Odvrátená strana eura

Fenomén euro. Vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala, že urobí všetko potrebné na zavedenie spoločnej európskej meny v roku 2009. Už máme aj vládneho splnomocnenca pre euro, voči ktorému nemá výhrady dokonca ani ten minulý. Vláda a odborníci v drahých oblekoch nás presviedčajú, že pre nás, radových občanov to bude len prínos. Nuž nezostáva nám nič iné len veriť a dúfať, že zdražovanie na účely zvyšovania zisku na úkor občanov sa nebude konať. Pozrime sa na to toľko ospevované euro z trošku inej stránky. Najmenšia papierová bankovka má hodnotu päť eur. Pri súčasnom kurze 34 korún slovenských to predstavuje 170 korún. Aby bolo porovnanie jednoduchšie, zaokrúhlime to na 200 korún. Teda, ak chceme nosiť v peňaženke papierové eurá, tak by sme mali mať len bankovky nominálnych hodnôt 200 a viac korún. Keď si predstavím, že poväčšine mám v peňaženke dvadsať- alebo päťdesiatkorunáčky a sem tam nejaké drobné do parkovacích automatov, neviem si dostatočne dobre predstaviť, čo v nej budem mať po 1. januári 2009. Budú mať peňaženky v tej podobe, ako ich poznáme dnes, svoje opodstatnenie? Teda priestor na bankovky a menšie oddelenie pre mince? Po zavedení eura to skôr vyzerá tak, že časť na drobné mince by sa mala proporcionálne zväčšiť na úkor tej časti peňaženky, do ktorej budeme ukladať svoje ťažko zarobené papierové eurá. A to si neviem predstaviť dôchodcov, ktorým na pošte podajú možno aj dve papierové bankovky. Po zaplatení nájomného a energií to však vidím už len na tie mince. Ale aj tu je riešenie. Je to v podstate návrat k slovenským koreňom. Keď Jánošík bohatým bral a chudobným dával. Keď bohatí mali plné mešce dukátov a chudobní holé zadky. Doba však predsa pokročila, už to nie je tak ako za oných čias. A tak väčšina z nás bude mať mešce plné „eurodukátov“. Peňaženky, ako ich poznáme dnes, zostanú len podaktorým. Tým, ktorým dnes už nemá kto brať. Autor je informatik a čakateĽ na euromince