Vie prezident, čo je zlé v základoch nášho štátu?

Prezidentove slová, vyslovené v nedeľu televízii, že „niečo zlé je v základoch nášho štátu“, sú v podstate pravdivé. Veľkým otáznikom je, či pán prezident pri svojom zameraní a presvedčení dokáže nazvať skutočné zlo, ktoré je v tých základoch?!

Dovolím si tvrdiť, že toto zlo nedokáže otvorene a pravdivo pomenovať ani on, ani súčasný premiér, ani súčasný predseda parlamentu. Ale ani žiadny z exprezidentov, expremiérov a expredsedov parlamentu od vzniku Slovenskej republiky. A už vôbec to nie sú schopní ani súčasní vykrikujúci opoziční politici, ani „objektívni a kritickí“ redaktori slovenských médií.

Zlo bolo založené do základov nášho štátu už vtedy, keď sa pred očami ľudí, občanov tejto krajiny pokútne privatizoval a rozdával do súkromných rúk majetok, nadobudnutý ľudom, zväčša od roku 1945 do roku 1989. Privatizoval sa podvodnícky, špekulatívne, korupčne. Pritom sa občanom verejne klamalo, že majetok je kupovaný na základe súťaží a tendrov. Verejným tajomstvom bolo vtedy, a je aj teraz to, že také peniaze, akú hodnotu mal majetok a vyrobený tovar, nikto vtedy nemal a nemohol vlastniť. „Platili“ nevlastnými peniazmi a „osobnými vzťahmi“ pri získavaní cudzieho majetku.

Tam sa učilo i uplatňovalo korupčné správanie, ktorého korene i konáre potom 29 rokov prerastali do základov aj do stien terajšieho štátu.

Aby podvodnícky získané majetky ľudu a špekulatívne „zveľaďovanie“ kapitálu nebolo ľuďom „na očiach“, zaviedli zákonom takzvané „obchodné tajomstvo“. Pod prikrytím tohto tajomstva, chráneného zákonom, sa potom finančné, majetkové, tovarové transakcie vykonávali tak, ako sa vykonávali. Mnohé pokútne, podvodne, špekulatívne. Tiež sú takmer verejným tajomstvom špekulácie s tovarom, ktorý sa ani nedodáva, ani nepredáva, ani nepreváža, len „fixne“ prepisuje v papieroch, dodacích listoch, daňových priznaniach, daňových „vrátkach“. Nehovoriac už o veľkom „biznise“ takzvaných garážových či schránkových firiem, s ktorými ani jedná vláda, ani jeden parlament na Slovensku nedokázali skoncovať. Lebo ani nechceli.

Rozdrobenie bankového sektora na desiatky bánk uľahčovalo špekulácie v nakladaní s peniazmi, majetkom, kapitálom, robilo ich neprehľadným. Umožňovalo tiež ich nekontrolovaný vývoz za hranice Slovenska. Robilo neprehľadným a nekontrolovateľným delenie a zlučovanie podnikateľských subjektov, nekontrolovateľným je aj takzvaný krach spoločnosti či platobné neschopnosti podnikajúcich jednotlivcov i firiem.

Cielený rozklad poľnohospodárskych družstiev a štátnych majetkov nielen že pripravil státisíce ľudí na vidieku o prácu a príjem pre ich rodiny, ale aj umožnil špekulácie s pôdou, ktorá ostala zrazu „nepotrebná a zbytočná“. Špekuláciou jednotlivcov a skupín sa ukázalo, že aj bez pestovania plodín a chovu poľnohospodárskych zvierat sa dá zbohatnúť na dotáciách a eurofondoch, činnosťou na hony vzdialenou od poctivej poľnohospodárskej práce. Pritom vlastníkom pôdy sa z toho ujdú omrvinky. Podobný, možno ešte horší stav je s lesmi.

Žiadna vláda, ani žiadny parlament od vzniku Slovenskej republiky v oblasti poľnohospodárstva na Slovensku nič zásadné pre zlepšenie neurobili.

Toto sú len niektoré faktory, „semienka“ zla, ktoré ktosi „vtedy“ zasial.

Vie pán prezident, koľko ľudí ovplyvnili len tieto ZLÁ? Vie, koľkým státisícom ľudí zmenilo život a osud prepustenie z práce, zbavenie rodín základného príjmu a možnosti poctivo pracovať???

Vie, koľké desaťtisíce museli za prácou do zahraničia, čo v mnohých prípadoch viedlo k rozpadu rodín, alebo k tragédiám, ktoré sa tam stali?

Vie, koľkým ľuďom ešte dnes vytrysknú slzy do očí, keď spomínajú, ako boli bezmocní, keď sa v produktívnom veku ocitli zo dňa na deň „na dlažbe“?

Bol sa pán prezident pozrieť a porozprávať s ľuďmi na vidieku, kde niektoré, predtým v podstate fungujúce obce sa vyľudňujú a zanikajú?

Podsunul niekto pánu prezidentovi číslo, koľko ľudí riešilo bezvýchodiskovú situáciu samovraždou? Koľkých postihli psychické následky na celý život?

Dal si pán prezident priniesť štatistiku, alebo analýzu, koľkí ľudia sa z vyššie uvedených príčin stali bezdomovcami, proti koľkým je vedená exekúcia? Má ucelenú štatistiku, koľko vrážd, násilných trestných činov a vyhrážok bolo spáchaných z majetkových dôvodov?

A až dnes, po vražde novinára, hoci ešte s nevyšetreným motívom a nezistenými páchateľmi a ich objednávateľmi, sa pán prezident prebudil a začal hovoriť o „zle v základoch nášho štátu“.

Dosť neskoro, pán prezident!

Autor je podpredseda KSS