... pod nosom si nemaľuj!

Súdružka učiteľka, on mi urobil to, súdružka učiteľka, on mi urobil ono, súdružka učiteľka, on o vás povedal, že... Pomstou odhaleného nespratníka bola riekanka: Žalobaba žaluje, pod nosom si maľuje, žalobaba, nežaluj, pod nosom si nemaľuj! No netvrdím, že sa nečinili aj pästičky, alebo že cestou zo školy žalobníkova čiapka neskončila na najbližšom strome.

Niekto zo žalobabstva vyrástol, niekto si odkázanosť na veľkých či bdelosť zachoval do dospelosti. Súdruh generálny tajomník, oni robia to, súdruh generálny tajomník, oni robia ono, súdruh generálny tajomník, oni o vás hovoria, že... A po takých depešiach prilietali z Moskvy oficiálne aj utajované komisie, aby zistili a podali správu, v čom naša strana a vláda zlyháva, čím spochybňuje prednosti socializmu a zrádza spoločné hodnoty... Riekanka o žalobabách, a aj to len v duchu, bola pokusom – isteže, chabým a smiešnym – o výčitku na adresu horlivcov, ktorí zo svojej vlasti robili guberniu a každé bububu spod hviezdy na Spasskej veži považovali za úspech v domácom mocenskom zápase. A ako inak, nešlo im o osobný prospech, ale o blaho más a povesť štátu v očiach medzinárodného socialistického spoločenstva.

Pani učiteľka, on mi urobil to, pani učiteľka, on mi urobil ono, pani učiteľka, on o vás povedal, že... Po rokoch sa nezmenilo len oslovenie patrónov pred lavicami, ale aj oslovenie a najmä sídlo patrónov dospelých žalobáb. A čuduj sa, svete, aj dámy a páni vo verchuške demokratického spoločenstva suverénnych štátov sú samé ucho! Hej, Brusel počúva, premúdro alebo prísne pokyvuje hlavou a ako vždy, zaúraduje. A klesne v očiach slovenskej verejnosti, lebo tu už aj vrabce čvirikali, čo bolo napríklad za Sulíkovým listom o nehodnosti slovenského kandidáta Radoslava Procházku na kreslo v jednom sudcovskom orgáne EÚ; jeho Sieť po voľbách 2016 dala košom sulíkovcom a odišla na parket so smerákmi, podľa opozície: šliapať chodník. Sasistov odmietli aj národniari a bugárovci. A to v čase, keď ešte nedávny držiak Ivetkiných balónikov Riško mal tak blízko, blízučko k premiérskej stoličke!

Opojení chlapi na tancovačkách riešia svoje konflikty pozvaním na férovku pred krčmou. Toho by sa mali držať aj chlapi opojení túžbou po moci a vyriešiť si to medzi sebou. V Sulíkovom prípade to má jeden háčik, na ktorý upozornila už Iveta Radičová po páde svojej vlády vinou sasistov. V emotívnom nočnom vystúpení – medzi nami, vhodnejšom do kuchyne ako na oficiálnu tlačovku na parlamentnej pôde – uviedla, že keby bol Sulík chlap!... vzdal by sa funkcie predsedu Národnej rady SR.

Počas prvých zhromaždení Za slušné Slovensko na brífingu nadšene informoval o svojej najhorúcejšej bruselskej misii. Pripomenul úspešný zásah proti R. Procházkovi a ako z rukáva sypal, ktorej komisii a aké písomné podnety už podal, s kým a z ktorej frakcie Európskeho parlamentu to prebral osobne, kto sa s potešením pozrie Slovensku na zúbky, koho a o akých kauzách medzi Dunajom a Tatrami sa chystá informovať... Až omráčenému divákovi zdrevenela ruka na poznámkovom bloku, zato až neskutočne jasne začul spomenutú riekanku aj s hlukom v triede počas prestávky.

R. Sulík o to väčšmi napínal svaly v Bruseli, o čo rýchlejšie doma pohasínala ďalšia vidina premiérskeho kresla. Rozsvietila sa mu nad matovičovským „míľnikom, ktorý sme dosiahli vraždou novinára a jeho priateľky“, ale aj opozícia ako celok dostala do ulíc iba nepatrnú časť svojich voličov. A keby sa aj splnil jeho sen o predčasných voľbách, a pravdaže, úspešných, zaobišiel by sa bez národniarov a bugárovcov? Čo by si zapýtali za svoje áno? Nevypočul by si: áno, ale bez Matoviča, ktorý nás dva roky urážal? Nuž, nebolo by to bohvieaké terno, vládnuť a – v opozičných laviciach mať ohrdnutú neriadenú strelu!

Aj ten najambicióznejší politik, zahnaný do kúta realitou na domácej politickej scéne, by mal mať čiaru ponoru a ustrážiť si ju. A ani v najstrašnejšom absťáku z nedostatku moci neponúkať svoju vlasť na diaľkové ovládanie. A v ďalšom nevydržateľnom záchvate nehľadať palác pre jej bruselského miestodržiteľa so suitou, ktorá namiesto našich orgánov vyšetrí vraždu Jána Kuciaka a jeho partnerky, čachre s pozemkami a dotačné podvody, o ktorých sa píše a hovorí... Slovom, nemal by v očiach verejnosti degradovať útlocitnú Európsku úniu na šarlatána so zázračnou mastičkou na neukojené domáce politické ambície.

Keď už, tak už, prečo nepožiadať NATO o bratskú pomoc? Vojaci by sa nebabrali s vrahmi, naznačovanými objednávateľmi vrážd, mafiánmi, podvodníkmi, rozkrádačmi, ale ani so zradcami spoločných hodnôt, skrytými i otvorenými likvidátormi výdobytkov a istôt kapitalizmu, zakuklencami Kremľa... Aby tu konečne vzišla vláda slušných ľudí na čele s... Ó! Tak predsa! Blahoželám!

A vy to nepreháňate, Vasiľ Sulík?