Úbytok platenej práce v poľnohospodárstve

Zmena statusu pracovných miest
Počet zobrazení: 4158

kosci_80.jpg

Vývoj agrárnej zamestnanosti je charakteristický nielen všeobecným výrazným poklesom zamestnanosti, ale aj podielovou zmenou profesijných kategórií pracovných síl. Pri všeobecnom poklese manuálnych i vedúcich pracovníkov dynamika znižovania manuálnych pracovníkov bola vyššia ako dynamika poklesu vedúcich a administratívnych pracovníkov. Tento trend odráža prirodzenú korigujúcu reakciu na sezónne výkyvy v potrebe práce, mierne narastajúcu diverzifikáciu smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam, sústavné vytláčanie pomocných a nekvalifikovaných pracovníkov, nároky na rast produktivity práce a efektívnosť výroby, atď. a vytvára tak prirodzený tlak na sezónnu racionalitu v tejto oblasti. V poľnohospodárstve pracuje stále vysoký počet osôb s nízkym ľudským kapitálom (t. j. osôb s nižšou úrovňou kvalifikácie, starší manuálni zamestnanci, atď.), ktorí majú i nízku mzdu.  Výrazne nízka cena práce a pracovná neistota tak prispieva k znevýhodňovaniu práce v poľnohospodárstve, ktorá sa tak stáva existenčnou alternatívou pre stále sa zužujúcu skupinu vidieckeho obyvateľstva. Na druhej strane je však evidentné, že pracovné stimuly pre tento typ marginalizovanej poľnohospodárskej populácie sú slabé, ich rekvalifikačná flexibilita je nízka a to nielen v službách „náročných na personálne interakcie“, ale aj v subdodávateľských pracovných činnostiach náročných na jednoduchú, ale presnú prácu pri pásových výrobách (syndróm tvrdých rúk).  

Nákladovo úsporný typ zamestnávania pracovníkov v poľnohospodárstve sa presadzuje prostredníctvom rozdrobovania pracovného pomeru cez krátkodobé pracovné úväzky. Značne rozšírenou formou je tlak poľnohospodárskych zamestnávateľov u časti svojich trvalo činných zamestnancov na zmenu statusu na samostatne zárobkovú osobu. Zamestnávateľské organizácie pragmaticky obmedzujú rast kvalifikácie len na jadro kľúčových zamestnancov a pracovníci s nízkou resp. nevyhovujúcou kvalifikáciou sú postupne vytláčaní do evidencie nezamestnanosti.

Niektoré menšie obchodné spoločnosti sú tvorené len manažmentom a výrobné činnosti vykonávajú subdodávatelia, nezávislí pracovníci (živnostníci) a sezónni pracovníci zamestnávaní prostredníctvom krátkodobých pracovných úväzkov. Podniky, v ktorých prevládajú pracovné pomery na dobu neurčitú sa tak dostávajú do konkurenčnej nevýhody oproti tým podnikateľským subjektom, ktoré sa správajú nákladovo úsporne a svoje výrobné aktivity realizujú prostredníctvom subdodávateľov a krátkodobých pracovných úväzkov s nižšími odvodovými povinnosťami. 

Poľnohospodárska populácia so zamestnaneckým statusom sa bude postupne znižovať. Súčasne sa bude zvyšovať význam  a postavenie iných statusových foriem a štruktúr pracovnej sily najmä u fariem fyzických osôb.

Úbytok platenej práce

Za obdobie rokov 2000 – 2011 sa znížil objem vyplatených miezd zamestnancom právnických osôb v poľnohospodárstve spolu o 17,4 %. Pokles vyplatených miezd u vedúcich a technicko-hospodárskych pracovníkov bol (za sledované jedenásťročné obdobie) relatívne nízky (4,5 %), na rozdiel od manuálnych pracovníkov, u ktorých došlo k mzdovému poklesu o 27,5 %. Naopak objem vyplatených miezd osobám pracujúcich na dohodu sa zvýšil 5,4-násobne.

Došlo i k zmene vnútorných profesijných proporcií. Zvýšil sa podiel vyplatených miezd u vedúcich a administratívnych zamestnancov a osôb pracujúcich na dohodu. V roku 2000 činili mzdy THP 24,8 % z celkového objemu vyplatených zamestnancom právnických osôb v poľnohospodárstve, v roku 2011 už však bol tento podiel 28,7 %. Naopak, v štruktúre platenej práce v poľnohospodárstve sa výrazne znížil podiel vyplatených miezd manuálnym pracovníkom. V roku 2000 činili mzdy manuálnych pracovníkov 74,2 % z celkového objemu vyplatených zamestnancom právnických osôb v poľnohospodárstve a v roku 2011 už bol tento podiel len 65,2 %. Úbytok platenej práce manuálnych pracovníkov bol vykompenzovaný zvýšeným objemom vyplatených mzdových prostriedkov osobám pracujúcim na dohodu. Výrazný pokles objemu vyplatených miezd zamestnancom právnických osôb v poľnohospodárstve sa týkal len manuálnych pracovníkov. To naznačuje orientáciu týchto podnikateľských subjektov na výkonný manažment a jadro kľúčových administratívnych zamestnancov, prepúšťanie manuálnych pracovníkov (väčšinou zamestnancov na dobu neurčitú), a ich postupnú náhradu krátkodobými pracovnými úväzkami, resp. inými voľnými nezmluvnými vzťahmi.

Podobne ako u vyplatených miezd komparácia odpracovaného fondu pracovného času ukázala rovnaký trend. Odpracovaný objem fondu pracovného času zamestnancov právnických osôb v poľnohospodárstve SR sa za uvedené obdobie znížil o dve tretiny na 35,8 %, čo znamená, že v roku 2011 tvoril objem fondu pracovného času zamestnancov právnických osôb v SR len jednu tretinu odpracovanej doby z roku 2000. Objem odpracovaného času sa výrazne znížil u všetkých profesijných kategórií s výnimkou krátkodobých úväzkov, kde došlo k nárastu o 80 %. Znížený objem práce manuálnych pracovníkov podnikateľské subjekty vykompenzovali nárastom práce prostredníctvom krátkodobých pracovných úväzkov.

V roku 2011 sa pomer počtu trvale činných osôb k počtu osôb pracujúcich mimo pracovný pomer  zbližoval, tzn. že na jednu trvale činnú osobu v poľnohospodárstve pripadla takmer jedna osoba pracujúca mimo pracovného pomeru. Trend v rokoch 2012 a 2013 v poľnohospodárskej prvovýrobe  pokračoval v naznačených tendenciách.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#1
Peter Zajac-Vanka
02. máj 2014, 00:11

Pánbodaj lavička - aj tebe, dievčička....

Máme takú poučnú rozprávku....

V poľnohospodárstve je to tak ako všade inde v našej ekonomike, definovanej princípami neoliberálnej ekonómie: úspory v podnikaní sa dosahujú "zoštíhľovaním" práce až na dreň. Keď dokážete znížiť PREDOVŠETKÝM  mzdy a odvodové povinnosti, ste "víťaz" v konkurencii - a môžete sa venovať len tým nákladom, ktoré priamo prinášajú zisk - teda predaju a marketingu. Aspoň tak si to všetci myslia.

Omyl, ktorý je zakrytý v priemysle a obchode, vypláva však na povrch pri poľnohospodárstve veľmi zreteľne: zatiaľ čo v priemysle sa úbytok platenej práce kompenzuje mechanizáciou a robotizáciou, dnes informatizáciou a odstraňovaním "všetkej prebytočnej platenej práce"(čo sa skryto prejavuje v porušovaní technologických procesov a princípov a vedie k poruchám ktoré zostávajú skryté až po vypuknutie katastrofy), v obchode sa to deje kompenzovaním kumulácie pracovných činností na jedného pracovníka ( viď reštaurácia, kde jeden zamestnanec je aj údržbár, aj zásobovač, aj kuchár, aj čašník, aj upratovačka - a to my zákazníci od neho chceme, aby sa za tú minimálnu mzdu ešte aj usmieval),

v poľnohospodárstve sa to zakryť nedá - obmedzuje sa pestrosť rastlinnej a živočíšnej výroby, začína sa špekulovanie čo prinesie najvyšší zisk a najmenšie náklady, až sa zrazu poľnohospodárstvo mení na monokultúrne ( zostanú iba žlté polia od repky olejnej zberanej takmer automatizovane?) a iba s chovom lukratívnych živočíchov ( pštrosy a morky na export?). A zabúda sa úplne, že poľnohospodárstvo má vplyv na celú krajinu, je krajinotvorným prvkom ( neobrobené polia, nepokosené lúky, zaplevelené zelené plochy, neošetrené a vysychajúce vodné systémy a závlahy, vzhľad krajiny), prípadne vplyv na výživu obyvateľstva (potravinová nebezpečnosť - presakujúca občasnými škandálmi ako konské mäso v hovädzom, hydina kŕmená nevhodne, zelenina ošetrovaná nebezpečnými látkami). Plus navyše - hnijúce ovocie na stromoch,  divorastúca cudzokrajná flóra... atď.

Jednoducho, ak sme dopustili, aby ziskovosť a efektívnosť bola modlou pre súkromné podnikanie v poľnohospodárstve, nečudujme sa, že PLATENEJ PRÁCE JE MÁLO - a to napriek tomu, že vidíme, že práce a neošetrených statkov je dosť a dosť... nepripomína nám to poučnú rozprávku o jabloni, ktorú nemal kto potriasť, o peci, ktorú nemal kto naložiť a chleba napiecť?? Už sme tam - a stačí málo - aby spoločnosť, teda štát, túto prácu ZAPLATIL , ORGANIZOVAL - ale to by bol asi socializmus, však?

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984