Už horela, keď si do nej líhal

Počet zobrazení: 4850

Pred desiatimi rokmi, 9. apríla 2017 zomrel Egon Bondy. Pri tejto príležitosti sme z archívu Slova (č. 16/17. 4. 2007) vybrali nasledujúci text. Okrem toho pripájame linky na rozhovory s Egonom Bondym a iné články venované tejto osobnosti.

e._bondy_v._ivaskova.jpgEgon Bondy bol akýmsi krstným otcom tohto časopisu. Jeho tvár a rozhovor s ním sa objavili v roku 1999 v úplne prvom čísle Slova. Ale nielen preto sa nás jeho smrť dotýka.

Zbyněk Fišer často trpel za života, a nebola mu dožičené ani pokojne zomrieť. Podľahol následkom popálenín, ktoré utrpel, keď zrejme zaspal v posteli s cigaretou a od tej sa posteľ chytila.

Známy americký spisovateľ drobných úvah a pozorovaní zo života využil starý vtip, aby dal meno jednej zo svojich kníh. Vo vtipe sa hovorí, ako nejakého muža vytiahli z horiacej postele, a keď sa ho pýtali, ako sa to stalo, odvetil: A čo ja viem? Už horela, keď som si do nej líhal.

Bondyho posteľ horela už od jeho mladých liet. Žil na okraji a žil naplno. Nestaval sa ako hrdina proti útlaku. Hrdinom nebol a vedel to o sebe. Nehrnul sa na barikády. Ale nazvať útlak svinstvom mu to nebránilo. Nebránilo mu to ani žiť tak, ako sám chcel – v škárach, ktoré sa celkom nepodarí utesniť ani tomu najdokonalejšiemu, najtotálnejšiemu, režimu.

Osobne som mal to šťastie dať si s ním najväčšmi intelektuálsku kávu vo svojom živote. S veľkým nadšením som prijal pozvanie na návštevu v jednom z jeho bratislavských „konšpiračných bytov“ – v nich sa ukrýval pred príliš dotieravými hľadačmi guruov. On sám vtedy popíjal v dôsledku ťažkej choroby veľa čaju, kusy byliny zaliate vodou v litrovom pohári od zaváraniny. Keď som ja prikývol na jeho ponuku kávy, schytil o niečo menší zaváraninový pohár a pobral sa do kuchyne. Ale nie ku kanvici, ako som čakal. Nasypal do pohára zo dve lyžičky nesky, otočil nad drezom kohútik s teplou vodou – a filozofská káva bola hotová.

Ohromujúci protiklad medzi myšlienkovými výšinami a až mizernou materiálnou existenciou nebol v živote zosnulého mysliteľa ničím výnimočným. „Prvních deset let“ svojej dospelej existencie strávil napríklad Bondy na samom dne spoločenského rebríčka úplne dobrovoľne. Bol to život neuveriteľného bohéma, ktorému zachutilo pivo a život a oboje si užíval plnými dúškami. No zároveň to bola existencia vratká a často ubíjajúca. Sporiadaný občan, ktorý v tom čase Bondyho zazrel niekde na ulici, musel zrejme prejsť na jej druhú stranu. Bol predsa vandrák – takmer bezdomovec. Chudák – občas žobrák. Invalid – ba vlastne blázon. Každý predavač Nota Bene by mal nad ním navrch. Bondy patril predsa k tým „zlým“ úbožiakom, ktorí sa zo svojho postavenia nijako nesnažia dostať. Naopak, existencia alkoholickej trosky, nemakačenka, človeka na okraji spoločnosti mu plne vyhovovala.

A predsa sa v tejto zdanlivej troske skrývala iskra neobyčajného intelektu a až fantazmagorickej tvorivosti – i keď to povrchnému pohľadu muselo nutne uniknúť. Egon Bondy za sebou zanechal básnické, prozaické i filozofické práce. Najväčším umeleckým dielom bol však možno jeho život samotný. Tým, ako sa z prvej bohémsko-asociálnej fázy prehupol do hlbokej filozofickej práce, rukolapne dokázal, že nikoho neslobodno len tak odpísať. Že nijaký človek nie je iba prostriedkom, ale vždy cieľom samým o sebe. Že hodnotou je každý, aj ten najposlednejší z posledných.

Lebo aj v tom najposlednejšom z nás sa môže skrývať iskra, ktorá by vedela oslniť svet. A vďaka tej iskre človečenstva tou hodnotou zostáva – aj keby v ňom nikdy nevzbĺkla.

Bondy na svete zažiaril. Aj vďaka životu bez záchranných bŕzd.

Foto: Viola Ivašková

SÚVISIACE:
Egon Bondy - Juraj Janošovský: V kapitalizme? ... aj na šibenici vyžijeme!
Egon Bondy: Kto dnes vládne svetu
Egon Bondy (Klub Nového slova): Naši milionári prehajdákajú nakradnuté
Egon Bondy - Miroslav Brada: Sme opäť na samotnom začiatku
Jozef Lysý: Bondy bol šaman. Čoho sa dotkol, ožilo.
Egon Bondy: Básne z rokov 1954 – 1955
Egon Bondy – Branislav Kuruc: Nebuďme ako Pompejčania, ktorí verili, že sa im nič nestane
Egon Bondy: Vygumovať spomienky je zločin proti ľudskosti

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984