TTIP – ešte nie je všetko stratené

Celkový počet zobrazení titulu: 4385 | Týždenné zobrazenia: 24 | Dnešné zobrazenia: 2
Raz už sa podarilo zabrániť dohode za chrbtom verejnosti


ttip.jpg

Parlamentná skupina Zjednotenej európskej ľavice GUE/NGL si dala vypracovať od nezávislých ekonómov vo Viedni štúdiu o skutočnom dosahu pripravovanej dohody TTIP medzi USA a Európskou úniou (Transatlantic Trade and Investment Partnership). Výsledok je jednoznačný: vôbec sa neberú do úvahy sociálne náklady, 80 % predpokladaného prospechu spočíva v odstránení regulácií, zrušenie netarifných obmedzení môže vážne ohroziť verejné zdravie a životné prostredie, vlády budú musieť platiť kompenzácie nadnárodným korporáciám. Vývoz krajín EÚ nebude môcť konkurovať lacným dovozom z USA, takže obchod medzi krajinami EÚ sa zníži o 30 %;  rozvojovým krajinám klesne export a tým aj HDP; straty zo zrušenia taríf v rozpočte EÚ budú 2,6 miliardy eur ročne; bude narastať nezamestnanosť.

Dohoda sa pripravuje viac-menej v tajnosti  a zdôvodňuje sa nesmiernymi benefitmi, ktoré  vraj nastanú. Na stránke Ministerstva hospodárstva SR sa hovorí o pozitívnom vplyve na makroekonomické ukazovatele SR, predpokladá sa rast HDP EÚ o 0,48 % a USA o 0,39 %, údajne sa vytvoria nové pracovné príležitosti. Dohoda TTIP by mala byť ratifikovaná nielen v Európskom parlamente, ale aj v národných parlamentoch, pretože zasahuje do kompetencií jednotlivých vlád. Tento postoj zaujíma aj Slovenská republika. Česká republika predpokladá, že TTIP by mohla nahradiť nevyváženú dohodu o ochrane investícií medzi česko-slovenskou federáciou a USA zo začiatku deväťdesiatych rokov, ktorá doteraz platí v rámci sukcesie, závisí to však od obsahu budúcej dohody.

Pritom transatlantický obchodný dialóg vedú EÚ a USA už od roku 1995. Pod egidou OECD v roku 1998 mala byť prijatá MAI (Multilateral Agreement on Investment), ktorá vyvolala verejné pobúrenie a bola stiahnutá z obehu. Európska komisia v roku 1998 začala v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO) kampaň za ďalšie kolo liberalizácie obchodu a investícií napriek tomu, že závislosť na investíciách v rámci ekonomickej globalizácie je z ekologického hľadiska dlhodobo neudržateľná. V pripravovanej dohode TTIP by sa mohli vyskytovať opatrenia, ktoré boli odmietnuté v roku 1998 v rámci MAI. Nejde len o otvorenie všetkých oblastí ekonomiky: na príklade Britského impéria v 19.storočí sa dá demonštrovať, že slobodný trh je výhodný pre silnejšieho partnera (pod vplyvom nemeckej konkurencie začalo neskôr Britské impérium pred prvou svetovou vojnou presadzovať protekcionizmus). Nadnárodné spoločnosti by získali právo podávať súdne žaloby proti vládam na netransparentných arbitrážnych súdoch a mohli si tak vynucovať odškodné z peňazí daňových poplatníkov. Hrozbou je veľmi široká definícia investícií, kam patria nielen priame investície, ale aj cenné papiere, obligácie, pôžičky, právo na duševné vlastníctvo, nájomné zmluvy, hypotéky, koncesie na pôdu a prírodné zdroje. Ďalej doložka najvyšších výhod pre zahraničných investorov a zákaz akýchkoľvek obmedzení, čo automaticky zvýhodňuje nadnárodné korporácie pred menšími domácimi spoločnosťami. Zákaz regulácií de facto (teda nad rámec litery zákona) umožňuje žalovať dopad prakticky akéhokoľvek opatrenia vo verejnom záujme, napríklad ekologické zákony alebo opatrenie ohľadom výstavby hypermarketu resp. iné. Zrušenie všetkých obmedzení kapitálových tokov znemožňuje akékoľvek preventívne opatrenia proti špekulatívnemu kapitálu. Nadnárodné korporácie môžu napadnúť národnú legislatívu v oblasti životného prostredia, zdravia a bezpečnosti, pričom arbitrážny súd  je nadradený legislatíve, ktorá vznikla v demokratickom politickom procese. Nemeckí zelení v marci zverejnili tajný dokument z rokovaní TTIP, ktorý toto potvrdzuje. Sú aj  ďalšie varovné signály. Kanadská vláda v rámci dohody NAFTA bola nútená spoločnosti Ethyl zaplatiť 20 miliónov CAD za zákaz toxickej prísady do benzínu. Austrálska vláda prehrala spor so spoločnosťou Philip Morris ohľadom označovania obalov na cigarety napriek pozitívnemu verdiktu Najvyššieho súdu. Ilustráciou, ako sa správa americká spoločnosť na Slovensku, je žaloba EuroGass Inc. o odškodné 1,6 miliardy USD od štátu v spore ohľadom ťažby mastenca v Gemerskej Polome.

Problém spočíva v tom, či sa máme podriadiť absolútnej komodifikácii, aby sa všetko vrátane ľudského života úplne premenilo na tovar a výmennú hodnotu. Filozof  by povedal, že neviditeľnú ruku Božej prozreteľnosti  nahradila neviditeľná ruka trhu. Antikapitalistické alternatívy zdôrazňujú dekomodifikáciu, dôraz na netrhové hodnoty a návrat k úžitkovej hodnote. Ekonomická demokracia podľa Schweickarta predpokladá zrušenie moci súkromných investorov. Oskar Krejčí sa vo svojej vynikajúcej prednáške viackrát zmieňoval o tom, že úcta k suverenite dramaticky klesá. Naozaj sme svedkami, že sa prestáva rešpektovať medzinárodné právo. Jedna z teórií hovorí o ústavnom prechode od národného štátu k trhovému štátu. V trhovom štáte trh predstavuje ekonomickú arénu, ktorá nahradila továreň, ide o štát spotrebiteľov a nie výrobcov. Rovnosť neznamená rovnaké zaobchádzanie so všetkými občanmi, ale v trhovom štáte platí prirodzená zásluhovosť, rovnako sa bude zachádzať s rovnako schopnými. Podľa P. Bobbitta rozlišujeme tri nové formy trhového štátu, ktoré sa radikálne líšia tým, ako uplatňujú suverenitu. Podnikateľský trhový štát považuje suverenitu za transparentnú, t. j. ostatné štáty majú právo zasiahnuť, keď cieľový štát stratil nárok na legitimitu  aj keď ide o jeho vnútornú záležitosť. Keď USA a iné podnikateľské trhové štáty intervenujú v zahraničí, iné štáty, ktoré sa riadia odlišným chápaním suverenity, sú ohrozené. Manažérske trhové štáty trvajú na tom, že do suverenity sa môže zasahovať len na základe autority Organizácie Spojených národov. Podľa merkantilistických trhových štátov je suverenita nepriehľadná a nemôže byť narušená na  základe vnútorného správania štátu. Rozdielne chápanie suverenity je dôvodom konfliktov nižšej intenzity až vojny. Bobbitt predpokladá že na základe podnikateľského trhového štátu by sa mohol sformovať budúci konzensus. Táto teória má zdôvodniť postup USA vo vojne proti terorizmu, ako aj to, že budúcnosť sveta závisí od „globálnych a zároveň  dobrotivých ambícií USA“.

Noam Chomsky jednoznačne označil USA za plutokraciu, v ktorej vládne sektor korporácií (oligopoly) a za hlavný teroristický štát. Nielen pre extrémnu nerovnosť, ktorú perfektne zdokumentoval T. Piketty, ale aj preto, že 70 % populácie prakticky nemá volebné právo, lebo politický vplyv úmerne klesá podľa nízkeho príjmu. Netreba komentovať, že práve USA udeľujú celému svetu – a to nielen mierovými prostriedkami – lekcie, ako majú vyzerať slobodné voľby.  Európska únia 12. decembra 2003 prijala dokument „Bezpečná Európa v dnešnom svete“,  ktorý predpokladá efektívny multilateralizmus. Od nového Európskeho parlamentu sa bude očakávať aj zásadná odpoveď na otázku, ako naložiť so 124 miliónmi obyvateľov na hranici biedy, resp. či prijmeme trhový štát alebo budeme zotrvávať na občianskej rovnosti a budeme chcieť zachovať európsky sociálny model. Aj predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz považuje plánovanú dohodu o TTIP za „užitočnú“. Ak by sa stal novým predsedom Európskej komisie, bola by to jeho prioritná téma. „TTIP by nemala podkopávať sociálne štandardy, pravidlá ochrany dát ani ochranu životného prostredia,“ vyhlásil Schulz. Jasne deklaroval aj zámer zvýšiť transparentnosť pri rokovaniach o TTIP. „Ktokoľvek, kto chce mať väčšiu dôveryhodnosť, musí zverejniť obsah rokovaní pre verejnosť,“ dodal. Predseda EP ešte nebol zvolený, ale frakcia socialistov má dostatočný politický vplyv, aby dokázala presadiť na tému TTIP transparentnú verejnú diskusiu bez utajovania a dala šancu aj opozícii, teda Zjednotenej európskej ľavici.

Fotozdroj: http://ec.europa.eu/trade/policy/in-focus/ttip/

SÚVISIACE:

http://guengl.eu/uploads/plenary-focus-pdf/ASSESS_TTIP.pdf
http://www.guengl.eu/news/article/gue-ngl-news/ttip-myths-shattered-by-new-gue-ngl-backed-report
http://www.guengl.eu/policy/action/ttip-a-threat-to-democracy-and-public-interest
http://www.ttip-leak.eu/de/i-marktzugang/investitionsschutz.html
http://www.ceskatelevize.cz/specialy/hydepark/13.6.2014/
http://www.euractiv.sk/podnikanie-v-eu/clanok/schulz-o-ttip-nebudu-ziadne-tajne-rokovania-022420
http://consilium.europa.eu/uedocs/cmsUpload/031208ESSIISK.pdf
http://www.noveslovo.sk/c/K_certu_s_transatlantickou_smlouvou

Priemer: 4.5 (14 hlasov)
     

Komentáre

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#1
Peter Zajac-Vanka
16. jún 2014, 00:37

Ďakujem, pán docent. Veľmi dôležité upozornenie - treba biť na poplach a nedovoliť, ak sa to ešte dá.

Ekonómovia nás budú presviedčať o opaku - ako je to úžasné a ako potom dokážeme "preniknúť na trhy severoamerického kontinentu. Nedokážeme!

1.Pretože ten, kto to chcel dokázať, tam už je: naše IT spoločnosti, prípadne niektoré surovinové a.s.

2. Tí ostatní musia počítať aj po klesnutí ciel na nulu, že nik im nezníži náklady na prepravu a zabúdame, že USA a Kanada sú tisícky km za oceánom + náklady na vstup na trh ( budem vulgárne prostoreký: aj tam pestujú jablká i jahody, chovajú hydinu i prasatá  a aj tam vyrábajú autá)

a predovšetkým PO TRETIE:

Pamätáme sa ešte, ako nám Západ sľuboval "otvorenie fantastických možností v exporte pre naše podniky" v roku 1990?

Pod týmto klamným dojmom Havel ako prezident "zrušil" najmä slovenský zbrojársky veľkopriemysel a potom Václav KLAUS spolu s Vladimírom DLOUHÝM "zrušili spoluprácu v RVHP" s tým, že už ju nepotrebujeme.

A ako dopadol československý priemysel - nielen kvôli privatizácii, ktorá mimochodom nasledovala až po týchto omyloch, keď dramaticky nastal prepad výroby a exportu u nás.

Čo nastalo? Obrovský import všetkého, naše domáce priemyselné i potravinárske odbory tomu útoku nemohli odolávať - a to v roku 1991 už neboli v rukách plánovacej komisie...

 

čiže pozor: tá zmluva je iba jednostranne výhodná a ak našinci nechcú imigrovať za prácou do Ameriky, tak nie je pre nás vhodná

Na pridávanie komentárov, sa musíte prihlásiť alebo zaregistrovať.