antonína Švehlu, spolutvorcu múzea a známeho politika. Spolu so Šrobárom boli dvaja z piatich „mužov 28. októbra 1918“. Vyvezieme sa výťahom na druhé poschodie. Konečne na mieste.

Už na prvý (môj laický) pohľad výstava pôsobí povznášajúco. Asi je to obsahom vystavených diel a ich umeleckou kvalitou. Následná prehliadka a informácie o autorstve to len potvrdzujú. Vo výstavnej miestnosti obzeráme takmer 40 diel európskych majstrov od začiatku 16. storočia až takmer po začiatok dvadsiateho. Holandskí (flámski), talianski, anglickí, francúzski, nemeckí, španielski a dokonca i rakúski a uhorskí autori. Zaujímavosťou, na ktorú poukazujú kurátori výstavy, je neprítomnosť diel českej proveniencie. Odborníci tvrdia, že ide o výnimočnú obrazotéku. A je to iba výber z celej zbierky. Celkový počet obrazov Šrobárovej zbierky dosahuje 153 diel!

lefebvre_jules_joseph_prodavacka_ovoce.jpgspitzweg_carl_posledni_majetek.jpg

Carl Spitzweg: Posledný majetok.



Jules Joseph Lefebvre: Predavačka ovocia.

 


Ako sa sem dostali a prečo také pomenovanie zbierky? Súbor je pomenovaný po pôvodnom vlastníkovi, ktorým (citujem autorov výstavy) „bol prvorepublikový politik slovenského pôvodu MUDr. Vavro Šrobár“. Ale ako sa stal majiteľom takej rozsiahlej kolekcie obrazov je aj pre pracovníkov múzea „zahalené veľkým tajomstvom“. Niektorí Šrobárovu (a Kuchtovu) akvizíciu vysvetľujú jeho postavením „prvého muža“ Slovenska v rokoch 1918 až 1920 a snahou šľachtického rodu Pálfiovcov „zmierniť dopady prvej pozemkovej reformy na svoje veľkostatky“. Ktovie? Zaujímavé súvislosti ponúka „interpelácia poslanca Koczora a druhov vláde o prevádzaní pozemkovej reformy na vidiekoch Maďarmi obydlených“ zo dňa 7. septembra 1927. Píšu, že „prevádzanie pôdy, ktorá je v rukách maďarských, do rúk československých deje sa trojakých spôsobom: 1. Kolonizovaním statkov československých malých statkárov, 2. sriaďovaným statkov zbytkových, 3. tak, že dosavádny majiteľ môže so schválením pozemkového úradu svoj statok alebo jeho časť odpredať kupcovi československej národnosti“. Okrem iných a iného sa spomína, že na statku Viener Welten vo Štvrtku na Ostrove, na dvore  Alžbeta (dnes Miloslavov) obdržal dr. Gabriel Kuchta zbytkový statok v rozsahu 500 jutár. (…) Mimo toho dostali zbytkové statky: … Dr. Vavro Šrobár, býv. minister, senátor, 300 jutár...

rubens_petrus_paulus_opily_silen.jpgmeissonier_jean-louis-ernest_zokej.jpg

Petrus Paulus Rubens: Opitý Silén.                                                     Jean-Louis-Ernest Meissonier: Džokej.

V tridsiatich rokoch sa Šrobár s Kuchtom dostali do spomínaných finančných ťažkostí a zbierku dali do zástavy veľkostatkárovi Maxovi Egonovi z Fürstenbergu. Mimochodom jeho otec venoval zámok Lány československému štátu (letné sídlo T.G.M.), aby ochránil ďalšie majetky. Významní činovníci Agrárnej strany Jan Malypetr a Rudolf Beran pomohli Šrobárovi (tiež agrárnikovi) „vyriešiť túto nepríjemnú záležitosť“. Vyplatili princa z Fürstenbergu, čím sa stali novými vlastníkmi zbierky. Stalo sa tak 20. decembra 1934. V sále sú vystavené aj príslušné dokumenty potvrdzujúce prevod obrazov. Politici darovali zbierku Ústrednému združenie československých poľnohospodárov. Časom a vývojom udalostí sa dostalo do zbierok predchodcu dnešného NZM. Tak zbierka prežila druhú svetovú vojnu a v roku 1950 doputovala na zámok Kačina, kde v depozitoch zostala bez povšimnutia takmer do konca minulého storočia.

Vavro Šrobár dodnes prekvapuje viacfarebnosťou svoj osobnosti. Ťažko ho zaradiť do jednej, jedinej a či jednoznačnej dejinnej priehradky. Presvedčte sa o tom na pražskej výstave výberu zo Šrobárovej zbierky. Je otvorená do leta budúceho roka.

Foto: Jozef Schwarz
Foto obrazov: https://www.nzm.cz/aktuality/srobarova-sbirka

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984