Reklama

Veľa mladých ľudí uvažuje o samovražde

Počet zobrazení: 1568

Tínedžeri (15 – 19) sa stretávajú s mnohými životnými výzvami a ťažkými situáciami, ktoré musia zvládnuť. Často však nevedia, ako. Boja sa zdôveriť rodine či priateľom, informácie a rady získavajú neoverené, od neznámych ľudí na internete.

Napriek tomu, že mnohé závažné situácie je pre človeka náročné zvládnuť, pomoc by podľa výsledkov výskumu, realizovaného na Fakulte psychológie Paneurópskej vysokej školy (PEVŠ) v spolupráci s občianskym združením IPčko, vyhľadalo len asi 50 % mladých ľudí. Ešte menej, len 39 %, by hľadalo pomoc, keby sa cítili osamelí a len 38 %, keby mali nejaké vážne konflikty v rodine. Do online výskumu, ktorý prebiehal v jarných mesiacoch tohto roka, sa zapojilo 615 stredoškolákov vo veku 15 až 19 rokov oslovených v rámci celého Slovenska.

Mladí ľudia, ktorí uvažujú nad samovraždou a ukončením vlastného života, by pomoc blízkych vyhľadávali menej, ako v prípade osobno-emocionálnych ťažkostí. Až 38 % mladých by pri myšlienkach na smrť neoslovilo nikoho a ostávali by so svojimi problémami sami. Na internetovej poradni pre mladých IPčko.sk by 35 % tínedžerov hľadalo pomoc, ak by uvažovali o ukončení svojho života. Vyhľadanie odbornej pomoci závisí vo veľkej miere od dôvery mladých ľudí k psychológom, sociálnym pracovníkom, lekárom a iným pomáhajúcim profesiám. Takmer polovica tínedžerov je presvedčených, že by im pomoc odborníka pomohla zvládnuť vážnu emocionálnu krízu. Čím lepší postoj majú k odborníkom – psychológom, tým skôr sú ochotní takúto pomoc vyhľadať.

Rovnako to platí aj pri online chatovom poradenstve. Ak majú pocit, že je to vhodná forma, ktorá im môže pomôcť, je väčšia pravdepodobnosť, že internetové poradenstvo aj vyhľadajú. Až 38 % dospievajúcich mladých má pocit, že by si mali svoje problémy vyriešiť sami a psychológ by mal byť až posledná voľba.

Odborná literatúra hovorí, že napriek tomu, že obdobie dospievania je obdobím s najväčšou potrebou odbornej pomoci súvisiacej s duševným zdravím, zároveň predstavuje najmenšiu frekvenciu vyhľadávania odbornej pomoci pri riešení problémov. „Pre mladých znamená vyhľadanie odborníka veľkú záťaž. Spoločnosť nás ženie k výkonom, zlyhanie sa nenosí a nie je vhodné sa so svojimi ťažkosťami niekomu priznať, pretože ukazujeme, že nie sme dosť cool. Ak mladí ľudia pomoc hľadajú, podľa našich skúseností, ju hľadajú na internete v rôznych diskusných fórach, uzavretých komunitách a sieťach. Mladí si nevedia predstaviť, že by kontaktovali neznámeho odborníka, a preto zostávajú so svojimi problémami sami. Potrebujeme odborníkov, ktorí budú s deťmi a s mladými komunikovať ich jazykom a v ich prirodzenom prostredí – na internete, v škole,...“, hovorí autor výskumu, Mgr. Marek Madro, zakladateľ a riaditeľ veľmi úspešnej psychologickej internetovej poradne pre mladých, IPčko.sk a pokračuje: „IPčko.sk poskytuje mladým ľuďom možnosť zdôveriť sa so svojím problémom a riešiť svoje náročné situácie v priestore internetu anonymne, zdarma, prepája priateľský jazyk s odbornou pomocou. Za čas existencie poradne ju kontaktovalo už 42 tisíc mladých ľudí, väčšina z nich by inú formu pomoci nikdy nevyhľadala. V minulom roku kontaktovalo internetovú poradňu IPčko.sk s myšlienkami na smrť až 1 580 mladých ľudí.“

Tínedžeri, ktorí pochopili výhody online poradenstva, pravdepodobnejšie túto formu komunikácie aj využili. Pre 67 % mladých ľudí je dôležité, že o tom nemusia nikomu povedať. Pre 63 % z nich je dôležitá anonymita, ktorá im umožňuje byť úprimnými. Pre 59 % mladých je to zároveň príležitosť, ako sa prejaviť, akí naozaj sú. Mladí ľudia sú v online prostredí internetovej poradne anonymne a nevyžaduje sa od nich žiadna registrácia. Zistili sme, že ľudia, ktorí mali skúsenosť s internetovou poradňou pre mladých IPčko.sk, mali pozitívnejší postoj k tomu, že by v budúcnosti vyhľadali aj iného odborníka.

Podľa štatistík Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) bolo v minulom roku nahlásených 592 dokonaných samovrážd. U detí do 14 rokov 4, u tínedžerov do 19 rokov 11 a u mladých dospelých do 29 rokov až 73. Samovražedných pokusov bolo nahlásených celkovo 859. Z tohto počtu bolo u detí od 0 do 14 rokov 18 pokusov, u mladých ľudí od 15 – 18 rokov 81 evidovaných pokusov a u mladých dospelých do 29 rokov až 194. Tieto štatistiky NCZI však nedávajú ucelený obraz o skutočnej situácii a odborníci sa zhodujú, že tieto čísla sú v skutočnosti každý rok až trojnásobné, niektoré zdroje hovoria, až desaťnásobné.

Spoluautorka výskumu, PhDr. Desanka Kanderová, PhD., prodekanka Fakulty psychológie PEVŠ, považuje tému samovrážd mladých ľudí za vysoko aktuálnu práve v tomto období pred letnými prázdninami a dodáva: „Prílišná medializácia citlivých informácií o deťoch a mladých ľuďoch môže niekedy spôsobiť opačným efekt, ako ich ochranu. Nabáda k činu, ktorý je jednoduchší ako dlhotrvajúce stretnutia s odborníkom. Ďalším extrémom a zároveň častým javom v našej spoločnosti je zatváranie očí pred problémami okolia, o ktorých vieme. Študenti psychológie PEVŠ sa už počas štúdia aktívne zapájajú do rôznych projektov, ktoré škola organizuje alebo si ich nájdu po vlastnej línii. Často sa angažujú aj v dobrovoľníckych aktivitách, zameraných na záchranu života.“

Prof. PhDr. Eva Gajdošová, PhD. považuje pri riešení tohto problému za veľmi dôležitú intervenciu a prevenciu s dôrazom na prácu psychológov v školách. Tá má ponúknuť možnosti, ako s týmto vážnym problémom pracovať ďalej. Podľa profesorky Gajdošovej sú internetové poradne prvou šancou ako zvrátiť samovražedný úmysel dospievajúceho/mladého človeka a pokračuje: „Ak mladému človeku samovražedný pokus nevyšiel, musí opäť fungovať v podmienkach, z ktorých chcel uniknúť smrťou a potrebuje sa možno denne rozprávať o svojom probléme s dôveryhodnou osobou. A túto úlohu môžu po linke prebrať odborníci – psychológovia v školách, ktorí pracujú nielen s mladistvým, ale aj s jeho kamarátmi, spolužiakmi, učiteľmi, rodičmi. Tu treba pracovať s veľmi širokým sociálnym prostredím, ktoré musí pochopiť, že je akousi záchrannou sieťou, oporou, podporou, bezpečím – a to nemá šancu zvládnuť z časového hľadiska ani sociálny pracovník na Úrade práce, ani psychiater, ani klinický psychológ v zdravotníckom zariadení. Šancu na život držia v rukách aj psychológovia v školách.

Úvodné foto: Emil Polák

Priemer: 3.7 (6 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Top Mobilné telefóny
Reklama
Reklama