Turecko po rušnej povolebnej noci

Prebudenie dnes ráno si mnohí predstavovali asi tak trochu inak. Sklamanie? Rozpačitosť? Obavy?

Volebné miestnosti sa uzavreli v nedeľu 30. marca o 17. hodine a na výsledky sa čakalo celú noc. V pondelok ešte o 11. hodine boli okresy s nespočítanými hlasmi. Zavádzajúce priebežné výsledky dvoch agentúr nervozitu ešte znásobovali; Anadolu Ajansi a Cihan Haber informovali veľmi rozdielne, v priamych prenosoch televíznych kanálov bola cítiť zaujatosť, čomu sa nevyhli ani prvé vystúpenia kandidátov na primátorské posty, ktorí s veľkým predstihom ohlasovali svoje víťazstvo.   
Vysoká volebná účasť

Predvolebná atmosféra sa niesla v duchu patetickej výzvy „daj svoj hlas“, „poď voliť“. Apelovalo sa hlavne na mladých, prvovoličov, aby neboli ľahostajní, pretože každý hlas je dôležitý. Vo veľkomestských okrskoch bola snaha o zmenu pomerov, volilo sa na protest, proti režimu, ktorý za posledných pár rokov nemal iné označenie ako diktátorská vláda, vláda jedného muža Recepa Tayyipa Erdoğana. Aj keď mnohí občania už dávno stratili ilúzie o ideálnom politikovi či strane, s ktorou by sa stotožňovali, volili aspoň tú „najmenej nesympatickú stranu“. Hovorí sa o najvyššej účasti za posledné roky, volieb zúčastnilo 52 709 628 občanov, čo predstavuje 83,17 % z celkového počtu voličov.

Z 81 mestských zastupiteľstiev si Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) udržala 49, Republikánska ľudová strana získala (CHP) 13, Strana národného hnutia (MHP) 8 a prekvapila Kurdská strana zmieru a demokracie (BDP), ktorá získala 10 mestských úradov. Oproti posledným komunálkam v roku 2009 je tu zmena v niektorých krajoch: AKP stratilo mestá na juhovýchode - Ağrı v prospech BDP a Mardin získali Nezávislí. V Hatay a Kars zvíťazilo MHP.

Najväčšia pozornosť sa však sústredila na veľkomestá Istanbul, Ankara a Izmir. V Istanbule vyhral doterajší primátor vládnucej AKP Kadir Topbaş so 47,87 %, ktorý porazil Mustafu Sarıgüla s CHP, ktorý získal 40,17 %. V Ankare boli výsledky oveľa tesnejšie. Víťazne z boja vyšiel doterajší primátor vládnucej AKP Melih Gökçek so 44,68 %, porazený kandidát CHP Mansur Yavaş získal 43,83 %. Izmir ostáva verný opozícii, doterajší primátor Aziz Kocaoğlu vyhral s prevahou 50,22 % oproti AKP kandidátovi Binali Yıldırımovi, ktorý na to, že bol stranou dosadený ako (ne)Izmirčan, získal prekvapujúcich 35,63 %. Cieľom AKP bolo získať všetky veľké mestá, boj o Antalyu nakoniec vyhralo o 29 hlasov, Yalovu dokonca o 1 jediný hlas. Şanlıurfa sa tıež priradila na ich listinu s veľkou prevahou hlasov (217 324). Nepodarilo sa mu získať však Eskişehir, ktorý si udržalo CHP. 

Premiér bez premožiteľa

Voľby ukázali, že Erdoğan zatiaľ v politike nemá premožiteľa. Neporazili ho ani predvolebné škandály, nepomohla ani antagonistická kampaň. Čo dodať? Novinári si kladú otázky, či jeho voliči prešli hypnózou zvláštneho druhu, alebo sú takí naivní, že neuverili tunelovaniu krajiny a mlčky podporili násilnosti v Gezi parku či počas nedávnych protestov, ktoré vzali život siedmim mladým ľuďom. Nezabralo ani to, premiér sa dodnes verejne rodinám a pozostalým „neospravedlnil“, nevyjadril ani tú najmenšiu ľútosť, tobôž nepriznal zlyhanie verejnočinných orgánov.

AKP so ziskom 44,93 % vyšla z komunálok ako jednoznačný víťaz! CHP získala 27,17 %, MHP 18,4 %, BDP 4,73 % a SP 2,82 (konzervatívna moslimská strana Saadet Partisi).

Oproti posledným komunálkam zaznamenala AKP určitý nárast (v 2009 získala 38,39 %), no vo všeobecných voľbách v 2011 dosiahla viac, 46,66 %. V porovnaní s nimi je to určitý signál poklesu popularity premiéra Erdoğana a jeho strany. To môže ohroziť jeho zámery v súvislosti s kandidatúrou na prezidenta v augustových voľbách.

Ak by kandidoval a vyhral, má v úmysle presadiť v parlamente zmenu ústavy, ktorá by zmenila doterajší parlamentný systém na prezidentský (typu Spojených štátov). No na to by potreboval 330 hlasov (parlament má 548 členov), to je 60 % hlasov, čo sa momentálne zdá nemožné. Pritom sa očakáva, že v budúcich parlamentných voľbách jeho percentá ešte klesnú (na hranicu 40 %) a vtedy už nebude môcť špekulovať so zmenou ústavy.

Spomeniem ešte jeden fenomén, ktorý sprevádzal Erdoğanovo pôsobenie a podporoval ho: Hizmet (po turecky Cemaat) alebo „paralelná vláda“, ako ho označujú kritici, no aj sám Erdoğan. Vďaka podpore tohto hnutia Hizmet Erdoğan vyhrával parlamentné voľby od roku 2002.

Za všetkým hľadaj Hizmet?

Hizmet (Služba) je celosvetové hnutie alebo náboženské zoskupenie prívržencov „učiteľa“ Fethullaha Gülena, ktorý žije od roku 1999 v exile Pensylvánii a doteraz bol Erdoğanovou sivou eminenciou, neoficiálnym ideologickým poradcom pre riadenie štátu. Dnes sa verejne hovorí o tom, že za Gülen bol za neo-islámskymi reformami, ústupom od laickej demokracie, Atatürkovho poňatia štátu a modernej spoločnosti..

Turecko sa dnes pomaly, ale určite mení na islamský štát, ktorý popiera základné občianske práva. Sloboda slova a prejavu je umlčaná cenzúrou, intímny život rodiny je kontrolovaný štátom (zákon o interrupcii, aféra oddelených vysokoškolských internátov), zákony obmedzujúce predaj a konzumácii alkoholu (v menších mestách nenájdete reštauráciu, ktorá alkohol podáva).

.Niečo sa však stalo: medzi Gülenom a Erdoğanom prišlo k sporu. No dôsledky nebolo treba dlho čakať. V správach sa objavovali vyhrážky a osočovanie, Erdoğan v predvolebnej kampani opakovane spomínal, že Hizmat zničí a dá zrušiť všetky školy a internáty, ktoré má v krajine pod patronátom.

Hizmat vraj stál za odhalením nedávnych škandálov, ktoré mali Erdoğana a jeho rodinu zdiskreditovať. Verejné odpočúvanie mobilných telefónov, nahrávky, videá, toto všetko sa pripisuje na účet tajným agentom Hizmatu.

V predvolebnej kampani Hizmat, ktorý založiť vlastnú politickú stranu v úmysle nikdy nemal, vyjadril vraj tichú podporu opozícii. Prívrženci Hizmatu mali voliť najsilnejšieho opozičného kandidáta, ktorý bol v tom či onom mestskom a miestnom zastupiteľstve. Či sa tak stalo a aký to malo efekt, o tom sa už vedú politologické diskusie.

Najbližšie dni ukážu, či Erdoğan svoje víťazstvo prijme ako diktátor, ktorý sa ničoho nebojí a pred nikým sa nezastaví, a bude viesť Turecko neobzerajúc sa napravo ani naľavo, alebo výzvam o demokratickú budúcnosť, ktorú si Turecko určite zaslúži, dá šancu. Otázne je tiež, koho a ako bude podporovať z úzadia Fethullah Gülen a jeho hnutie Hizmet - alebo či stratí vplyv na politiku...