Úvaha nielen adventná

Počet zobrazení: 3787

Pokiaľ ide o chaotický vývoj v spoločnosti, politike, vzdelávaní a nakoniec aj v medziľudských vzťahoch, myslím si, že je to predovšetkým preto, že vývoj sa uberá príliš rýchlym tempom k zmenám podľa želania niektorých vplyvných jednotlivcov a záujmových skupín a nerešpektuje sa prirodzená cesta. V minulosti bol spoločenský vývoj pomalší a tak bol dostatok času na to, aby sa eliminovali rôzne podivné excesy, ktoré sú v konečnom dôsledku škodlivé. Teraz sa neprirodzene vyvíja skoro každá udalosť a každá kauza, počnúc od ekonomického rozvoja, cez populačnú explóziu v rozvojových krajinách, migráciu, súdne spory a rad ďalších.

V politike a v spoločnosti sa nedá experimentovať ako v laboratóriu, kde sa proti sebe pustia rôzne mikrobiálne a plesňové kmene, alebo kde sa miešajú chemikálie v skúmavke, či študujú laboratórne zvieratá. Z etických dôvodov na ľuďoch, najmä v oblasti sociálnej, sa žiadne experimenty robiť nedajú, a tak sme odkázaní len na dáta, ktoré nám prinesie osud a prirodzený vývoj. Takáto cesta môže smerovať k frustrovanej spoločnosti. Tú môžeme liečiť  lepším systémom riadenia, spojením verejných činiteľov so životom občanov, dynamikou kvality života, atď.

Trápi ma súčasná spoločenská a politická atmosféra v optike lokálnej, ale aj globálnej. Keď si pozriete štruktúru fraktálov, tak celok (spoločnosť) sa skladá z postupne sa opakujúcich jednotlivých menších dielov (ľudí) a v rámci celkovej symetrie a harmónie by bolo ideálne, ak by jednotlivé časti neboli defektné alebo deformované. Samozrejme, zmena tvaru (charakteru) najmenšej čiastočky je menej závažná pre celok ako zmena vyšších štruktúr. Platí to však aj opačne, že deformácia veľkej častice celku v rámci fraktálu je badateľná hneď a týka sa smerom nadol postupne všetkých menších častí (ľudí v spoločenskej hierarchii alebo ekonomickej pozícii). Preto keď významný (lokálny alebo svetový) politik podľahne tlaku rôznych korporácií, zostupný efekt na spoločnosť je, samozrejme, oveľa silnejší, ako keď bežný človek koná dobro a vie to o ňom len jeho okolie.

Stretol som sa so zaujímavým názorom môjho priateľa lekára, ktorý tvrdí, že na planetárnej úrovni ľudstvo ako také by malo  dodržiavať  isté princípy, lebo akákoľvek nerovnováha na akejkoľvek úrovni by mohla spieť k zániku štruktúry, chorobe, sociálnej búrke alebo ekologickej katastrofe. My ľudia, ktorí sa pasujeme za korunu tvorstva, nedokážeme už kopírovať prirodzené pochody Zeme a ideme akoby stále „na plný plyn“. Až kým nevyčerpáme všetky rezervy a nedostaneme sa na pokraj zrútenia systému zdravia, psychiky alebo sociálneho začlenenia, vtedy pochopíme čas adventu, príchodu toho opakujúceho sa čara, ktoré nám koriguje rebríček hodnôt. Keby nám to tak masívne nevystužovali reklamné agentúry a celý ten spotrebný priemysel ,tak by sme mohli naplno prežiť tajomstvo opätovného zrodu Človeka a načerpať potrebné dúšky energie spolu s prírodou na ďalší rok.

Ukončím svoju úvahu názorom neurochirurga, ktorý mi napísal reakciu na moju myšlienku, týkajúcu sa pozitívnych ostrovčekov v našej životnej dráhe, „aj keď je každému rozumne zmýšľajúcemu človeku jasné, čo by sme si mali vybrať, určite nepreháňam konštatovaním, že ľudstvo je nepoučiteľné a žiadne ostrovčeky nevzniknú a my sa nezadržateľne  rútime do takých turbulencií, že drvivej väčšine populácie príde z toho poriadne nevoľno. Otázkou je len, kedy a kde sa to začne.“

Autor, PhDr. Dušan Piršel, je riaditeľom Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984