Zostrenie sýrskej krízy

Počet zobrazení: 4673

Možnosť riešiť sýrsku krízu iným spôsobom, ako si svet pod „americ­kou čižmou zvykol v poslednom štvrťstoročí, sa naskytla v septem­bri 2013. Vtedy sa najmä vďaka akti­vitám ruskej diplomacie podarilo od­vrátiť chystaný vojenský zásah USA proti Sýrii.

USA sa prvý raz od konca studenej vojny stretli s tým, že štát, na ktorý za­merali svoje bezohľadné úsilie zmeniť jeho režim, sa rozhodol napriek ťaž­kostiam tvrdo brániť a mal aj vonkajšiu podporu. Nešlo len o Irán.

V sýrskej kríze aktívne vystupova­la aj Ruská federácia. Sýria zostala je­diným štátom, ktorý s ňou na Blízkom východe udržiaval priateľské vzťahy. Podporovala ju v tom aj ČĽR. Západ­né médiá zrejme aj preto venovali len okrajovú pozornosť tomu, ako sa hod­notila sýrska kríza a možnosti jej rie­šenia na summite BRICS v meste Goa 15. – 16. októbra 2016.

Rozhodovanie Damasku ovplyvni­lo aj to, čo sa stalo v Líbyi od februá­ra 2011 a ako sa v marci 2011 potlači­li nepokoje v Bahrajne (kde „zhodou okolností“ sídli štáb 5. flotily vojenské­ho námorníctva USA) intervenciou cu­dzích vojsk, pri ktorej tiekla i krv. Da­lo sa totiž predpokladať, že sily podpo­rované zo zahraničia (USA a ich spo­jenci) sa nezastavia pred ničím. Odpor proti stále najsilnejšiemu štátu vo svete nezostáva bez následkov

A tak USA uplatnili dvojaký me­ter. Medzi silami, ktoré sa vzbúrili pro­ti vláde, boli totiž veľmi rôznorodé sub­jekty, vrátane bojovníkov teroristické­ho zamerania. Použilo sa zase delenie na „dobrých“ a „zlých“, známe už z Af­ganistanu v osemdesiatych a na Kosove v deväťdesiatych rokoch.

Potom ako zosilnel Islamský štát aj za prispenia toho, že na jeho stranu utiekli mnohí „dobrí bojovníci“ vycvi­čení a vyzbrojení Západom, Washin­gton sa rozhodol predsa len zakročiť i na území Sýrie, ako to má vo zvy­ku – bombardovaním. A bez akejkoľvek koordinácie so „zlou“ vládou v Damasku.

Situáciu zmenilo rozhodnutie RF nasadiť v Sýrii od konca septembra 2015 svoje vzdušno-kozmické sily, sta­lo sa tak na požiadanie sýrskeho prezi­denta Baššára al-Asada. Pozícia vzbúrencov proti vláde sa následne zhoršila a ruské ozbrojené sily prispeli k oslabe­niu Islamského štátu.

K 12. septembru sa uzavrelo už druhé prímerie v Sýrii – ale len me­dzi vládou a „umiernenou“ opozíci­ou. Už pred jeho prijatím sa na Zápa­de ozývali kuvičie hlasy, že aj tak nebu­de fungovať. Vzápätí sa z ťažko pocho­piteľných dôvodov (možno len preto, že prímerie sa dosiahlo najmä vďaka úsi­liu ruskej diplomacie) objavili prekáž­ky, ktoré krízu zhoršili. Veľmi nejas­ným až podozrivým sa v tomto kontex­te javí bombardovanie pozícií sýrskych ozbrojených síl neďaleko mesta Dajr az-Zaur západným letectvom (17. september 2016).

Rozpútalo sa však aj akoby nové kolo informačnej vojny, ktoré sprevádza sýrsku krízu v západných politicko-mediálnych kruhoch. Spája sa najmä s absurdným obvinením Ruska z útoku na humanitný konvoj 22. septembra a s kritikou postupu vlády podporovanej ruským letectvom v Aleppe. Séria informačných útokov na ruské aktivity v Sýrii vyústila až do obáv, že tam vznikne konfrontácia medzi ozbrojenými silami (letectvom) USA a RF. Udalosti v Aleppe viedli francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda k „nápadu“ obviniť Rusko z vojnových zločinov. Francúzsko sa ocitá už „nebezpečne blízko“ prezidentských volieb (apríl – máj 2017) a je otázne, či si takto pán prezident naozaj polepší pošramotenú a upadajúcu prestíž. Oknem toho sa začalo hovoriť o ďalšom zostrení sankcií, v čom zase vyniká Angela Merkelová, ktorú takisto čakajú voľby, ale zrejme až v septembri budúceho roka. Vladimir Putin odpovedal v tejto atmosfére na otázku novinára, či Rusko nechystá zmäkčenie sankcií zavedených po opatreniach Západu jasne a stručne: „Dáme im figu (borovú)."

Riešenie sýrskej krízy komplikujú aj prezidentské voľby v USA, ktoré bu­dú o necelé dva týždne. USA sa zapoji­li do irackej operácie proti Islamskému štátu v Mosule, čo možno uvítať (úspech v akcii Iračanom zaželal aj V. Putin). V pozadí tejto angažovanosti však mno­ho expertov vidí zámerné načasovanie – aby sa úspešne skončila tesne pred kona­ním volieb v USA a prispela tak k víťaz­stvu Hillary Clintonovej, ktoré si súčas­ný establišment USA zbožne želá. A tak sa len posilňuje zlý dojem, že USA po­trebujú, aby ich svet pokladal za jediné­ho „mierotvorcu“ v kríze, a ruské návr­hy, kroky a opatrenia, tobôž s potenciá­lom riešiť ju, im pritom prekážajú.

(Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave.)
(Komentár vyšiel v Literárnom týždenníku 35 – 36/2016)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984