Zmeny po voľbách na Blízkom východe

Počet zobrazení: 3524

Hektické dianie na Blízkom východe okrem tradičných historických faktorov v súčasnosti zhoršuje arogantná a iracionálna politika administratívy D. Trumpa preferujúca nátlak a násilie. Na tejto vlne sa vezie aj Izrael.

V tomto mesiaci sa uskutočnili parlamentné voľby v dvoch štátoch, ktoré dlhodobo patria k najnepokojnejším v regióne. Do vývoja v nich zasahoval Západ, najmä USA a javí o ne špecifický „záujem“ aj Izrael. Oba sú pritom úzko spojené aj so sýrskou krízou. Veľmi stručne a zjednodušene (bez dôkladného vysvetľovania dôležitých detailov) poukážeme na ich základné výsledky.

V Libanone sa parlamentné voľby, ktorých termín bol už dvakrát odložený, uskutočnili 6. mája. Konali sa až po deväťročnej prestávke – naposledy boli 9. júna 2009. Okrem toho v roku 2017 prijali nový volebný zákon, ktorý zrušil starý systém rozdelenia kresiel a zavádza ich proporcionálne rozdelenie. Znížil sa aj počet volebných obvodov z 26 na 15 (z nich v siedmich sú „menšie“ obvody). Zachoval sa však princíp, že v parlamente je zo 128 poslancov 64 kresťanov a 64 moslimov.

V Iraku boli voľby 10. a 12. mája. V prvom termíne volili vojaci a príslušníci ďalších silových zložiek a záchranných služieb a voľby boli aj vo väzniciach v nemocniciach. V druhom termíne sa otvorili volebné miestnosti pre ďalších občanov majúcich volebné právo. Na voľby dozeralo 900 medzinárodných a 7 000 domácich pozorovateľov. Zvláštnosť delenia irackých volieb na dva dni pochopíme, ak vieme, že na poriadok počas druhého volebného dňa dohliadalo okolo 100 tisíc príslušníkov bezpečnostných síl a vojska.

Západné médiá zvýrazňovali ako historický fakt, že išlo o prvé voľby po porážke Islamského štátu. Malo ísť zrejme o zdôraznenie, že na bojoch s ním sa podieľali sily koalície vedenej USA (na rozdiel od Sýrie, kde sa do bojov na základe pozvania legitímnej vlády zapojil kontingent ruských ozbrojených síl). V porovnaní s Libanonom sa však volebný zákon nezmenil a možno za tým vidieť aj snahu manipulovať verejnú mienku v prospech vytvárania pozitívneho obrazu USA, ktorý je v Iraku mimoriadne negatívny.

Výsledky volieb podľa prvých hodnotení a komentárov neznamenajú politické zemetrasenie. Vo všeobecnosti a opatrne možno konštatovať, že sa posilnila pozícia šiitskych politických strán a čiastočne aj tých, ktoré spolupracujú so Sýriou vedenou B. al-Asádom.

V Libanone sa o poslanecké miesta uchádzalo pôvodne 976 kandidátov (z nich 111 bolo žien), ktorých počet sa nakoniec znížil na 597. Na voľbách sa zúčastnilo vyše 50 strán. Účasť dosiahla 49,2 %. Do parlamentu sa dostalo 26 strán (z nich je 11 zastúpených len jedným poslancom). Najviac kresiel získali Voľné vlastenecké hnutie (kresťanská strana) – 20, Hnutie budúcnosti (liberálna strana opierajúca sa o sunnitov) – 19, Amal (šiitska strana) – 16, Hizballáh (šiitska strana) – 13 a Libanonské sily (pravicová kresťanská strana) – 12.

Na základe konfesionálnej príslušnosti sú kreslá rozdelené nasledovne. Z moslimov majú šiiti – 27, sunniti – 27, drúzi - 8 a alaviti – 2 kreslá. Z kresťanov majú maroniti 34, pravoslávni 14, katolíci 8, arménski pravoslávni 5 a arménski katolíci, protestanti a zvyšné menšiny po jednom kresle.

Väčšinu v parlamente môžu vytvoriť šiitske strany Amal a Hizballáh, ktoré disponujú necelou tretinou kresiel. V spojení s Voľným vlasteneckým hnutím a prosýrskymi stranami majú spolu 67 poslancov. V zložitom systéme libanonskej moci im to vynesie miesto predsedu parlamentu, pričom sa predpokladá, že na čele vlády zostane S. Haríri, vodca strany Hnutie budúcnosti, ktorá sa orientuje na Saudskú Arábiu, ale jeho manévrovací priestor bude veľmi obmedzený.

V Iraku sa o 329 miest v parlamente uchádzalo takmer 7 000 kandidátov, z ktorých bolo viac ako 2 000 žien. Okrem tých, ktorí sa prezentovali ako nezávislí, zastupovali vyše 300 strán, hnutí a zoskupení. V prvý deň bola účasť 76 %, ale v druhý už len 44,5 %.

Víťazom volieb sa stala strana Aliancia revolucionárov za reformy vedená M. Sadrom, ktorý je symbolom boja proti okupácii krajiny po invázii USA s 56 kreslami. Dve strany spojené so známymi súčasnými politikmi boli menej úspešné. Aliancia víťazstva vedená súčasným premiérom H. Abadím skončila tretia so 46 poslancami. Ešte horšie až na piatom mieste skončila koalícia Štátu práva vedená bývalým proamerickým premiérom (v rokoch 2006 – 2014) N. Malikim, ktorá získala len 26 kresiel (vo voľbách v roku 2014 ich mala 92).

Do parlamentu sa dostalo 18 politických strán. V týchto podmienkach sa predpokladá, že rokovania o vláde budú veľmi zložité a dlhé. Vzhľadom na krátkosť času po voľbách možné varianty novej vlády nebudeme komentovať.

Na Blízkom východe všeobecne a v týchto dvoch štátoch osobitne, najmä v súvislosti s rozkolísanosťou politickej, ekonomickej i bezpečnostnej situácie je ťažké robiť zásadné prognózy. Výsledky volieb však naznačujú ďalšie oslabenie vplyvu USA a Západu, čo sa môže dotknúť aj pozície Izraela. Zakončíme povzdychom jedného predstaviteľa Izraela, ktorý uviedol že v prípade útoku na Irán sa na jeho stranu môže postaviť už aj Libanon. Aj v tomto prípade však asi platí známe príslovie kto seje vietor, žne búrku.

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Komentár vyšiel v Literárnom týždenníku 19 – 20/2018

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984