Vzniká nové ohnisko napätia na Balkáne?

Počet zobrazení: 3528

Macedónsko (Republika Macedónsko, 25 713 km2, necelých 2,1 milióna obyvateľov) patrí k štátom, o ktorý hlavné médiá nejavia veľký záujem. Súvisí to zrejme aj s tým, že sa mu vyhli občianske vojny v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Bol to jediný štát, kde vyhlásenie samostatnosti ktorého (odtrhnutie od Juhoslávie) neviedlo k vojne.

Vznikol však politicko-diplomatický problém s názvom nového štátu. Súvisel s históriou Macedónska – od kráľovstva (ríše) v antickom Grécku, neskôr rímskej provincie a súčasti Byzantskej ríše, osídlenia územia Slovanmi až po viac ako päťstoročnú tureckú nadvládu.

V 20. storočí Macedónsko upozornilo na seba medzinárodné spoločenstvo v auguste 1903 v krátkom Ilindenskom povstaní vedenom Vnútornou macedónskou revolučnou organizáciou. Bola vyhlásená Krušovská republika, ktorá po potlačení povstania padla. Po dvoch balkánskych vojnách (1912 – 1913) sa historické územie Macedónska rozdelilo medzi tri štáty: Grécko, Srbsko a Bulharsko. Najväčšia časť – provincia Macedónsko – pripadla Grécku (vyše 34 tis km2, dnes s viac ako 2,6 milióna obyvateľmi), územie dnešnej Republiky Macedónsko Srbsku a najmenšia časť Bulharsku (dnes zhruba v rámci Blagoevgradskej oblasti – cca 6 500 km2 s viac ako 300 tisíc obyvateľmi). Samostatné Macedónsko sa už neobnovilo. Po vytvorení Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov v decembri 1918 (od 1929 Kráľovstvo Juhoslávia) sa územie srbského Macedónska stalo jeho súčasťou. V druhej svetovej vojne toto územie anektovali či okupovali Bulharsko, Taliansko a Nemecko. V apríli 1945 vyhlásili v Juhoslávii Ľudovú republiku Macedónsko. V 1963 sa premenovala na Socialistickú republiku Macedónia a 1991 na Republiku Macedónia, ktorá sa reálne osamostatnila 20. novembra 1991 (po referende o samostatnosti 8. septembra).

Grécko vzhľadom na existenciu provincie Macedónsko na svojom území žiadalo nový štát pomenovať ako Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko (známa je anglická skratka FYROM – Former Yugoslav Republic of Macedonia). Pod týmto názvom bolo Macedónsko v roku 1993 prijaté za člena OSN. Najmä v súvislosti s úsilím Macedónska vstúpiť do EÚ a NATO Grécko trvalo na označovaní Macedónska ako FYROM. V 2011 sa Macedónsko obrátilo na Medzinárodný súd v Haagu, ktorý rozhodol, že Grécko nemôže takto blokovať Macedónsko v medzinárodných vzťahoch.

Konflikty súvisiace s rozpadom Juhoslávie sa nakoniec dotkli aj Macedónska – vznikli v dôsledku procesov, ktoré spustilo bombardovanie „malej Juhoslávie“ štátmi NATO v roku 1999. Do Macedónska prúdila vlna utečencov z Kosova, ktorá dosiahla podľa niektorých zdrojov až 360 tisíc osôb. Hoci časť z nich sa vrátila, medzi Albáncami, ktorí tvoria asi štvrtinu obyvateľov Macedónska, rástli sklony k separatizmu.

V roku 2001 prepukli boje medzi albánskymi extrémistickými skupinami, ktoré sa sformovali podľa vzoru Kosovskej oslobodeneckej armády a macedónskymi bezpečnostnými zložkami. Boje sa odohrávali na hraniciach s územím Kosova, najmä v okolí Tetova. Aj pod tlakom medzinárodného spoločenstva, najmä Západu, bola 13. augusta 2001 uzavretá Ochridská dohoda macedónskej vlády a albánskych politických strán (ale bez účasti povstalcov). Sporadické zrážky sa vyskytovali aj naďalej a po jednostrannom vyhlásení samostatnosti Kosova sa situácia stala napätejšou, ale incidenty neprekročili kritickú úroveň.

Kumanovo v Macedónsku sa 9. mája stalo dejiskom nového výbuchu ozbrojeného násilia. Išlo o akciu albánskych teroristov, ktorí do Macedónska prišli zvonku s cieľom destabilizovať situáciu v štáte a podniknúť aj kroky na realizáciu vízie „Veľkého Albánska“. Vznikajú vážne otázky na zamyslenie, ktoré naznačujú, že niečo nie je v poriadku. Súvisia s tým, čo všetko sa môže skrývať za destabilizáciou štátu i regiónu. Po prvé, ako je možné, že z územia, kde pôsobia sily NATO (misia KFOR) sa nepozorovane presunie cez hranice niekoľko desiatok ozbrojených osôb? Po druhé, prečo sa „hlavnoprúdové“ médiá akciou, napriek jej rozsahu a nebezpečenstvu (viac ako 20 mŕtvych) na rozdiel od kauzy Charlie Hebdo, zaoberajú len okrajovo? Po tretie, nedošlo k akcii aj v dôsledku toho, že Macedónsko uvažuje o účasti na budovaní plynovodu Blue stream, čomu chcú USA zabrániť? Po štvrté, nechystá sa v Macedónsku, ktoré má viaceré sociálno-ekonomické, politické i bezpečnostné ťažkosti, nová farebná revolúcia (najmä po krachu ukrajinského projektu)? A po piate, načo vlastne bola po bombardovaní „malej“ Juhoslávie na území Kosova veľmi rýchlo postavená nová vojenská základňa USA Camp Bondsteel, ktorá je druhá najväčšia v Európe?

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Vyšlo v Literárnom týždenníku 19 – 20/2015

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Jozef Gazarek
#1
Jozef Gazarek
22. máj 2015, 16:12

Vždy ste písal obšírne, teraz je to rozsahom pre mňa vhodné, obsah je pre mňa znalosť, tak som vnímal  vašu  reč a text vždy. Máte svoju tému a správne je, že sa jej držíte, tak to vidím.  Ale. Ak by nebolo ale, tak nepíšem. Škoda, že tu sú čitatelia soliďáci, ktorí si svoje ale veľmi zvažujú, preto je tu tak málo diskutujúcich, a preto sa nikam spoločne nehýbeme. Vychýliť svet sa dá, to je historicky dokázané. A nemusí sa spominať to, ako padala Európa do reštaurácie kapitalizmu, može sa opísať to, ako padla Európa do reštaurácie feudalizmu. Už len to, ak sa podarí spoločnosti vnímať dnešok ako reštauráciu kapitalizmu je prvá podmienka  východiska a posunu politiky demokracie k riešeniu problémov demokracie  a slobody.  

Obrázok používateľa P.Guman
#2
Pavel Guman
23. máj 2015, 22:27

Hlavný natovec - USA sa pokúsil dostať k moci svoju bábku Zorana Zaeva, sociálneho demokrata, aby slúžil ich záujmom. Tým hlavným cieľom je teraz odstaviť výstavbu plynovodu na trase Rusko - Turecko - Grécko  do Macedónska.

 

"A po piate, načo vlastne bola po bombardovaní „malej“ Juhoslávie na území Kosova veľmi rýchlo postavená nová vojenská základňa USA Camp Bondsteel, ktorá je druhá najväčšia v Európe?"

Základňa je využívaná hlavným natovcom na prepravu drôg z Afganistanu do EU... Tam, kde je ropa a kde sú drogy je aj CIA, alebo ňou platení služobníci.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984