Kreatívne ekonomické myslenie
Keďže viacero republikánskych prezidentských kandidátov v USA považuje kreacionizmus (teória, že svet stvoril Boh) za serióznu biologickú teóriu, nemalo by nás prekvapovať, že aj ich ekonomické názory majú málo spoločného s realitou. Pravdou je, že znalosti republikánov z biológie sú možno ešte o niečo lepšie ako ich znalosti z ekonomiky. V biologický kreacionizmus veria len niekoľkí z nich. Všetci z nich však rozširujú niektoré naozaj bláznivé ekonomické názory. Prirodzene, ústredným bodom ekonomického programu republikánov je znižovanie daní. V tomto smere majú naozaj veľké plány – najmä pre ľudí, ktorí si na svoje živobytie nemusia zarábať prácou. Napríklad Mitt Romney prináša smelý ekonomický plán, vďaka ktorému budú chudobní rodičia zdaňovaní vyššie než milionári. Romney tvrdí, že ktokoľvek s príjmom nižším ako 200 000 dolárov ročne nemá platiť nijakú daň z príjmu z dividend, kapitálových ziskov či úrokov. Podľa Romneyho plánu by teda niekto, kto si zarobí 200 000 dolárov z úrokov zo svojich vládnych dlhopisov v hodnote štyroch miliónov, nemal platiť nijakú daň. Ale rodič, ktorý pracuje vo dvoch zamestnaniach, len aby zarobil svojich 40 000 dolárov ročne, môže na daniach zaplatiť až 4 000 dolárov. „Spravodlivé“ daňové úľavy Rovnako zábavná je „spravodlivá“ daň navrhovaná Mikom Huckabeem. Jeho webstránka tvrdí, že je „založená na majetku“, hoci v skutočnosti ju popisuje ako typickú daň z obratu. Huckabee chce, aby táto „spravodlivá“ daň nahradila všetky ostatné formy zdaňovania – vrátane dane z príjmu, nehnuteľností a pod. Ak by však mala celonárodná daň z obratu nahradiť všetky americké federálne dane, musela by sa pohybovať vo výške 25 až 30 percent. Huckabee chce totiž plne vyplácať daň nízkopríjmovým rodinám, čo prirodzene znamená, že sa príjem z daní, ktorý pokryje rabat, musí byť vyšší. Ak sa nebudú zdaňovať položky ako zdravotná starostlivosť, predaj domov a úspora na nájomnom rodinám, ktoré žijú vo vlastnej nehnuteľnosti, môže sa „spravodlivá“ daň vyšplhať až na 40 percent. A teraz príde tá zábava. Typický pracujúci človek by pravdepodobne musel platiť „spravodlivú“ daň prakticky zo všetkého, čo si počas života kúpi. Ale chytráci, ktorí zbohatnú na Wall Street, alebo svoj majetok zdedia, prípadne majú to šťastie, že pracujú vo veľmi dobre platených zamestnaniach, sa môžu „spravodlivej“ dani úplne vyhnúť. Povedzme, že sa im do päťdesiatky podarí nazhromaždiť milión dolárov. Z ich zhromažďovania nemuseli zaplatiť ani dolár dane – pretože všetky dane z príjmu boli zrušené. A potom sa môžu presťahovať do zahraničia a vyhnúť sa ešte aj Huckabeeho „spravodlivej“ dani. Ich daňové bremeno sa presunie na učiteľov, požiarnikov, pracujúcich vo fabrikách – každého menej šťastného a menej bohatého. Čo môže byť spravodlivejšie? Uznanie za kreativitu si zaslúži aj Fred Thompson. Navrhuje, aby domácnosti platili marginálnu, desaťpercentnú daň za príjmy pod 100 000 dolárov ročne, a 25 percent nad 100 000 dolárov. Zatiaľ čo pre väčšinu pracujúcich by to znamenalo mierne zníženie daní, pre 1 percento najbohatších ľudí by to daň znížilo až o jednu tretinu. Samozrejme, všetci republikánski kandidáti navrhujú zrušenie dane z nehnuteľnosti. Mnohí argumentujú tým, že táto daň ruinuje rodinné farmy a podniky. Skutočnosťou je, že v Spojených štátoch neboli prakticky nijaké farmy alebo podniky zavreté pre dane z nehnuteľnosti. Vždy sa praktizovalo vysoké oslobodenie od jej platenia, v poslednom čase ešte intenzívnejšie. Okrem toho bolo za určitých okolností možné daň znížiť, alebo – v prípade rodinných podnikov – mohlo byť jej platenie odložené až o desať rokov. Republikánski kandidáti chcú predĺžiť aj zníženie daní, ktoré presadil prezident Bush a ktorého platnosť sa končí v roku 2010. Vyhladovaný štát Všetci republikánski kandidáti veria pevne v kreacionizmus znižovania daní: veria, že zníženie dane neprinesie zníženie príjmov do štátneho rozpočtu, pretože sa ním stimuluje rast, a tak sa zvýši celkový daňový základ. Dokonca aj Rudy Giuliani a John McCain veria, že takto sa dane znižovať oplatí. Treba si však uvedomiť, že toto nie je otázka, o ktorej by sa ešte diskutovalo. Zníženie daní sa ani zďaleka „nezaplatí“. Ekonómovia toto tvrdenie nijako výrazne nespochybňujú. Rozpočtový úrad Kongresu vydal nedávno štúdiu, ktorá skúma predikcie vychádzajúce z rozličných teoretických modelov, popisujúcich dopady znižovania daní. Vyplýva z nej, že aj najoptimistickejší model nahradil rast iba o menej ako o jednu tretinu stratených príjmov, a aj to len v obmedzenom období. Jednoducho povedané, ak republikáni tvrdia, že môžu výrazne znížiť dane bez toho, aby znížili výdavky, opisujú cestu k skutočne vysokému deficitu. Tým sme však paradoxne dospeli k závažnému dôvodu, pre ktorý by niektorí ľudia mohli voliť republikánov. Keďže sa demokratickí kandidáti postupne vzdávajú svojich plánov na ukončenie vojny v Iraku, vojna môže pokračovať aj dlho potom, čo obsadia Biely dom. Na druhej strane, zníženie daní navrhované republikánmi môže jednoducho vyčerpať prostriedky potrebné na vedenie vojny. V skratke – ak ide o irackú vojnu, jediným riešením môže byť „beštiu vyhladovať“. Autor je spoluriaditeĽom Centra pre výskum ekonomiky a politík a je autorom viacerých kníh, napríklad Konzervatívny opatrovateĽský štát: Ako bohatí využili vládu, aby ostali bohatí a ešte viac zbohatli (knihu možno v anglickom jazyku nájsť na www.conservativenannystate.org) Článok bol pôvodne uverejnený na blogu internetového vydania denníka The Guardian, www.commentisfree.guardian.co.uk Redakčne upravené
