Základný európsky príjem pre všetkých: dozrel čas?

Celkový počet zobrazení titulu: 4897 | Týždenné zobrazenia: 13 | Dnešné zobrazenia: 1

zakladny_prijem.jpgČo je to všeobecný základný príjem? Je to nepodmienený štátny príspevok, ktorý od štátu mesačne dostane každý jeho občan, a to len z toho titulu, že je občan štátu. O všeobecnom základnom príjme sa na pôde západnej ľavice horlivo diskutuje už niekoľko desaťročí. Na Slovensku – ako to už býva – sme zasa o niečo pozadu. V súčasnosti sa spúšťa európska občianska iniciatíva, ktorá môže tento progresívny projekt dotlačiť až do Európskej komisie. Som presvedčený, že tento projekt by ľudia mali podporiť. Sám som tak urobil prakticky okamžite, ako som sa o tejto iniciatíve dozvedel.

Civilizačný výdobytok

Všeobecný základný príjem je akési štátne „vreckové“. Dostávali by ho všetci občania bez ohľadu na svoju sociálnu situáciu. A dostávali by ho bezpodmienečne. Žiadne dokazovanie sociálnej potrebnosti, žiadne behanie po úradoch, žiadne podmienky, žiadne doprosovanie. Jednoducho, nárok na tento príjem by mal každý občan bez výnimky. Môžeme si takýto prepych dovoliť?

Na túto otázku odpovedal jasne už pred niekoľkými rokmi na Klube Nového slova známy český filozof Marek Hrubec: „V minulosti sa každý pretĺkal, ako vedel. Bolo nemysliteľné, aby boli v mestách chodníky, cesty a verejné osvetlenie, mestská polícia... Dnes je to všetko samozrejmosť. A naša civilizácia je možno už tak ďaleko, že môže dať základný príjem všetkým občanom. Potom sa nestane, že niekto zmrzne na ulici alebo nebude mať čo jesť. Táto dávka je akýmsi základným právom každého človeka na dôstojnosť.“

Ľavica aj pravica hovorí áno

Garanciu základného príjmu pre všetkých ľudí ako jeden z prvých obhajoval nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu James Tobin. V súčasnosti tento koncept bližšie rozvádza predovšetkým belgický analytik Philippe Van Parijs, hoci medzi jeho obhajcov patrí napríklad aj slávny francúzsky filozof Andre Gorz či alterglobalistickí klasici Antonio Negri a Michael Hardt. Táto myšlienka však nemá zástancov iba medzi ľavicovými teoretikmi. Všeobecný základný príjem v tej či onej podobe podporovali aj pravicoví ekonómovia, napríklad Friedrich von Hayek, Milton Friedman či Paul Samuelson.

Argumentácia Van Parijsa vychádza zo snahy o naplnenie tzv. pozitívnej slobody, a teda materiálnych podmienok pre skutočnú slobodu každého jednotlivca. Ťažko totiž považovať za slobodného povedzme bezdomovca, chyteného v pasci chudoby, odsúdeného na žobrotu a hlad. Všeobecný základný príjem by bol zárukou toho, aby sa každý občan mohol spoľahnúť aspoň na elementárnu dôstojnú životnú úroveň. Vo svete Sputnikov a kozmických staníc by sa azda na takýto projekt prostriedky našli.

Je to spravodlivé?

Samozrejme, všeobecný základný príjem možno označiť za nespravodlivý. Napríklad podľa nórskeho neomarxistu Jona Elstera by bol takýto nepodmienený príjem aj pre záhaľčivých jednotlivcov len veľmi ťažko obhájiteľný, pretože „je v rozpore so všeobecne rozšíreným poňatím spravodlivosti, ktoré vníma ako silne nespravodlivé, keď práceschopní ľudia žijú z práce iných.“ Pravda, z tohto hľadiska je v rozpore so spravodlivosťou už dnešný stav, ak napríklad vlastník nehnuteľnosti žije z práce iných (z renty), zatiaľ čo nevynakladá žiadnu prácu.

Vo svojej knihe Späť k Marxovi? som ideu všeobecného základného príjmu kritizoval ako nedostatočne spravodlivú aj ja. Van Parijsova argumentácia je totiž v očividnom rozpore s kritériom čistého úsilia jednotlivca, ktoré obhajujem vo svojej teórii spravodlivosti. Nevychádza totiž z pracovitosti jednotlivcov a nerozlišuje medzi zaslúženou a nezaslúženou odmenou. Neodráža ani kritérium potrieb, pretože takýto príspevok je vyplácaný tak chudobným, ako aj bohatým. Aj preto by z hľadiska spravodlivosti bolo možno vhodnejšie, aby sme pracovali napríklad s konceptom tzv. participatívneho príjmu, ktorý obhajuje napríklad Claus Offe. V rámci tohto návrhu by v prípade práceschopných jednotlivcov priznanie základného príjmu záviselo od ich ochoty vykonávať verejnoprospešnú činnosť či zúčastňovať sa vzdelávacích aktivít.

Nejde o dávku pre zaháľačov

Za nespravodlivé možno považovať predovšetkým to, že všeobecný základný príjem je vyplácaný v rovnakej výške nielen sociálne potrebným, ale všetkým jednotlivcom, počnúc najchudobnejšími až po najbohatších. Tento paušálny prístup sa dá označiť za zbytočne finančne nákladný. Ak by boli prostriedky, ktoré sú podľa Van Parijsovho modelu priznávané aj tým, ktorí ich nepotrebujú, prerozdelené medzi tých, ktorí ich naopak potrebujú, výška základného príjmu pre sociálne potrebných by mohla byť rádovo vyššia. Iný názor má britský ekonóm Andrew Glyn, ktorý základný príjem obhajuje s odvolaním sa na nižšiu administratívnu náročnosť, ktorá by prispela k väčšej ekonomickej efektivite pri vyplácaní tejto univerzálnej dávky.

Bez ohľadu na moje čiastkové výhrady zdieľam Van Parijsovo presvedčenie, že garancia všeobecnej základnej dávky by nemala za následok menšiu pracovnú motiváciu pre jednotlivcov. Ako píše Van Parijs: „To neznamená, že sa tu permanentná nečinnosť stáva príťažlivou voľbou: ani pri vysokom univerzálnom všeobecnom príjme nemôžeme očakávať, že nám zabezpečí pohodlný život. Má nám umožniť vziať si voľno pri zmene miesta, redukovať pracovnú dobu, urobiť si čas na rekvalifikáciu, začať podnikať alebo sa pripojiť ku kooperatíve.“

Základná sociálna istota pre každého

Všeobecný základný príjem netreba chápať ako stelesnenie sociálnej spravodlivosti, ale ako civilizačný výdobytok, ktorý by každému občanovi zabezpečil pozitívnu slobodu a minimálnu dôstojnú životnú úroveň za akýchkoľvek životných udalostí. Bol by tým najelementárnejším prejavom humánnosti a stal by sa základnou sociálnou istotou každého občana, samozrejme, popri zachovaní doterajších sociálnych dávok a štátnych príspevkov. Mohol by byť dôležitým predpokladom pre napĺňanie extenzívnejších predstáv o sociálne spravodlivej redistribúcii a solidarity, modelovaných na báze potrieb.

Doposiaľ sa tento projekt aspoň čiastočne podarilo v tej či onej podobe zrealizovať v americkej Aljaške, v Brazílii či v niektorých kanadských mestách. Snahy o jeho presadenie boli citeľné aj v americkom Kongrese. Spomedzi európskych štátov zašlo najďalej Holandsko, ktoré zaviedlo všeobecný základný príjem aspoň pre umelcov a predstaviteľov kultúry. V polovici 90. rokov bola v Holandsku o tomto projekte veľmi živá diskusia. Najčastejšími politickými podporovateľmi všeobecného základného príjmu sú zväčša zelené strany, ale hlboké diskusie rozprúdil aj v mnohých sociálnodemokratických stranách počnúc 70. rokmi minulého storočia až doteraz. Za zmienku stojí, že viaceré stredoľavé strany vnímajú napríklad negatívnu daň z príjmu ako možnú cestu práve k všeobecnému základnému príjmu, hoci nejde o totožné projekty. Navyše, a to je dôležité, tento projekt predpokladá paralelnú existenciu všetkých doterajších sociálnych dávok a príspevkov, čo je zásadný rozdiel v porovnaní s karikatúrou základného všeobecného príjmu, s ktorou na Slovensku prišli niektorí popletení neoliberálni politici.

Odpoveď pre Európu

Nech by bola výška všeobecného základného príjmu spočiatku akokoľvek symbolická, bola by potvrdením základného ľudského práva – práva každého človeka na obživu a zabezpečenie. Časom, ak by to ekonomické možnosti štátu dovolili, by sa základný príjem mohol zvyšovať a stať sa postupne ozajstnou sociálnou istotou. Bol by tou najzákladnejšou sociálnou sieťou, na ktorú by sa mohol spoľahnúť úplne každý, a to v akejkoľvek životnej situácii.

A čo treba zdôrazniť: ak by sa takýto projekt podarilo zrealizovať na pôde Európskej únie, určite by to dalo impulz pre ďalší rozvoj európskeho občianstva, ktoré je stále iba v plienkach. Inými slovami: ak by sa tento projekt podarilo zrealizovať prostredníctvom EÚ a občania v celej únii by priamo z Bruselu dostávali každý mesiac na účet všeobecný základný príjem, som si istý, že pocit hrdosti na európsku identitu by to u občanov posilnilo viac než všetky európske vlajky, hymny, semináre a ústavy Európy dohromady.

Európski lídri by si mohli uvedomiť, že napriek všetkým finančným problémom, ktorými EÚ aktuálne prechádza, dnes už dozrel čas na presadzovanie pozitívnej slobody pre všetkých, ako aj na seriózne presadzovanie európskeho občianstva. Som presvedčený, že základný európsky príjem je zmysluplnou odpoveďou na viaceré európske bolehlavy.   

Priemer: 3.7 (30 hlasov)
     

Komentáre

Obrázok používateľa Palo
#1
Pavel Novota
06. apríl 2013, 21:13

Nedá mi inak, ale celá tá myšlienka  o všeobecnom základnom príjme mi príde ako jedna veľká blbosť. To aj napriek odvolávaniu sa na nejakých učených pánov  a honore autora ako politológa a vedeckého pracovníka na Ústave politických vied SAV.

Nejde len o problematickú technickú stránku v realizácii tohto projektu. Aká by bola výška toho príspevku ?  Za 1€ si nič nekúpiš a to by už predstavovalo na 5 mil. €, ak aby to teda bolo na hlavu obyvateľa Slovenska. A z čoho by sa to realizovalo ? Z daní občanov ? Nie je dosť, že z daní sa financuje vojsko, ktoré mi je, aby som ostal slušný, na nič a polícia, ktorá nijako nevyvoláva pocit bezpečnosti v tomto štáte. A to by sa prispievalo pre ľudí, ktorí takúto pomoc nepotrebujú a naopak vlastne využívajú postavenie väčšiny nútenej na nich pracovať.

Technická stránka však nie je tým hlavným dôvodom, že tendo projekt považujem za hlúpy, ba povedal by som za škodlivý. Pre človeka, aby naplnil svoj život  ľudsky dôstojne je potrebné niečo viac ako je materiálne zabezpečenie aby nezomrel od hladu. Aký život mu tento systém ponúka ? Myslím, že sám autor sa v nejakom článku vyjadril ako je mu smutno z prázdnoty, hlavne mladej generácie. Čo to hovorí o systéme, kde sa konštatuje, že mladí ľudia, dlhodobo nezamestnaní, majú problémy s pracovnými návykmi ? Čo asi urobí s týmito ľudmi príspevok základného príjmu ? Myslím, že len priklincuje ich apatický postoj k spoločnosti, už tak intezívne ubíjaný stupidnými akčnými filmamy, reality show a ďalšími formovacími programami masmédií.

A keď by sa tie prostriedky našli, prečo by sa nemohli realizovať na tvorbu pracovných miest ?

Na záver len poznámka :  Človeka zastávajúceho tento projekt by som nepokladal za ľavičiara. Mne to skôr pripomína "páne urodzeného", ktorý sa chce schovať za frázu- veď dávam všetkým- vskutočnosti si však myslí "Tu máš almužnu, aby si neskapal!" 

Obrázok používateľa peter1
#2
peter kanárik
07. apríl 2013, 16:51

Pán Novota. Krajiny s takým štandardom, ako je v pomyslnom projekte naznačené, už sú a reálne fungujú. Niektoré sa odvíjajú od nerastného bohatstva a solidarneho zmýšlania politikov, Kuvajt, Nórsko, bývalá Líbya, .... Iné, ktoré ťažia z globálnej nerovnomernosti rozvoja sveta ako Holandsko, Nemecko, Francúzko, ........ majú tak rozvinutý sociálny systém že jeho "odrovnaním" a zarovnaním na "základný príjem" by sa vlastne odbúrala  časť administrácie štátu.

Kde sú zdroje ? Možnosti súčasných  výrobných technológií, zdroje energii, informačné technológie, vedecko-technické poznanie, ...... priniesli obrovský nárast v produkcie za  jednu človeko-hodinu. Celý prínos z tohto rozdielu sa stava majetkom organizátorov produkcie, s minimálnym rastom príjmu zamestnanca. Žiaľ tieto prijmy majiteľov technológií sa stali a stávajú nadbytočnými a nedajú sa dalej umiestniť na další kvantitatívny  rozvoj a ani kvalitatívny, nie je schopný celý zužitkovať.  To je aj jeden z dôvodou úteku do kasína finančných trhov, ktorý je už totálne moderovaný neznámimi "majiteľmi kasína". Stratiľ sa i vzťah s produkciou nových hodnôt, s výrobou. Ostatná časť ekonomiky, služby, všetkého druhu, vrátane finančných a obchod, sa snaží dosahovať obdobnú úroveň zisku. Jedine finančné služby pre najväčších hráčov, dokázal naplniť očakávania aké boli dosahované v inovačných krokoch reálnych výrobcov, producentov výrobkov. Pokračovanie, vyúsťujúce v krízu, je systémovo neodvratné, čo sa aj deje, aj vďaka zlému manažovaniu "kasína" finančných trhov. Vrátenie týchto nadbytočných hodnôt do reálnej ekonomiky spotreby všetkých, zo solidárnym prvkom, by určite napomohol rozvoju ostatných služieb a obchodu.  Existenčné minimum - 62€ je menej ako cena stravných lískov na mesiac, napr. v nemecku je 1130€, ako minimálne existančné minimum. Hladujúci na slovensku, sú zo zákona povolený.

Technologický rozvoj dalej prehlbi rozpor. Napríklad ak premeníme energiu francuzkych elektrárni na človeko-hodiny práce, zistíme, ked to "pritahnem za vlasy" že už nemusia ani pracovať ak by sa tá energia  efektívnejšie využila  .- Tie hodnoty spotreby pre všetkých, pre plnohodnotný život schopných, menejschopných, aj neschopných,  tu už dávno sú. Hedonizmus v spotrebe, nieje predmetom základného prijmu, preto to aj ten prívlastok - základného.

Peniaze máte zamontované vo vlastnom bytí skoro ako rozmer človeka. Pritom to je len prevodník hodnôt, momentálne veľmi chorý. Možno nám tá choroba pomôže k ceste transformácie na  skutočné rozmeri hodnoty a funkcie obeživa..................

P:K amatér v myslení.        

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#3
Peter Zajac-Vanka
07. apríl 2013, 19:23

Bezpodmienečný základný príjem je chiméra pre uspokojenie "ľudu", nereálna a nerealizovateľná politická vábnička sociálnych demokratov

Varovanie:

Som rád, že predchodcovia sa vyjadrili ku tomuto "výdobytku" skepticky až zamietavo. A pre Petra K. iba odkaz, že jednorazovo a nesystémovo sa to dá uskutočniť, ale práve aj preto bol v Líbyii Kadáfí tak "na odstrel", kedže dával domácemu obyvateľstvu a "nedával" nadnárodným korporáciám, takisto Kuvajt je veľmi zlý príklad, pretože "domorodec" a poddaný jeho výsosti feudálneho panovníka síce má tieto výhody, ale nik iný, kto žije v krajine, také výhody nemá. Nórsky systém je odvodený od klasického škandinávskeho sociálneho modelu, ale nemusia rešpektovať zásady v EU.

A ostatné "silné" európske krajiny, ktoré uvádzate: ťažia iba zo svojej hospodárskej sily z donedávna, práve že iniciátori cítia, že aj tam sa to môže rýchlo zrušiť, pretože ide iba o opatrenie "pre občanov" a nie pre rezidentov tých krajín - rozdiel je diskriminačný...

Inak, bezpodmienečným základným príjmom sa tu už zaoberala iniciatíva okolo Danubky, vtedy sme to viacerí kritizovali vecne, myslím, že azda aj L.Blaha, či mýlim sa? Ide o fakt, že každá krajina má "nastavené" inak svoje minimálne životné náklady a odhadovať minimálne príjmy pre pokrytie základných potrieb obyvateľstva je i dnes vo veku IT dosť ťažká, priam nemožná vec - pretože ide prevažne o subjektívne a emotívne vnímanie základných potrieb -

viď príklad až drsný - to, čo je pre občana Luxemburgu minimálnym sociálnym príjmom, je pre občana Slovenska až luxusným príjmom, to čo je pre občana Slovenska minimom, je pre občana Bulharska dnes luxusom, ktorý sa mu nedostáva, a ešte je to skomplikované tradíciami, náboženstvom a kultúrnymi vplyvmi - je krajec chleba a pôstny džbán veľa, alebo málo, počas pôstnych kresťanských dní? Budeme rešpektovať potreby obyvateľov južných stredomorských krajín ako základ ( siesta, olivy, čerstvá zelenina), alebo budeme brať za základ severské požiadavky po "teplej vykúrenej miestnosti", po "kožušinovom oblečení" v treskúcej zime, alebo po 40 kilogramoch čerstvých rýb ako výživa na občana?

Nie je to dobrá cesta, aj keď ako sa hovorí "topiaci sa aj slamky chytá".

Chorý je samotný systém PREROZDEĽOVANIA HOSPODÁRSKEHO VÝSLEDKU a ten sa nedá liečiť čiastkovými opatreniami typu "munimálny európsky príjem", odtiaľ to zaváňa feudálnymi paternalistickými opatreniami panovníka s cieľom " aby mal kto plniť daňami pokladnicu panovníka a aby bolo dosť zdravých bojovníkov pre prípad vojny:

nezdá sa Vám?

Presadzujte radšej SPRAVODLIVÉ PREROZDEĽOVANIE a SOCIALIZMUS.

Obrázok používateľa Palo
#4
Pavel Novota
07. apríl 2013, 20:58

Pán Kanárik. Mám za to, že Váš príspevok je zameraný na technický problém projektu. Ja som vo svoj príspevok jednak koncipoval  vzhľadom k Slovensku ( nie sme ani Kuvajt, ani Nórsko ani Nemecko ... ) a tiež som uviedol, že technický problém nie je tým hlavným argumentom ho odmietnuť.

Zopakujem čo som už napísal: Pre človeka, aby naplnil svoj život  ľudsky dôstojne je potrebné niečo viac ako je materiálne zabezpečenie aby nezomrel od hladu.

Možno so mnou nebudete súhlasiť, ale ja si myslím, že základným prostriedkom pre sebarealizáciu  človeka je práca. Pre mnoho ľudí, ktorých som poznal bola dobre vykonaná práca tým čo im prinášalo uspokojenie a akúsi hrdosť na seba samého. A neboli to len vysokopostavení pracovníci, ale aj ľudia robotníckych profesií, aj upratovačky.

Čo ponúka tento systém pracujúcim ľuďom ? Na Slovensku je na 400 000 ľudí bez práce, mnoho z nich dlhodobe a čo je najtragickejšie medzi nimi mnoho mladých ľudí. V EU je na 25 miliónov ľudí bez práce. Aká je budúcnosť týchto ľudí ? V Európe vlastne nie je krajina bez výskytu fašistických prejavov. V rámci hry na demokraciu sú skupiny koketujúce s prejavmi fašizmu legálne, alebo pololegálne. Tragické je, že tieto prejavy fašizmu majú vzrastajúci trend.

  1. otázka -  Z akých skupín obyvateľstva sa regrutujú tieto skupiny ?
  2. otázka – Ozaj si myslíte, že ak zabezpečíme ľudom, že nezomrú od hladu, že vyriešime ich existenčný problém ?

Ešte zdánlivo nesúvisiaca poznámka :

Nemecko uvádzate ako krajinu s rozvinutým sociálnym systémom. Má na 3 milióny nezamestnaných, čo je percentuálne malé číslo, má problémy s prejavmi neonacizmu. Istá skupina neonacistov má nasvedomí niekoľko vrážd. Sem zaraďujete aj Nórsko. Len na okraj - masový vrah Breivik je Nór.

Obrázok používateľa Jozef Schwarz
#5
Jozef Schwarz
07. apríl 2013, 21:07

Súčasná vláda s pohodlnou väčšinou v parlamente nerobí ani to, čo môže, na čo je oprávnená!

 

Súhlasím s priateľom PZV, súčasný systém prerozdeľovania produkcie je natoľko chorý, že amputácia jedného údu, alebo chirurgické zoštíhlenie žalúdkov obyvateľstva nič nevylieči. Treba radikálne zmeniť fungovanie spoločnosti. Všetci vieme, že peňazí, dokonca aj tých krytých produkciou je vo svete dostatočne. Problém nie je v zdrojoch: Dokazuje to aj P. Kanárik, keď píše: „Možnosti súčasných  výrobných technológií, zdroje energii, informačné technológie, vedecko-technické poznanie, ...... priniesli obrovský nárast v produkcie za  jednu človeko-hodinu. Celý prínos z tohto rozdielu sa stava majetkom organizátorov produkcie, s minimálnym rastom príjmu zamestnanca“. Preto keď počujem, že ak bude veľa dôchodcov v budúcnosti, nebude mať na nich kto robiť, tak ma ide trafiť šľak. Už teraz máme na slušné dôchodky, keby sme neživili nenažrancov dôchodkových správcovských spoločností, ktorí naše terajšie reálne peniaze, ktoré sme si do pokladnice štátu naskladali točia v kasínach svetového finančného trhu. Pamätám si, že Braňo Ondruš pred asi dvomi rokmi verejne na tomto webe prisľúbil, že sa na tieto dôchodkové súvislosti vo väzbe na produktivitu práce pozrie.

A čo sme sa v posledné dni napočúvali o zdrojoch jednotlivcov a korporácii uložených v daňových rajoch!Tá suma je obrovská!

Často počujeme, aj od tejto vlády, všetko sa robiť naraz nedá, musíme isť postupne, rešpektovať naše miesto v európskej integrácii. Je to pravda. Problém ale vidím v tom, že súčasná vláda s pohodlnou väčšinou v parlamente nerobí ani to, čo môže, na čo je oprávnená!

 

Obrázok používateľa peter1
#6
peter kanárik
08. apríl 2013, 15:47

Pán Novota. Súhlasím s Vami v mnohom, hlavne v potrebe ľudskej sebarealizácie, tá je vlastná každému. Sebapotvrdzujeme sa, každou spoločenskou aktivitou, v práci či mimo nej, ale vždy v rámci kultúrnych a legislatívnych hraníc danej spoločnosti. I vrámci jedného života sa potreba sebarealizácie mení, ako v možnostiach, schopnostiach, ...... tak i v cieľoch, tak ako rastie, alebo i inak kreuje náš vlastný život, náš hodnotový systém. Práca šlachtí človeka. Aby to bola pravda, musí prísť k uspokojeniu potrieb v širokom spektre ľudských "snov" o vlastnej existencii. Sám spomínate na horalku svojej mamy, ktorú ste mali, alebo nemali. Možno závidieť vašej mame že mala možnosť, túto dilemu nejak riešiť, lebo dnes už, možnosť riešiť túto dilemu nemá každý. Namiesto toho sa médiami podsúva hedonizmus v napĺňaní vlastného života, v spotrebe čohokoľvek, dnes, najlepšie okamžite, najlepšie pred zrakmi všetkých, ako prezentácie našej vlastnej hodnoty. V správach nezabudnú obísť aktivity prekračujúce kultúrny a lagislatívny rámec, a stierť  hranice medzi dovoleným a možným. Základné ľudské vzťahy sú nahrádzané promiskuitou, degradáciu rodiny na právny vzťah, dokonca už len na súkromnú dohodu o vzťahu,  ...... čím vzniká priestor pre vyrastanie dezorientovanej generácie, s pochybným, s pomali zrejúcim hodnotovým rebríčkom. Médiá vytvárajú v spoločnosti hodnotové pnutie, svojou hedonistickou ponukou spotreby a plytkosťou naplňania života. ..............To je podhubie extrémnych postojov, a odmietania hraníc, kultúrnych i legislatívnych.

"Sýty" človek je vždy spoločenskejší, solidárnejší, ....................... a potreba sebarealizácie má inú úroveň. Tažšie sa manipuluje, ..... i tažšie motivuje k práci, ale nie k sebarealizácii. Ak sú tie dve hodnoty veľmi daleko od seba, prospešná práca a sebarealizácia, hovoríme, parazit spoločnosti. Parazitov mala každá spoločnosť, aj ich definícia sa v dejinách menila, tak ako aj prístup spoločenstva k tomuto javu, sebaorganizácie človeka. Na druhej strane parazitov máme aj na vrchole prijmového rebríčka, a tomu sa nevenuje taká pozornosť, že v podstate neprinášajú hodnoty pre spoločnosť, len ju úspešne, aj pri malej sebarealizačnej aktivite, účinne ohlodávajú. Ešte horšie je, že chýba systémova ochrana a vôľa k nej. Naopak, k drobným parazitom, ako sú rómovia, bezdomovci, nezamestnaný, nieje problém prijať "reštrikt" kedykoľvek, hned zajtra. Pritom  90% by bolo ochotných využiť šancu sebarealizácie v hraniciach zákona, ihned. 

Ani socialistický experiment, ten odskúšaný, neponúkal dostatočnú bohatosť možností sebarealizácie, napriek plnej zamestnanosti. No a kapitalizmus už totálne ničí človeka v jeho humánnom rozmere a ponúka rozvoj animálnosti zo všetkými dôsledkami, preto to je krok späť.  

P.K amatér v myslení   

Na pridávanie komentárov, sa musíte prihlásiť alebo zaregistrovať.
Reklama
Reklama

Blogy

Reklama
Reklama
Reklama