Vzdelanci

Tento scenár už poznám naspamäť. Najprv niekoľko médiami publikovaných káuz. Potom návrh na odvolanie príslušného ministra. Teraz to chytilo ministra školstva. Bez toho, že by som bol jeho obhajcom alebo obhajcom akéhokoľvek plytvania so štátnymi prostriedkami, naskytá sa otázka, či minister je na to, aby kontroloval objednávku na kvety za niekoľko eur - pritom tento rezort obhospodaruje prostriedky rádovo v stovkách miliónov eur. To je téma pre noviny, či minister vypil (?) v Londýne pri plnení reprezentačných povinností jednu či desať fliaš koňaku? Naozaj treba verejnosť mesiace otravovať tým, či a za koľko si ministerstvo prenajalo auto a kto sa ním vozil? Ani jedna z týchto tzv. káuz nemá so vzdelávaním nič spoločné.

Pozorný pozorovateľ toho, čím sa zaoberá ministerstvo, si asi všimol, aké poriadky sa urobili s prostriedkami na mimoškolskú činnosť, kde len pre oživenie pamäte - v minulom období boli poberateľmi štátnych prostriedkov centrá voľného času, ktoré často mali pod krídlami niekoľko stoviek detičiek, často toľko, koľko ich nie je ani v celom regióne. Dal si niekto prácu s tým, koľko štátnych prostriedkov takto unikalo hore komínom?

Kto sa doteraz chytil upratovania na stredných školách? Štát si pustil z rúk  vplyv na sieť stredných škôl. Desiatky nových gymnázií chrlia tisíce absolventov, ktorých jediné uplatnenie je dostať sa na jednu z „prestížnych“ novošľachtencov vysokých škôl, ktorých absolventi okrem titulu taktiež nemajú uplatnenie v praxi. Komu doteraz vadilo, že vysokoškolský pedagóg mal niekedy aj štyri celotýždňové úväzky na štyroch vysokých školách?

Na Slovensku len cca 2% študentov neurobí maturitnú skúšku, kým v Európe je to niekedy viac ako 20%. To máme také vynikajúce školstvo alebo takú nadpriemerne múdru mládež? Kto sa pokúša zaviesť také objektívne maturity, aké sú bežné vo väčšej časti Európy?

Na strednú školu napr.  umeleckého zamerania, kde naozaj treba aj talent, prijme riaditeľ pokojne polovicu žiakov len preto, aby podľa doteraz platného normatívu „vyfasoval“ od štátu prostriedky, ktoré sú prideľované škole podľa počtu žiakov, nie podľa užitočnosti toho, aký dorast škola vychováva, ale aby udržal počty učiteľov.

Kroky, ktoré ministerstvo na odstránenie týchto a mnohých ďalších nedostatkov urobilo, či - tak ako je to naznačené v správe o stave školstva predloženej do parlamentu ministerstvom - ešte chce urobiť, našich mediálnych a poslaneckých vzdelancov, a to sú všetko nie hlupáci, ale vysokoškolsky vzdelaní ľudia, nezaujíma. Nejde totiž o ministra. Ide o to, aby veľkú cieľovú skupinu voličov už zo svojej podstaty ľavicových, zneistili alebo rovno nahnali do košiara niekoho iného. A to sme už pri politike.  Opäť niekto miesto demokracie sa  pokúša uplatniť vládu médií - mediokraciu.