Reklama
banner2-01-1509979936.png
Reklama

Žiaľ, svet ku klimatickej spravodlivosti nespeje...

Počet zobrazení: 1671

Naša Zem chorľavie, ale podľa uznávaného klimatológa to v pohode prežije, len jej chvíľu potrvá, kým sa zotaví. Teda, keď sa skončí táto siedma globálna katastrofa (vymieranie živočíšnych druhov) v jej 4,7-miliárdročnom živote. Antropocén (éra tzv. civilizovaného človeka) bude zrejme najkratšie geologické obdobie na Zemi (možno nám zostáva ešte nejakých pár tisíc rokov).

Jedným z najvážnejších problémov súčasnosti je klimatická zmena. Podmieňuje a ešte len podmieni ďalšie mohutné vlny migrácií. V tejto súvislosti celkovo málo počuť o klimatickej spravodlivosti (nielen od našich politikov). Napriek tomu netreba zúfať, ale argumentovať a hľadať riešenia. Človek ovplyvňuje klimatický systém Zeme, teda aj prispieva ku zmene klímy viacerými aktivitami (popri tom existujú aj prirodzené zmeny klímy bez vplyvu človeka). V minulosti to bolo predovšetkým odlesňovanie a premena krajiny na poľnohospodárske polia, prípadne na pasienky, neskôr odvodňovanie a zavlažovanie, ešte neskôr zmena povrchu pôdy na dlažbu, murivo, asfalt, betón... Všetko to záviselo od počtu obyvateľov na Zemi (asi 5 miliónov pred 10 tisíc rokmi, asi 150 miliónov pred 2 000 rokmi a asi 500 miliónov pred 500 rokmi, teraz už 7 614 miliónov). Od roku 1750 sa začala skutočná priemyselná revolúcia a ľudia postupne zvyšovali aj iné formy ovplyvňovania lokálnej a globálnej klímy (emisia skleníkových plynov: CO2, CH4 – metán, N2O – oxid dusný, O3 prízemný ozón  a i.; emisia priemyselných aerosólov – najmä sírnatých, emisia iných škodlivín do atmosféry, pôdy a vody).

Ak to zosumarizujeme, tak ľudia preferujúci prírodný spôsob života (spotrebujú len to, čo v prírode narastie a všetok odpad sa prirodzenou cestou zlikviduje) majú veľmi malý podiel na globálnej zmene klímy (lokálne ju mohli trochu ovplyvniť likvidáciou lesov a ich premenou na polia a pasienky). Takí ľudia žijú ešte aj dnes v rozvojových krajinách, no ich počet sa zmenšuje. Ľudia vyrábajúci tovary za použitia fosílnych palív a chemicky spracovaných surovín ovplyvňujú lokálnu, no najmä globálnu klímu oveľa významnejšie. Niektoré skleníkové plyny a škodlivé látky emitované do prostredia tam môžu zotrvať aj viac ako sto rokov a môžu sa počas tejto doby dostať na akékoľvek miesto na Zemi. Kým v roku 1900 bola na celej Zemi človekom vyvolaná emisia fosílneho uhlíka do atmosféry len okolo 0,5 miliardy ton, teraz je to 10 miliárd ton (plus 1,5 miliardy ton v dôsledku ničenia tropických pralesov).

Dá sa dokázať, že 20 % obyvateľov Zeme žijúcich v rozvinutých krajinách má na svedomí doteraz 80 % emisie skleníkových plynov. Je teda zrejmé, že na človekom vyvolanej zmene klímy sa podieľajú najvýznamnejšie bohatší ľudia v rozvinutých krajinách. Rozvinuté krajiny majú aj dosť prostriedkov na to, aby sa adaptovali na rýchle sa meniacu klímu (už sa miestami klíma oteplila aj o vyše 2 °C, o 1 °C v celosvetovom priemere), takže tam budú škody relatívne najmenšie. V rozvojových krajinách žije teraz asi 5 miliárd ľudí. Ide o chudobné krajiny, ktoré málo prispievajú k zmene klímy, no budú rýchle sa meniacou klímou najviac postihnuté, lebo nemajú dostatok prostriedkov na adaptačné opatrenia. Budú preto voliť najjednoduchšiu metódu adaptácie – presťahujú sa do rozvinutých krajín. Tento proces migrácie sa už začal a nebude sa dať zastaviť žiadnymi prostriedkami. Riešením by bola jedine taká pomoc rozvojovým krajinám, aby sa tam zvýšila vzdelanosť, neskôr aj poklesla pôrodnosť na udržateľnú úroveň (2-3 deti na jednu ženu za život v priemere) a neskôr aj produkcia takých tovarov, aby mali prostriedky na adaptáciu v zmenených klimatických podmienkach. Politici rozvinutých, ale aj rozvojových krajín síce sľubujú urobiť potrebné opatrenia, no v skutočnosti sa nič pozoruhodné v tomto smere neurobilo, pretože každá krajina sleduje predovšetkým vlastné strategické a ekonomické záujmy. Je veľmi pravdepodobné, že s rastúcim bohatstvom,  a teda aj mocou oligarchie sa bude situácia zhoršovať.  Vývojové trendy na národnej a ani na európskej či globálnej úrovni ku klimatickej  spravodlivosti úplne  nesmerujú.

Priemer: 3.8 (13 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama