Predychovka
„Jeho úsilie presadiť sa v modernej slovenskej poézii je však vytrvalé. Túži – ako inak – získať literárne ceny, byť naplno akceptovaný. Chce byť vďaka tvorbe finančne nezávislý“. Tak, vážení! To sú vety! Vety do bitky. Vety, ktoré v jednom nemenovanom nebulvárnom týždenníku, zrejme s úplne vážnym a nezištným úmyslom, napísal istý publicista o jednom slovenskom básnikovi, ktorého z úcty k jeho súkromiu nebudem menovať. Mne zostáva len úžas: nad ambíciami dotyčného poeta. Veď literátom, ak sa nevenujú aj vyslovene komerčným aktivitám, pečené holuby do huby nepadajú ani v krajinách ekonomicky zdatnejších ako Slovensko! A tak sa pýtam, skadiaľ, z akej planéty sa na Slovensku, kde väčšinou ani beletria nemá šancu na úspech, berú takíto exoti, ktorí uveria závažnosti akýchsi literárnych cien a navyše aj tomu, že sa je možné živiť sa básňami? Alebo žeby planéta Zem bola pre nich len prestupnou stanicou na ceste k nejakému nehorázne vzdialenému, zastrčenému nebeskému telesu, kde na nich čaká útulok pre odložených básnikov? A ktože vie, v akýchže háboch sa tam tí poodsúvaní užívatelia Orfeovho dedičstva špacírujú? Žeby v básnických kazajkách? (http://okomin.blogspot.sk)
