Reklama

Záboj Bohuslav Kuľhavý a jeho postmoderné maliarstvo

Počet zobrazení: 1797

„Postmoderna sa začína tam, kde sa končí celok...“ – povedal klasik postmoderny Wolfgang Welsch. Táto jeho (dnes už kultová veta) obletela – dá sa povedať – svet, aby zanechala odozvu v tvorbe osobností nedávno skončeného 20. storočia a súčasnosti. Boli a sú umelci, ktorí svoje obrazy často realizovali v závislosti od zložitých perspektívnych pohľadov, zahŕňajúc do ich vizuálnej štruktúry rôzne fragmenty zobrazovanej skutočnosti, odbočky z reality do sveta fantázie a snov a akési maliarske či výtvarné „poznámky pod čiarou“. V ich súhrne vytvárajú priestor na to, aby sme namiesto očí jedného diváka pripomínali sami sebe diváka „pluralitného“, t. j. schopného vnímať umelecké dielo na pozadí viacerých pocitov. Podobne ako postmoderný román nie je povinný zachovávať iba jeden jediný hlas, výpoveď či názor, ani postmoderné maliarstvo nie je povinné v tomto zmysle zachovávať jediný uhol pohľadu na skutočnosť. Platí to aj pre tvorbu ojedinelého zjavu na našej súčasnej výtvarnej scéne – slovenského maliara Záboja Bohuslava Kuľhavého.

322_410n_obraz.jpg_kulhavy_oda_2004_o_komb_t._pl_55_x_80_cm_sm_pancik.jpg
Óda, 2004, olej, kombinovaná technika, plátno, 55 x 80 cm.

Záboj Bohuslav Kuľhavý (nar. 9.februára 1937), pochádza zo Závažnej Poruby (okres Liptovský Mikuláš). Do slovenského výtvarného umenia vstúpil na začiatku šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia v Martine. Pohyboval sa vtedy v okruhu umelcov, ktorí si dali názov Skupina Mikuláša Galandu. A študoval súkromne u Martina Benku (1888 – 1971). Potom istý čas mal spoločný ateliér s Milanom Laluhom (1930), známym svojím úspechom na medzinárodnom Bienále v Benátkach v roku 1966; v roku 1964 sa presťahoval do Bratislavy.

Od raných prác poznačených realistickým prepisom skutočnosti prešiel etapou štylizácie a abstrakcie, krátkym obdobím kubizmu, na ktoré nadviazal osobitou poetikou maľby vyznačujúcej sa nadväznosťou na odkaz slovenského výtvarného nadrealizmu. Od prvotného typu tzv. panelovej maľby prešiel k novej obrazovej reči osnovanej na princípe „sústavy rozdielnych výtvarných polôh“, ktorú objavil a uviedol do života sám v prvej polovici sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Bolo to v roku 1975 na jeho samostatnej výstave obrazov v Galérii Cypriána Majerníka v Bratislave. Ešte predtým v roku 1963 usporiadal svoju prvú samostatnú výstavu v Slovenskom národnom múzeu (Etnografické múzeum) v Martine a roku 1969 sa úspešne prezentoval v Lasson Gallery of Modern Art v Londýne. Výstavu uviedol vlastným Manifestom z toho istého roku. Záboj Bohuslav Kuľhavý reprezentoval naše umenie na výstave Súčasné slovenské výtvarné umenie v Prahe v roku 1963 a roku 1968 zasa v kolekcii československého výtvarného umenia na Medzinárodnom bienále mladých výtvarníkov Danuvius 1968 v Bratislave, ktoré tiež organizačne pripravoval ako člen výstavného komitétu.

323_410_afrodita_2012_o_komb._tech._150_x_70_cm_ma.jpgAfrodita, 2012, olej, kombinovaná technika, 150 x 70 cm.

Jeho maliarska výpoveď v sedemdesiatych rokoch sa zrodila na základe spolupôsobenia viacerých typov výtvarnej reči v jednom obraze (bolo to maliarstvo s prevahou rozumu, maliarstvo s prevahou citu, maliarstvo relatívnej rovnováhy rozumu a citu, ktoré vytvárajú medzi sebou tzv. zónu rovnováhy a zónu protipólov). Záboj Bohuslav Kuľhavý sa stotožnil s názorom, že najobjektívnejší pohľad na súčasný problém je pohľad niekoľkých takýchto vhodne zvolených rovín, ktoré vyvolávajú spektrálne pocitové objemy, zbavujúce nás doterajšieho vyhraneného individualizmu a subjektivizmu. Sústava rozdielnych výtvarných polôh tak odrážala mnohotvárnosť maliarskeho poznania skutočnosti (minulej a súčasnej). Odtiaľ bol už iba krok k formulácii Kuľhavého osobitej výtvarnej výpovede, ktorou sa snažil o súhru rôznych uhlov pohľadu vo výtvarnej transpozícii skutočnosti namaľovanej na princípe kompozície nie jedného, ale viacerých obrazových celkov v kontexte toho-ktorého diela. Tá sa stala živým organizmom postmodernej doby. Kuľhavý sa tak stal priekopníkom postmoderného maliarstva u nás. K tomu dospel sám, postupne, systematicky rozvíjajúc svoje úsilie v domácom kultúrnom prostredí, nezávisle na cudzích vzoroch. Najmä po roku 1980, paralelne s vývinom postmoderného maliarstva vo svete. Svedčí o tom aj ocenenie, ktoré získal počas svojho pôsobenia v USA v rokoch 1987 – 1988 od Metropolitan Museum of Art v New Yorku. O to osobitnejší sa javí jeho prínos dnes, v čase, keď sa k odkazu postmoderny a jej dosahu na náš život hlásia mnohí, predovšetkým mladší umelci.

Dá sa povedať, že obrazy Záboja Bohuslava Kuľhavého sa stali priestorom na súhru niekoľkých pocitov, ktoré navzájom spoločne pôsobia v rámci slobodnej voľby autora a vnímateľa obrazu. Povedané umelcovými vlastnými slovami: „sloboda pocitu je výsledkom poznávania svojho duchovného vnútra – prichádza zvnútra, a nie zvonku“. Podľa neho „skutočný postmodernizmus v maliarstve musí byť súhrnom rozdielnych polôh, štýlov na jednom obraze. Týmto spôsobom umenie vracia subjekt na novej úrovni k sebe samému“.

Možno povedať, že Záboj Bohuslav Kuľhavý bol prvý, kto tento poznatok zaviedol do výtvarnej praxe. Svoj výtvarný názor rozvinul v priebehu deväťdesiatych rokov minulého storočia a na prelome tisícročí formuloval základné kvalitatívne stupne svojej maľby založené na základ tzv. objemového myslenia, zahŕňajúceho niekoľko zón jeho tvorby. Spomedzi nich je najrozšírenejšia tzv. stredná zóna, akýsi medzistupeň predstavuje relaxačná zóna a kvalitatívny vrchol umelcovej tvorby predstavuje majstrovská zóna. Tento koncept pretrváva v jeho tvorbe až do súčasnosti.

322_410o_kulhavy_janske_sny_2004._o_komb._tech._platno_55_x_80_cm._sm_pancik.jpg
Jánske sny, 2004. olej, kombinovaná technika, plátno, 55 x 80 cm.

Filozofia postmodernizmu a stav poznania v tejto oblasti boli a sú vecou srdca Záboja Bohuslava Kuľhavého. Jeho maliarstvo odráža to, čo možno považovať za objektívne vyjadrenie schopností a talentu umelca. Dokazuje, že možnosť objavovať nie je v maliarstve vyčerpaná, že obraz má a aj v budúcnosti bude mať svoje nezastupiteľné miesto vo výtvarnom umení, že maliarstvo chápe obraz ako prípravu „hlbšieho“ aktu, kde vnímaním rôznych štýlových hodnôt naraz sa môžeme naučiť vidieť rovnako „naraz“ aj okolitý svet. Hlbší meditatívny ponor by nás mal viesť k lepšiemu poznaniu seba samého a k postupnému odkrývaniu a odstraňovaniu negatív i naopak, k posilňovaniu a odhaľovaniu našich nových možností v umení a v živote.

Pribeh modelky bezdomovcov, 2011, olej, kombinovaná technika 2011, 150 x 70 cm. Vpravo: Albín, Diego, Milan und Ich, 2011, olej, 150 x 70 cm.

324_411_pribeh_modelky_bezdomovcov_o_kt._2011_150_x_70_cm_ma.jpg324_z.b._kulhavy_albindiegomilan_und_ich._2011_ol_j_150_x_70_cm.jpg

Poukázali na to aj samostatné výstavy jeho tvorby usporiadané v priebehu posledných rokov, a tiež monografia umelcovho života a tvorby vydaná Bratislave v roku 2003. Výstava Posledné roky (14. február – 4.  marec 2017) v Galérii F7 v Bratislave zodpovedajúco ocenila jeho celoživotný vklad do vývinu slovenského výtvarného umenia. Jej usporiadanie bolo motivované aj umelcovým nedávnym životným jubileom (80 rokov) a presvedčením, že Bohuslav Záboj Kuľhavý svojimi dielami celkom určite osloví a zaujme verejnosť. Priblížila východiská Kuľhavého tvorby. A tiež jej vlastnú filozofickú koncepciu autorových racionálne a logicky zdôvodnených výpovedí, prostredníctvom jeho pregnantne formulovaných myšlienok o povahe a programe vlastnej maliarskej tvorby.  Pochopiteľne v konfrontácii s myšlienkami známych teoretikov postmoderny: W.Welscha, J. Lyotarda, H. Klotza, A. Gehlena a i.

Prezentácia maliarskej tvorby Záboja Bohuslava Kuľhavého, prvá po rokoch s potrebnou mierou bilancovala ním dosiahnuté výsledky, a zároveň z umelecko-historického hľadiska vyznačila ťažisko jeho tvorby. Jej dnes už nespochybniteľné miesto v štruktúre výtvarného umenia súčasnosti na Slovensku a v medzinárodnom kontexte.

Priemer: 4.2 (5 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Top Mobilné telefóny
Reklama
Reklama