Záver

Niekde musí byť koniec. Je to práve tu v Košiciach, v univerzitnom parku, na lavičke pred baníckym pavilónom. Namiesto pozdravu povie: Dáme? Zapálime si a chvíľu potichu pofajčievame.
Počet zobrazení: 1082
4007_15 K Sulejovi Foto_Carla Saliba2cb-m.jpg

Niekde musí byť koniec. Je to práve tu v Košiciach, v univerzitnom parku, na lavičke pred baníckym pavilónom. Namiesto pozdravu povie: Dáme? Zapálime si a chvíľu potichu pofajčievame. Tak čo, pripravený? Pýtaš sa, ako keby som nekrstil v živote zbierku. Príde dvadsať, tridsať ľudí, niečo prečítam ty niečo povieš, dáme víno a pôjdeme zakaliť do mesta. Nebude to celkom tak. Mám pre teba prekvapenie. Mlčím, a tak pokračuje. Bude to vlastne dvojitý krst. Spojil som to s krstom jedného CD. Prosím? Miky vyťahuje notebook a podáva mi slúchadlá. Vypočuj si to a pozri si klip. Počúvaj Banbinot, ty si zo mňa robíš srandu, však? Ani vo sne by mi niečo také nenapadlo. Ubezpečí ma, a tak si teda nasadím slúchadlá. Ozve sa neuveriteľne tvrdá gitara, postupne sa pridávajú počítačové lúpy, beaty a silne vokoderizovaný hlas sa odpaľuje na samohláske „a“. Spravím gesto akože čo to má znamenať? Len počúvaj ďalej. Dobré, nie? Áno, hudba je fakt zaujímavá, nie, je fakt dobrá. Ozve sa hlas a slovenský text. Je to z mojej novšej zbierky, hneď prvá báseň, prvý verš. Očerveniem a zaleje ma pot. Zrazu nasleduje stoptime a čistý hlas, hlas Branislava Škutu zašepká pointu. Nestačím si ani vydýchnuť a hudba sa valí ďalej. Počúvam, počúvam a leje sa zo mňa pot. Nakoniec mi Miky dá dolu slúchadlá. Pozri si ešte klip. Stále nič nehovorím. Vidím ako Miky zneistel. Namiesto poriadne pribratého Škutu vidím vychudnutého vampíra, abstraktné pozadie a neuveriteľnú silu, s akou sa spevák do všetkého vkladá. Ani napriek tmavým okuliarom, ktoré mu zakrývajú tretinu tváre, nepochybujem o koho ide. Vy ste sa zbláznili. Škuta, Dano a Zuzana pristávajú o polhodinu. Ideme, alebo si to chceš vypočuť celé? Vy ste sa zbláznili. Zopakujem a mozaika sa začína skladať. Takže Nana nebola na nijakom štipendiu. Bola so Škutom a Danom v Dubline, pracovať na reinkarnácii Branislava P. Klobúk dolu, podarilo sa to dokonale. No tááák, veď vieš, že sme vždy túžili mať kapelu. Pamätáš, ako sme u Dana doma skúšali. Ty si hral na ruskú balalajku, ktorú si mal z tábora z Tuly. Dano na sadu kuchynských plastových krabičiek a ja na detský xylofón. Danova babka nás vždy okrikovla: Sviňáci blbí, nechte toho rámusu. No tak čo? Halóóó. Zatriasol so mnou. Pozri, ty si napísal texty, Braňo... Tak on je to Braňo? Braňo hudbu, aranžmány sme robili spolu s Danom, no a hlavne ich teda robil ten Írčik a dizajn s klipom tvoja žena. No tak povedz, nie sme kapela? A voláme sa Prince B, nie? Začali sme sa obaja smiať. Tá hudba je v pohode, ale ako to zoberú ľudia? Ľudia vždy všetko zoberú tak, ako im to naservíruješ, česť výnimkám. Škuta zrejme stratí svoje gymnazistky a z desaťtisícových predajov sa presunie o poschodie nižšie. Myslím, že je mu to jedno. Aj tak neviem, čo s peniazmi. Je rád, že prekonal krízu a že spravil dobrý album. Za to by sa nemusel hanbiť ani sám Boh. Myslíš tým Davida Bowieho? Tiež som mu to povedal. Fakt ma prekvapil. Doma mal všetky Bowieho albumy. Niektoré dokonca aj na vinyloch. Myslím, že sa za tie roky zmenil. Možno bola chyba, že ste sa nestretli. Dnes by určite nijakej dáme nevynadal do pičísk. Myslíš, že by to mohlo byť gramaticky správne? Opýtal som sa ho, prečo celý život robil tie sračky. Povedal mi, že manažér ním od začiatku manipuloval. Na ten koks ho tiež nastavil on, avšak Branko celkom správne vytušil, že najprv sa treba dostať na dno aby sa človek odrazil na hladinu. Poď, cestou ti všetko porozprávam. Vieš, že som sa s tým chujom pobil? Sviňa zákerná, napadol ma odzadu v nemocnici, keď som vychádzal z Braňovej izby. Nebyť Dana a zriadencov, tak od tých jeho goríl nepekne vyfasujeme. Súka ma do taxíka a stále rozpráva. Lístky sú vypredané. Míňame miesto, kde kedysi stála Cambridge (zistiť či stále existuje). Pravda je to menší klub, tak päťsto miest. Vieš, že Norikin manžel vlastní ten klub? Pravdu povediac, na Noriku som si v tom momente akosi nespomínal. Norika úpravárka. Pripomína mi Miky. Úpravárka? Pýtam sa zrejme ako zo sna, pretože ma drgne. Odbor úprava nerastných surovín a genitálií. Povedz mi, že si s ňou nespal. Vtedy mi svitlo. Bianco listy. Veď dobre vieš, že nie. Tak to si bol asi jediný z partie. Partiou myslel všetkých, čo sa kedy zjavili v Cambridgi. Nestihol som, čo už. Že by som dnes napravil svoju osudovú chybu? Ak to Nane nebude vadiť? Pre kurevníkov ako si ty, je to Zuzana. Ale dosť už blbostí, pokračuj! Takže som najprv zašiel za jeho bývalou. Aj keď bola naňho vrcholne nasratá za to, že obtrtkával polku republiky, bola mierne vyľakaná, že životodarný prameň, čo, že veľtok zrazu vyschne, a tak bez problémov súhlasila s presunom na Danovo oddelenie. Predstav si, že tam, kde ležal, sa pri jeho lôžku ako na bežiacom páse striedali všelijakí náboženskí fanatici, náborári, mesiáši a sektári. Teda za mojich čias, keď som bol v cvokhause, by podobné modely hospitalizovali rovno na mieste. Bola by len otázka času kedy by ho niektorá sekta odchytila. Samozrejme, jeho manažér v jednej bol už od narodenia, a tak tam vysielal ich fašistického kazateľa. Dano pekne-krásne zabuchol dvere a začala sa odvykačka. Potom som do toho natiahol Zuzanu a Rokera. Veď vieš, že sa osobne pozná s chlapmi z U2. No stálo to neuveriteľné prachy, kopec energie, času, ale dúfam, že budeš spokojný. Ale prečo? Máš predsa narodeniny, nie? Štyridsiatka, preddôchodkový vek. Ty si ale... nenapadla mi vhodná nadávka. Nie si odo mňa náhodou o dva mesiace mladší? Miky sa už len smial. Myslel som len, že všetci potrebujeme zmenu smeru. Dúfam, že to bude dobrý začiatok. Nana sa mi s úsmevom hodí do náručia. Tak čo, dobré prekvapko? Skutočne bezchybné. Do odpovede vložím toľko irónie, koľko sa len dá. No táák. Ten klip je vážne dobrý. Z hlavy jej pomaly stiahnem šatku, prehrabávam sa jej vo vlasoch. Za ňou stojí s mierne ospravedlňujúcim úsmevom Dano. Spakruky (dnes by sa tomu povedalo z backhandu) ho zasiahnem šatkou po tvári. Je prekvapený. Sviňáku jedna blbá. Švacnem mu ešte jednu. Naniným hodvábom je to skôr pohladenie. Dane, ty sviňáku! Do očí sa mu, cez úsmev tisnú slzy. Ty si bol vždy blázon. Objíme ma. Všetko najlepšie k narodkám, sviňáku. Obrátim sa na Mica. Povedz mi, prečo práve tu? Prečo práve v Košiciach? Chytil ma okolo ramien. Predsa pre históriu, nie?

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984