Utrpenie Mikuláša Horna

Z literárnej pozostalosti Petra Gregora
Počet zobrazení: 3689

Básnik, dramatik a prozaik Peter Gregor (1944 – 2014) členil svoje spisovateľské aktivity do vyššie uvedených oblastí, pričom podstatnú časť svojho tvorivého nasadenia predsa len venoval poézii, či už satirickej alebo vážne mienenej, hoci jeho životný postoj bol väčšinou nevážny, ironický či sebaironický. Tiež bol známy ako naozajstný bohém, nebolo v tom gesto či pretvárka, ale autentický životný či osobnostný postoj. Tieto skutočnosti sa prejavovali aj v jeho tvorbe a možno konštatovať, že to platí aj o próze Utrpenie Mikuláša Horna (Marenčin PT, Bratislava 2014).

utrpenie-mikulasa-horna-.jpgZ aluzívneho názvu novely (J. W. Goethe či L. Klíma) je viac ako jasné, že pôjde o príbeh lásky. Utrpením však neprechádza mladík vo Wertherovom veku, ale zrelý muž, akým štyridsaťpäťročný Miki Horn bezpochyby bol. Zastihla ho známa kríza stredného veku, hoci mohol byť na prvý pohľad spokojný – vybudoval si celkom dobré postavenie v zamestnaní, mal milujúcu, stále príťažlivú ženu, a dve deti, ktorých výchova im s manželkou nespôsobovala podstatnejšie problémy. Lenže v Mikim Hornovi sa začali práve v tom čase výraznejšie ozývať dve kapely, ktoré mu vyhrávali veľmi rozdielne pesničky – jedna mu húdla Musím a tá druhá Chcem, teda nie to frommovské „byť“ alebo „mať“. A osud – teda Osud mu ešte k tomu prihral do cesty mladú peknú žienku, ktorá svojimi ryšavými vlasmi, štíhlou pružnou postavou akoby z reklamy na plavky zostúpila Mikimu neodvratne do života, odvtedy riadne zauzleného. Určitý čas sa mu darí viesť dvojitý život s pani Hornovou č. 1 (nevera ho dokonca prekvapujúco voči nej eroticky posilní) i pani Hornovou č. 2 (v skutočnosti slečnou). Ako sa však dalo čakať, raz to muselo „prasknúť“, pretože pripútanosť k Mikimu zo strany krásnej slečny bola čoraz silnejšia a dospela až do zaľúbenia a aj zvyšovania nárokov zo strany mladej milenky na ich častotu a kvalitu stretávaní, ktoré sa pomaly zmenili na niečo ako paralelné manželstvo.

Miki však predsa len zacítil, že sa tým svojím double vzťahom rúti do záhuby a uvažuje: „Čo vlastne chcem? spytoval sa sám seba. Jednu? Druhú? Obe naraz? Alebo už len trocha pokoja od toho všetkého? Nie, nie, pokoj to nie, to je presne to, čo som nechcel! Už sa začal podobať nežitiu! Stereotyp ma dohnal do tohto tu! Lenže – chcel som toto? Chcem toto? Je možné, že som celý čas chcel práve toto?“ (str. 28). Nebol, pravda, ani prvým ani posledným hrdinom, ktorý sa dostal do takejto situácie. Spomeňme si trebárs len na postavu z Páralovho románu Katapult! Jeho Jacek Jošt mal takých mileniek dokonca niekoľko, ale  nedospel do takej hĺbky vzťahu, ako náš Miki Horn. Ten chvíľu pomýšľal aj na samovraždu ako na možné východisko zo situácie, v ktorej sa už začínal cítiť nie ako človek oslobodený od konvencií a stereotypu, ale skôr ako väzeň, pretože pani Hornová č. 2 otvorene prejavovala záujem o to, aby sa ona stala č.1, aby patril len a len jej. Nedokázal sa ani priznať svojej manželke, ktorá vo svojej naivite a úprimnej, nesebeckej láske k manželovi stále nič netušila, hoci ten odchádzal z domu čoraz častejšie, aby sa hlbšie a hlbšie ponáral do sexuálnych radovánok so svojou majetníckou milenkou.

Zlom nastane po infarkte, ktorý ho zastihol v jej garsónke po búrlivom milovaní. Pri nemocničnej posteli po jeho návrate medzi živých sedí smutná pani Hornová č.1 a je mu jasné, že už všetko vie. Rozhodne sa to riešiť chlapsky – odchádza za pani Hornovou č.2 a rozhodnú sa spolu žiť v záhradnej chatke. No a všetko sa pomaly, ale iste začína meniť. Hoci si sprvu naplno vychutnával spoločné chvíle bez podvedomého strachu, že by sa jeho nevera prevalila, s jeseňou prišlo aj zmrákanie nad týmto ich vzťahom. Nielen stiesnený priestor, v ktorom si začali prekážať, teda presnejšie – Mikimu začala prekážať pani Hornová č. 2, pretože sa mu začali otvárať oči, začal vidieť to, čo mu predtým unikalo a cítiť to, čo predtým necítil. Spojil a spájal ich iba sex, čo síce stačilo jeho milenke, bytosti veľmi peknej, eroticky výrazne nadanej a v skutočnosti prázdnej a povrchnej, no jemu to už nemohlo stačiť, bolo to málo, bolo to v podstate duševné prázdno a nový stereotyp. Napriek tomu, že ich s pani Hornovou č.1 rozviedli, čoraz viac myslieval na ňu, na deti a rodinnú pohodu, ktorej dôležitosť si uvedomil, až keď o ňu prišiel. No a dospel do štádia polepšeného hriešnika, keď milenku opustil napriek tomu, že mu bránila v odchode a povedala mu: „Miki, keď teraz odídeš, ja umriem.“ A on jej iba odvetil: „Umri.“ (str. 106). Ocitol sa opäť vo svojej obývačke, s deťmi a manželkou, ktorá mu dokázala odpustiť. Autor však následne konštatuje: „Nikto sa nevracia taký, aký odišiel, ani sa nevracia tam, odkiaľ odišiel, lebo to miesto už neexistuje... Na živote nie je najhoršie, že strácame to, na čom nám najviac záleží, ale to, že zároveň nestrácame aj pamäť.“ (str. 109). Aj preto sa v posledných vetách prózy objavujú tri nevybalené kufre, čakajúce ako psíky na svojho pána, kedy ich vezme na prechádzku...

Mohlo by sa zdať, že Peter Gregor napísal banálny príbeh o ľúbostnom trojuholníku, ktorý sa končí v podstate z hľadiska hlavného hrdinu zmierlivo, meštiacky, teda nič nové pod slnkom. Lenže v podtexte sa skrýva o. i. stále nevyriešená otázka – môže jeden človek, v tomto prípade jeden muž, naozaj úprimne v jednom čase ľúbiť dve ženy? A tiež v príbehu ide o základné životné hodnoty, ako aj o slobodu jednotlivca, jej hranice, o zodpovednosť nielen voči sebe samému. Novelu Peter Gregor napísal veľmi pútavým štýlom, s využitím sviežeho jazyka, nevyhol sa ani odvážnejším erotickým scénam, ktoré majú v takto ladenom príbehu svoje miesto. Tiež začlenil do tkaniva príbehu veľkú dávkou irónie i sebairónie, použitím rôznych výstižných reflexívnych výrokov v sebe nezaprel výborného aforistu. Rozhodne by bolo veľkou škodou, keby táto próza z jeho literárnej pozostalosti nevyšla knižne, čo sa našťastie nestalo.      

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984