Reklama

Za generálom Rudolfom Tvaroškom

Počet zobrazení: 2487

V slovenskom priestore sa udiali v 20. storočí viaceré radikálne štátno-režimové zmeny, s ktorými sa vyrovnávalo niekoľko generácií. Táto dejinná dynamika, v ktorej meniace sa generácie plávali, rozhodujúcim spôsobom vplývala na život a vedomie jednotlivých ľudí.

Ich životný osud a životná skúsenosť záviseli od doby ich zrodu a individuálneho veku.

V procese permanentnej kontinuity generácií neopakovateľným spôsobom sa v tejto dynamike ocitajú ďalšie pokolenia. Patrí sa poznať prototypy odchádzajúcej generácie, majúcej za sebou neobnoviteľný zmysluplný život. Kiežby ich tie nové pokolenia aspoň tušili.

r._tvaroska.jpgGenerál Rudolf Tvaroška na svet prišiel 5. júna 1928 v Chtelnici a odišiel z neho 30. júna 2017 v Trenčíne.

Pred očami mám jeho písomné správy a informácie ministrovi. Tie krasopisne napísané vlastnou rukou, v úhľadnej podobe, obsahujúce názor k podstate veci, záver a odporúčanie. Presné a jasné, logicky a fakticky zdôvodnené riešenie. A na konci vlastný nenapodobiteľný podpis, ktorý prezrádza, že signatár podpisoval v živote veľa a veľmi dôležitých rozhodnutí a je si vedomý právnych súvislostí svojho podpisu, pre každý prípad.

Na Ministerstve obrany Slovenskej republiky pracoval v rokoch 1993 až 1999. V turbulentných procesoch vyjasňovania bezpečnostnej orientácie mladej Slovenskej republiky, armádnych premien a vytvárania nových štruktúr ako poradca ministrov obrany SR bez ohľadu na ich stranícku príslušnosť prispieval svojím rozhľadom k hľadaniu najlepších riešení z reálne možných. Práca na ministerstve SR nie je vrcholom jeho činnosti, akoby sa to pri automatickom preberaní oficiálnych hodnôt byrokracie mohlo zdať. Viac vrcholných výkonov a uznaní mal vtedy už za sebou.

Počas druhej svetovej vojny bol gymnazistom a ako 19- ročný v októbri 1945 postúpil do Vojenskej akadémie v Hraniciach na Morave. Po jej absolvovaní na dve desaťročia spojil svoj život s delostrelectvom v ČSĽA. Postupne absolvoval ďalšie kurzy, školy a špecializoval sa na vyzbrojovanie delostrelectva a raketového vojska. V roku 1969 sa stal náčelníkom Výzbrojnej služby Ministerstva národnej obrany ČSSR. Na tomto poste ako 46-ročný bol v roku 1974 vymenovaný do hodnosti generálmajora.

Hodno spomenúť, že Rudolf Tvaroška bol predsedom futbalového oddielu TTS, neskôr Jednota Trenčín, v období najväčších úspechov trenčianskeho futbalu v československej celoštátnej lige. Dve desaťročia pôsobil ako člen pléna ČSFZ a v rokoch 1971 až 1973 sa okonca stal jeho predsedom. Od roku 1982 až do odchodu do výslužby 31. januára 1988 bol náčelníkom Správy vrcholového športu ČSĽA.

Po odchode z vojenskej služby svoje rozsiahle poznatky a praktické skúsenosti poskytol vo viacerých výrobných a obchodných spoločnostiach slovenského obranného priemyslu. Bol pri vývoji, skúškach a ukážkach delostreleckej a raketovej techniky a munície. Dokonale poznal zbrane, priateľov aj ostrých súperov na tomto špecifickom fronte. Patril k tým najväčším bojovníkom usilujúcim o prežitie slovenského zbrojárstva.

r._tvaroska_vop.jpg
Rudolf Tvaroška v roku 1988 na návšteve Vojenského opravárenského podniku
Trenčín. V strede dnešný minister obrany SR Peter Gajdoš.
Foto: Pavol Vitko

Múdry, charakterný a pevný chlap sa zapojil aj do procesu tvorby novej ľavicovej strany. Potvrdením jeho osobných kvalít bolo aj miesto na kandidátke Strany demokratickej ľavice v parlamentných voľbách do Federálneho zhromaždenia ČSFR v roku 1992. V ňom pôsobil ako člen Branno-bezpečnostného výboru FZ, a zároveň aj v orgáne FZ pre kontrolu Vojenského obranného spravodajstva. Zemitosť osobnej povahy, životná múdrosť a skúsenosť, zmysel pre národný slovenský sebaurčovací dejinotvorný ťah ho viedli k hlasovaniu za Ústavný zákon o zániku ČSFR. Z poslancov za SDĽ v Snemovni ľudu bol jediný. A jediným hlasom za tento zákon bol aj hlas Štefana Nižňanského v Snemovni národov.

O pár mesiacov na žilinskom 2. zjazde SDĽ v máji 1993 delegáti prijímali dokument „O čo sa usiluje SDĽ,“ ekonomický, sociálny a zahranično-politický program strany. Zjazd zavŕšil programovú a politickú orientáciu SDĽ vychádzajúcu z princípov Socialistickej internacionály a rozhodol o podaní prihlášky strany do Socialistickej internacionály.

V diskusii o návrhu zahranično-politického programu SDĽ malo vystúpenie Rudolfa Tvarošku mimoriadne veľký, ba až rozhodujúci význam. Koho slovo mohlo mať už väčší význam ako slovo generála z bývalého režimu. Číry slovenský vlastenec, najkompetentnejší vojenský mozog v sále, zušľachtený svojou armádnou skúsenosťou, nanajvýš zodpovedne vnímal bezpečnostnú situáciu v Európe, bezpečnostné riziká mladej samostatnej Slovenskej republiky, nebezpečenstvo opätovného vynorenia sa hrozieb, ktoré boli dobovo potlačené existenciou sovietskeho bloku a bipolaritou sveta. Tvaroškova podpora zahranično-politického programu SDĽ výrazne ovplyvnila rozhodovanie delegátov zjazdu. A program napokon aj prispel k neskoršej akceptácii SDĽ ako zodpovednej štátotvornej politickej sily v zápase o strategickú orientáciu a smerovanie Slovenskej republiky.

Generál Tvaroška vynikal úžasnou životnou vitalitou. Jej výsledkom boli aj jeho vyznamenania, pamätné medaily a rôzne ocenenia. Za všetky menujme Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy, ktorý mu bol udelený v roku 2000.

Aj v tomto storočí bol stále obdivuhodne činný. Patrí k zakladateľom Klubu generálov SR, Klubu veteránov v Trenčíne, v ktorom až do smrti bol Čestným predsedom.

Pravda a spravodlivosť boli najvyššími hodnotami, ktoré dominovali v jeho postojoch,  zanietených vystúpeniach a diskusiách. V spoločenstvách a priestoroch kde žil, nastalo prázdno. A nikto v ňom už Rudka Tvarošku nenahradí.

Vzácny priateľ, česť Tvojej pamiatke!

Fotozdroj: Klub generálov Slovenskej republiky

Priemer: 5 (22 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Top Mobilné telefóny
Reklama
Reklama