Zimné túlačky po viedenských galériách II.

Počet zobrazení: 5283

1_muzealna_stvrt_vo_viedni_vlavo_biela_kocka_s_leopoldovym_muzeom.jpgMuzeálna štvrť vo Viedni, vľavo biela kocka s Leopoldovým múzeom.

Po Umeleckohistorickom múzeu (KHM), ktorý je však v našom chápaní v prvom rade rozsiahlou galériou krásneho umenia, si urobíme prehliadku po niektorých ostatných stánkoch kultúry rakúskej metropoly.

2_leopoldovo_muzeum_je_v_utorok_zatvorene.jpgLeopoldovo múzeum býva v utorok zavreté.

Na Námestie Márie Terézie, kde sídli aj KHM, kolmo nadväzuje podlhovasté Muzeálne námestie, ktorého západnú stranu lemuje 400 metrov dlhá zjednocujúca baroková fasáda viacerých budov Museum Quarter – Muzeálnej štvrte. Ich história siaha do začiatku 18. storočia. Pravda, vtedy tu boli cisárske stajne. Neskôr sa tu organizovali veľtrhy.

Živá štvrť rôznorodého umenia

V roku 2001 sa veľký priestor v centre Viedne premenil na živú štvrť viacerých foriem umenia. Sídli tu okolo 60 kultúrnych inštitúcií. A nielen múzeá, ako napovedá názov, ale aj kaviarne, reštaurácie, bary, obchody, osem ateliérov súčasných maliarov, štyri desiatky ubytovacích apartmánov, vnútorné dvory pre rozličné kultúrne a relaxačné aktivity menšieho rozsahu.

Okrem klasiky sa tu našlo miesto aj pre tvorbu a predstavovanie modernej architektúry, hudby, módy, drámy, tanca, literatúry, dizajnu a pre kultúru určenú deťom, či už ide o Detské múzeum ZOOM alebo divadlo pre mladých divákov.

Vo viedenskej Kunsthalle sa konajú akcie prístupné pre širokú verejnosť, ktoré sa zameriavajú na umelecké fotografovanie, video, film, nové typy médií, ako aj veľké tematické výstavy diel, ktoré sprostredkovávajú vývoj od klasickej moderny až po aktuálnu výtvarnú scénu.
Na rozsiahlom nádvorí obklopenom historickými stavbami kontrastujú dve moderné budovy – čierna a biela „kocka“. Kým v prvej nájdete MUMOK – Múzeum moderného umenia nadácie Ludwig, priestory druhej patria Leopoldovmu múzeu s niekoľkými tisíckami exponátov od konca 19. storočia po dnešok. Okrem iného sa pýši najrozsiahlejšou kolekciou obrazov svetoznámeho predstaviteľa rakúskeho expresionizmu Egona Schieleho, nemenej slávneho Gustava Klimta a ďalších autorov, ktorých diela sa zaraďujú k vrcholom rakúskej secesie a klasickej moderny.

Osobitné miesto tu má sochárska tvorba tzv. prírodných národov Afriky a Oceánie, ktorá neskôr inšpirovala moderných umelcov.

3_rudolf_leopold_s_klimtovym_obrazom_zivot_a_smrt_v_pozadi.jpgRudolf Leopold s Klimtovým obrazom Život a smrť.

Pozor, Leopoldovo múzeum je ako jediné z obdobných inštitúcií v centre Viedne v utorok zavreté. Ostatné sú otvorené každý deň od 10. do 18. hodiny s tým, že štvrtok zväčša bývajú prehliadky predlžené až do neskorého večera.

Múzeum dostalo meno po svojom zakladateľovi a prvom riaditeľovi Rudolfovi Leopoldovi (zomrel ako 85-ročný 29. júna 2010), ktorý už ako študent medicíny začal zbierať obrazy vtedy ešte nedocenených majstrov. Na viaceré dnes slávne diela sa ešte aj v 50. rokoch minulého storočia vedátori pozerali cez prsty. Leopold si na nejednej aukcii vyslúžil posmech, keď sám prejavoval záujem o ten-ktorý artefakt. V roku 1954 tak kúpil Schieleho „nahé štúdie“, ktoré prítomné publikum označilo za pornografiu.

Leopold mal však na skutočné umenie nos a s podporou manželky Elisabeth sústredil okolo 5 200 umeleckých predmetov v celkovej hodnote 575 miliónov eur! V roku 1994 ich vložil do súkromnej nadácie a potom  spolupráci s rakúskym štátom hľadal spôsob, ako zbierku sprístupniť verejnosti. V roku 2001 našla svoje definitívne umiestnenie – v novej budove Muzeálnej štvrte. Čoskoro sa zaradila medzi najnavštevovanejšie múzeá v Rakúsku.

Priestranné sály zaplavená svetlom ponúkajú stále i aktuálne kolekcie obrazov, kresieb, sôch, umeleckých fotografií, ale aj výrobky umeleckých remesiel, či originálny nábytok.

Kokoschka v centre pozornosti

5_oskar_kokoschka_panorama_prahy_z_jeho_atelieru_v_polovici_30._rokov.jpg4_oskar_kokoschka_na_fotografii.jpgOskar Kokoschka a jeho autoportrét na fotografii.

Panoráma Prahy z Kokoschkovho ateliéru v polovici 30. rokov.

Najnovším šlágrom Leopoldovho múzea je výstava zostavená v spolupráci s Centrom Oskara Kokoschku pri Vysokej škole umeleckého priemyslu vo Viedni. Otvorili ju vlani začiatkom októbra pod názvom Kokoschka – Das ich im Brennpunkt (som v ohnisku, či v centre pozornosti). Pôvodne mala trvať do 27. januára, ale pre veľký úspech ju predĺžili do 3. marca 2014.

Oskar Kokoschka: Hory. Dolu: Maliar a jeho model.6_oskar_kokoschka_hory.jpg

Okrem malieb a grafík tohto pokrokového až provokatívneho umelca, ktorý sa stal jedným z najvýraznejších protagonistov rakúskej moderny, prináša dosiaľ nezverejnené fotografie približujúce jeho dramatické životné osudy. Čo sa už dnes menej vie, bol aj významným autorom divadelných hier, esejista a umelecký fotograf, v jeho pozostalosti sa našlo zo 5 000 zaujímavých snímok.

Oskar Kokoschka, ako napovedá jeho priezvisko, 7_oskar_kokoschka_maliar_a_jeho_model.jpgmá české korene. Narodil sa síce 1. marca 1886 v Pöchlarne pri dolnorakúskom Melku, no jeho otec Gustav pochádzal z rodiny pražských zlatníkov. Jedným z Oskarových učiteľov na viedenskej vysokej škole umeleckej bol spomínaný Klimt.

Kokoschka sa venoval najmä portrétom. Vždy sa usiloval vystihnúť psychiku a city svojich modelov. Ale známe sú aj jeho krajinky či veduty miest. Jeho tvorbu ovplyvňovala viedenská secesia, nemecký expresionizmus i fauvizmus.

Po prvej svetovej vojne pôsobil v Drážďanoch, potom cestoval po Európe. V roku 1931 sa vrátil do Viedne, odkiaľ však čoskoro musel utiecť pred nastupujúcim fašizmom – na štyri roky do Prahy. Tu spoznal svoju budúci manželku, Češku Oldu Palkovskú. Na jeseň 1938 znovu unikol nemeckým nacistom, ktorí označovali jeho obrazy za zvrhlé umenie a po anšluse Rakúska mu 417 diel skonfiškovali.

Nový dočasný domov si Kokoschka našiel v Anglicku, kde sa aktívne zapojil do kultúrneho života politických vyhnancov a usiloval sa o umenie nezávislé od zvrátenej nacistickej estetiky, ktorej sa poddala časť jeho kolegov z rodného Rakúska. Počas leteckého náletu Luftwafe sa v londýnskom kryte oženil s Oldou. Po skončení vojny krátko žil v Spojených štátoch, až sa definitívne usadil vo Švajčiarsku (rakúske občianstvo mu vrátili v roku 1975). Zomrel 22. februára 1980 v Montreux, malebnom mestečku na brehoch Ženevského jazera.

1_palac_albertina_na_rovnomennom_namesti_nedaleko_viedenskej_opery.jpgPalác Albertina na rovnomennom námestí neďaleko viedenskej opery.

Nástup Matissovej avantgardy

Žiaľ, 12. januára sa po štyroch mesiacoch zavreli dvere do siení viedenskej Albertiny, vzdialenej zo desať minút chôdze od KHM, s prezentáciou 160 diel Henriho Matissa a ostatných fauvistov, ktorí sa dnes považujú za priekopníkov svetovej výtvarnej moderny. Väčšina prác umelcov, ktorých súdobí výtvarní kritici označovali za „fauves“, teda divoké zvieratá, sa vo Viedni a v strednej Európe vystavovali vôbec prvý raz.

Matisse sa narodil 31. decembra 1869 na severe Francúzska, vyrastal v Picardii. Rodičia chceli, aby prevzal rodinný obchod, ale to nedovoľoval jeho zdravotný stav a tak mu otec vybral inú budúcnosť – právo. Pre komplikovaný zápal slepého čreva bol Henri pripútaný k posteli. Na radu priateľov ako zahnať dlhú chvíľu, začal kresliť. A to mu pomohlo, aby sa neskôr vymanil z predstáv nudného života advokáta.

5_henri_matisse_ciganka.jpeg8_henri_matisse_na_fotografii.jpg
Henri Matisse: Cigánka. Hore: Henri Matisse na fotografii.

Keď vyzdravel, popri štúdiu práv sa učil maľovať. V Paríži horlivo rozvíjal svoj talent, hoci verejnosť jeho obrazy vtedy pokladala ešte za „nadmieru moderné“. V lete 1905 sa zoznámil s umelcami, ktorí mali podobné záujmy a vkus: s Andréom Derainom, Mauriceom de Vlaminck, Georgesom Braquem a Keesom van Dongen. Spolu vystavili svoje diela na Jesennom salóne, čo vyvolalo škandál. Väčšinu konzervatívneho publika šokovali na prvý pohľad násilné, rýchlo vykonané ťahy štetcom, ktoré v rozpore s realitou vyžarovali intenzívne farby. Napriek tomu sa našlo niekoľko kupcov, ktorým sa Matissove obrazy zapáčili a viaceré si kúpili.

Fauvisti sa pokúšali presadiť nielen svojimi maľbami, no aj výkresmi, keramikou, bronzovými a kamennými sochami. Ani Matisse nebol iba maliar, ale tiež významný sochár. Vytvoril okolo 80 bronzových plastík charakteristických jednoduchými, až k abstrakcii smerujúcimi tvarmi. Hoci vrcholný fauvizmus trval iba dva roky (1905 a 1906), pokladá sa za prvé zásadné avantgardné hnutie minulého storočia.

7_pablo_picasso_rodina_albertina.jpegPablo Picaso: Rodina. Dolu: George Braque: Krajinka z južného Francúzska.

Aj po roku 1906 vyváral Matisse vynikajúce diela. Zaujalo ho islamské i „primitívne“ umenie čierneho kontinentu. Cestoval po Alžírsku, južnom Španielsku, Maroku. V apríli 1906 sa stretol s o jedenásť rokov mladším Pablom Picassom. Stali sa celoživotnými priateľmi, hoci v mnohom súperili. Obaja maľovali najčastejšie ženy a zátišia. Kľúčovým rozdielom medzi nimi bolo, že kým Matisse zväčša tvoril priamo v prírode, Picasso viac staval na predstavivosť v ateliéroch.

Matisse a Picasso sa zoznámili na parížskom salóne 9_george_braque_krajina_z_juzneho_francuzska.jpegAmeričanky Gertrúdy Steinovej, ktorej v aktivitách na podporu výtvarného umenia pomáhali bratia Leo a Michael. Na pravidelné sobotňajšie seansy okrem fauvistov a Picassa (a ich aktuálnych mileniek) prichádzali aj básnici Max Jacob a Guillaume Apollinaire.

V roku 1917 sa Matisse presťahoval na predmestie Nice. Slnečné Provensálsko mu učarovalo na zvyšok života. Po tom, ako sa v roku 1941 podrobil operácii, používal invalidný vozík. Až do smrti sa oň starala Ruska Lydia Delektorskayová, jedna z jeho modeliek.

Počas druhej svetovej vojny Matissa mnohí označovali za zdegenerovaného umelca, mohol sa nerušene pohybovať len na Nemcami neobsadenom juhu Francúzska. Dôkladne nepolitický umelec bol šokovaný, keď sa dozvedel, že jeho dcéru Marguerite, účastníčku protifašistického odboja, v Rennes umučili takmer na smrť a potom poslali do koncentračného tábora v Ravensbrücku. Obľúbeného študenta Rudolfa Levyho zase nemeckí nacisti zavraždili v Osvienčime. Jeden z jeho synov prešiel k partizánom, výbušniny schovával v otcových sochách.

V roku 1951 ateista Matisse dokončil štvorročný projekt výzdoby interiéru kaplnky du Rosaire v juhofrancúzskom meste Vence. Jeho poslednou umeleckou prácou bol návrh konštrukcie okien z farebného skla na kostole v Pocantico Hills neďaleko New Yorku. Zomrel 3. novembra 1954 vo veku 84 rokov. Pochovali ho na cintoríne v Monastère Notre Dame de Cimiez neďaleko Nice.

Andre Derain: Londýnsky Big-ben. Dolu: Marc Chagall v zbierkach Albertiny.
10_andre_derain_londynsky_big-ben.jpeg

Od Clauda Moneta po Pabla Picassa

Výstavu venovanú „divokým“ maliarom v Albertine už síce zavreli, ale nedávno do priestorov na prízemí sústredili obrazy zo zbierok galérie – takzvanú Batlinerovu kolekciu. Tvorí ju prehliadka klasického moderného svetového umenia od konca 19. storočia po súčasnosť s dôrazom na francúzsky impresionizmus (Claude Monet, Pierre-Auguste Renoir, Edgar Degas, Paul Cézanne a Henri de Toulouse-Lautrec) a nemecký expresionizmus s dvoma skupinami umelcov Most a Modrý jazdec. Nechýba ani ruská avantgarda zastúpená Kazimirom Malevičom a Alexandrom Rodčenkom, vyzreté 6_marc_chagall_v_zbierkach_albertiny.jpegdiela Pabla Picassa ako i viacerých dnešných umelcov.

Keď sa v tomto ročnom období z mrakmi zatiahnutej Viedne dostane skrehnutý návštevník do sály s obrazmi francúzskych autorov, tak priam cíti na tvári teplé lúče slnka a jasné farby Provensálska, či Monetovej kvetinovej záhrady v Giverny pri Paríži.

11_eric_fischle_jeden_z_obrazov_v_albertine.jpegJeden z obrazov Erica Fischla, Letná pohoda.

Do 12. februára Albertina predstavuje prvú samostatnú výstavu rakúskej umelkyne Sonji Ganglovej, ktorá sa na veľkoformátových výkresoch zamerala na detaily ľudskej tváre, najmä oči, či na kresby s konečnými scénami známych filmov. Milovníci moderného umenia sa môžu bližšie zoznámiť s dielom jedného z popredných nemeckých umelcov súčasnosti Georga Baselitza (1938). Vo svete sa preslávil najmä tým, že viac ako štyri desaťročia maľoval ľudí postavených na hlavu. Výstava tiež potrvá do 12. februára, o štyri dni dlhšie budú v suteréne múzea k dispozícii niektoré z 220 diel z Baselitzovej súkromnej zbierky doplnené z depozitov Albertiny, ktoré pôsobivo ukazujú vznik a vývoj umeleckého drevorytu v 16. storočí. Sú medzi nimi aj originály či kópie spracovania obrazov Lucasa Cranacha a Hansa Burgkmaira tlačovým procesom , no i okruhu výtvarníkov okolo Albrechta Dürera, Hansa Baldunga Griena, Hansa Sebalda Behama a Hansa Wechtlina.

Prípravy nových výstav v plnom prúde

Priatelia, milenci a iné súhvezdia je názov expozície, ktorú sprístupnia v Albertine verejnosti od 13. februára do 18. mája 2014. Pôjde o diela amerického maliara, grafika a sochára Erica Fischla (1948), popredného predstaviteľa súčasnej konfigurácie. Na svojich obrazoch zobrazuje reálne postavy, zväčša sporo odeté, ktoré vytvárajú dojem filmového klipu. Najznámejšie sú jeho prímorské a plážové scény.

Pod názvom Medzi Dürerom a Napoleonom otvoria 14. marca výstavu, ktorá potrvá do 29. júna. Predstaví dve stovky najvýznamnejších majstrovských diel od Michelangela cez Rembrandta až po Rubensa, ktorými chcú pripomenúť život vojvodu Alberta Sasko-Tešínského (1738 – 1822) a arcivojvodkyne Márie Kristíny, najobľúbenejšej dcéry Márie Terézie. Tento manželský pár podporoval umelcov a založil slávnu zbierku – na Bratislavskom hrade, ktorý bol v 18. storočí sídlom uhorského miestodržiteľa.

Keď však v roku 1780 nastúpil na trón Jozef II., reorganizáciou štátnej správy naše mesto na Dunaji prišlo nielen o kanceláriu palatína, ale aj o krásnu kolekciu obrazov. Tá napokon našla svoj domov vo viedenskom neoklasicistickom paláci Albertina.

V roku 1919 budovu aj s umeleckými skvostmi vyvlastnila ako majetok Habsburgovcov Rakúska republika. Pri bombardovaní v roku 1945 boli historické fasády i podstatná časť interiéru zničené. Počas rekonštrukcie v rokoch 2000 až 2003 dostali priečelia svoj ​​pôvodný vzhľad a dnes možno popri obrazoch v rozsiahlych výstavných sieňach obdivovať aj niekoľko reprezentačných salónov. Ale aj v nich sú cenné obrazy, napríklad Michelangelove kresby.

Foto: Autor, Leopoldovo múzeum a Albertina

(Pokračovanie)

SÚVISIACE: Zimné túlačky po viedenských galériách I.
 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984